Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Choroby včiel 2

1. 3.   M y k o t i c k é   c h o r o b y

 

a) Zvápenatenie včelieho plodu  ( Ascosphaerosis larvae apium)

 

Zvápenatenie včelieho plodu je mykotická choroba včelieho plodu. Choroba nie je zaradená medzi nebezpečné nákazy včiel a nie je povinná hláseniu.

Zvápenatenie bolo prvýkrát pozorované v roku 1911. V súčasnom období sa vyskytuje na všetkých kontinentoch. V poslednom období pozorujeme zvýšený výskyt aj na Slovensku.    

P ô v o d c a .  Pôvodcom choroby je huba Ascosphaera apis. Môže sa vyskytovať v dvoch formách – na prvej nachádzame menšie (50–82 µm) a na druhej väčšie (88–168 µm) plodničky. Mycélium u obidvoch foriem je článkované, heterothalické, tzn. že sa u nich vyskytujú dva typy vlákien. Tieto pri dotyku vytvoria samčie a samičie gametangia, ktoré po kopulácii dajú vznik plodnici. V plodnici sa v guľovitých váčkoch – askách tvoria veľké množstvá drobných výtrusov – askospór. Ich priemerná veľkosť je 3,2 x 1,8 µm. Nakoniec plodnice prasknú a zrelé asky so spórami sa vyhrnú von a po prasknutí ask sa uvoľnia výtrusy, ktoré infikujú včelie larvy.

P r i e b e h  a  p r í z n a k y .  Larva sa nakazí výtrusmi alebo mycéliom Ascosphaera apis väčšinou s potravou. Výtrusy v žalúdku larvy vyklíčia            a vyrastú do dlhých vlákien. Mycélium potom prenikne stenou čreva, vyplní telovú dutinu a prerastie až na povrch larvy a tieto mumifikuje. Choroba prebieha rýchle, infikované larvy väčšinou hynú počas dvoch dní po zaviečkovaní.

Viečka buniek s infikovaným plodom sú škvrnité, mierne prepadnuté. Chorý zaviečkovaný     plod sa spočiatku mení v kašovitú nažltlú hmotu, pozdejšie je vidieť chumáče belavých hyf. Akonáhle hyfy prerastú celé telo, mení sa larva v tuhú bielu múmiu, ktorá leží voľne v bunke. Ak sú vytvorené plodnice, múmia je šedozelená až čierna.

D i a g n o s t i k a .  Zvápenatenie včelieho plodu diagnostikujeme už na základe zjavných múmií. V laboratóriu môžeme múmiu nabobtnať v kvapke destilovanej vody a pripraviť natívny preparát. K vyšetreniu sa zasielajú mumifikované larvy a súčasne vzorka plástu s podozrivým plodom.

T l m e n i e .  Najúčinnejšími opatreniami sú odstránenie a spálenie mumifikovaných lariev a postihnutých častí plástu. Proti zvápenateniu včelieho plodu sa odporúča antibiotikum nystatin, za súčasného podania celaskonu. Taktiež sa doporučuje podávanie kyseliny mravčej, ktorá sa používa pri klieštikovitosti včiel. Vo svete sa môžme stretnúť s japonským preparátom Yokoluck – A a americkým Udder Gold.

K prevencii zaraďujeme hlavne dodržiavanie základných hygienických noriem (suché, slnečné stanovištia včelstiev, vhodné úle, mladé plásty, dezinfekcia, a iné).

 

 

b) Skamenenie včelieho plodu  ( Aspergillosis larvae apium)

 

Skamenenie včelieho plodu je mykotická choroba včelieho plodu, avšak postihuje za určitých podmienok aj dospelé včely. Choroba nie je zaradená medzi nebezpečné nákazy.

O nákaze sa prvýkrát zmieňuje Maassen v roku 1906. Skamenenie včelieho plodu je zistené v Európe, v Severnej a Južnej Amerike. Na Slovensku sa zisťuje vzácne. Ekonomický význam tohoto ochorenia je zanedbateľný.

P ô v o d c a .  Prvotným pôvodcom choroby je huba Aspergillus flavus, občas Aspergillus fumigatus. Rozmnožujú sa buď nepohlavne konídiami, ktoré sa odškrcujú na konci zvláštnych hýf, konídioforou alebo pohlavne askospórami, ktoré vznikajú v plodniciach. Pokiaľ sa nevytvoria rozmnožovacie štádiá, sú povlaky biele, pozdejšie sú žltozelené až hnedozelené.

P r i e b e h  a  p r í z n a k y .  Konídie alebo askospóry vniknú potravou do žalúdku včelej larvy, kde vyklíčia. Hýfy prerastú celú larvu, ktorá uhynie a premení sa na veľmi tvrdú múmiu. Patologicky pôsobia toxíny týchto húb (aflatoxíny).

