Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Choroby včiel 3

3.  INFEKČNÉ  CHOROBY  DOSPELÝCH  VČIEL

3. 1.  V í r u s o v é   c h o r o b y

 

a) Paralýza včiel

 

Paralýza včiel bola po prvýkrát opísaná Morisonom v roku 1936. V súčasnom období je rozšírená na celom svete. Pôvodcom nákazy sú vírusy chronickej paralýzy včiel. Je to skupina oválnych vírusov 22 nm širokých a 30 až 65 nm dlhých. K prenosu choroby z chorých na zdravé robotnice dochádza pri napadnutí a okusovaní chorých robotníc zdravými. Vírusové častice môžu byť lokalizované v nervových gangliách, v mozgu, v hornočelustnej a hltanovej žľaze, v medovom vačku.

Postihnuté včely nemôžu lietať, trasú sa alebo pozorujeme trhavé pohyby celého tela a zrýchlené pohyby zadočka a žihadla. Zdravé včely bránia na letáči vstúpiť do úľa chorým.

    

b) Vírus akútnej paralýzy včiel

 

Bol objavený v laboratóriu pri práci s vírusom chronickej paralýzy včiel. Bol zistený zo vzoriek z Európy a Austrálie. Pôvodcom je guľovitý vírus o priemere 30 nm. Vyvoláva chorobu dospelých včiel, ale môže napadať aj larvy. Priebeh choroby je rýchlejší ako pri chronickej paralýze, pretože včely hynú už o 3–4 dni po nakazení. Úhyn nastáva koncom zimy a začiatkom jari. Bolo zistené, že Varroa jacobsoni a Acarapis woodi zohrávajú dôležitú úlohu pri rozšírovaní tejto choroby.

 

c) Vírus F a vírus Y

 

Vírus F a vírus Y sú vírusy, ktoré sa pomnožujú v dospelých včelách napadnutých prvokom Nosema apis.

V telách