Na základe klinických príznakov je skamenenie podobné zvápenateniu včelieho plodu. Chorý plod sa mení na kašovitú nažltlú hmotu a po vytvorení konídií alebo plodníc sú bunky akoby vyplnené žltozeleným alebo olivovozeleným peľom. Nakoniec uhynutý plod úplne vyschne a stvrdne a pevne leží v bunkách.

Aspegillus spp. môže napadnúť aj dospelé včely (uhynuté včely sú prerastené oranžovými hýfami) a je to jediná choroba včiel, ktorá môže byť prenesená na človeka. Včelár, ktorý nedbá pri práci vo včelstve na základné hygienické opatrenia, môže si nákazu rozšíriť na včelíne sám.

D i a g n o s t i k a .  Mikroskopickým vyšetrením je možné presne určiť hubu na základe konídioforov s konídiami alebo podľa plodníc. K vyšetreniu sa zasielajú mumifikované larvy, poprípade uhynuté včely a súčasne vzorky plástu s podozrivým plodom.

T l m e n i e . K najúčinnejším opatreniam je spálenie plástov so zmeneným plodom a preloženie    včelstva do čistého vydezinfikovaného úľa na nové dielo. Skamenenie včelieho plodu sa nelieči.

 

  


2.  NEINFEKČNÉ CHOROBY DOSPELÝCH VČIEL                                                           

 

a) Hnačka včiel   ( Profluvium apium)

 

Hnačka včiel je neinfekčná choroba, ktorá sa prejavuje defekáciou dospelých včiel vo vnútri úľa. Ku hnačke dochádza koncom zimy, kedy je výkalový vak včiel preplnený a nestačí už obsiahnuť nadmerné množstvo výkalov. Svaly ovládajúce vývod z vaku povolia, keď váha výkalového vaku presiahne 46 % váhy celého včelieho tela.

Prvoradou príčinou hnačky môže byť ťažko stráviteľná potrava, pri ktorej zostáva nadmerné množstvo nestráviteľných látok (napr. pri medovicovom mede). Ďalšou príčinou môže byť dlhotrvajúca zima a chlad alebo vyrušovanie včiel zo zimného kľudu.

Včely postihnuté hnačkou sú malátne, majú zväčšený zadoček, opúšťajú chumáč a hlavne kalia v úli. Plásty a steny úľov sú pokalené. Aj keď je vonku zima, jednotlivé včely sa snažia dostať von z úľa. Pri silnej hnačke cítime z úľa odporný hnilobný zápach.

Pri diagnostike hnačky vychádzame z celkovej anamnézy, avšak vylúčenie nozémovej nákazy je nevyhnutné pre presné stanovenie choroby.

Pri chorobe sa doporučuje úľ s včelami preniesť do miestnosti vyhriatej na 20 oC. Včely začnú vylietavať a vyprázdňovať výkalové vaky. Potom sa opäť stiahnu do úľa. Miestnosť vyvetráme a necháme včely v úli cez noc vo vychladnutej miestnosti a ráno úľ s včelami preložíme na pôvodné stanovište.

Najlepšie sa hnačke včiel predchádza jesenným zakŕmením cukrovým roztokom a odstránením všetkých rušivých vplyvov.

 

b) Zápcha včiel  (Obstipatio apium)

 

Je to neinfekčná choroba včiel, ktorá je spôsobená v prvom rade nepomerom medzi plodom a včelami - kŕmičkami. Hlavne v období jarného rastu včelstiev, kedy je kŕmičiek málo a pripadá na ne veľké množstvo lariev, sú kŕmičky nútené prijímať a tráviť nadmerné množstvo peľu. Taktiež zápchu včiel podporujú aj nepriaznivé poveternostné vplyvy.

Postihnuté mladušky majú zväčšené brušká, ťažko sa zbavujú výkalov, ktoré sú husté, kašovité a dlhé niekoľko centimetrov. Choré včely ťažko lietajú, lezú po úli alebo jeho okolí. Ak je zápcha včiel vo včelstve veľmi rozšírená, hynie v úli veľa mladušiek, ktoré sú vynášané z úľa zdravými včelami.

Zápchu môžeme liečiť len symptomaticky, t.z. odstraňovaním následkov. Doporučuje sa prikrmovať včely teplým cukrovým alebo medovým roztokom v pomere 1:2 až 1:3.

 

  

c) Anomálie včiel

 

Gynandromorfné včely – včely, ktoré majú znaky obidvoch pohlaví, tzn. robotnice i trúda. Vznik takýchto včiel sa vysvetľuje neskorým oplodnením vajíčka alebo narušením normálneho vývoja zárodku. Takáto včela má napríklad hlavu trúda a bruško robotnice so žihadlom.

Kyklopy – včely, ktoré majú zložené oči spojené do jedného oka. Vonkajšie zmeny sprevádzajú aj značné odchýlky v tvare mozgu a jeho jednotlivých častí.

Albíny – včely, ktoré nemajú v určitých častiach tela vytvorené farbivo. Takáto chyba sa vyskytuje najčastejšie u trúdov. Predpokladá sa, že albinizmus je dedičnou odchýlkou.

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.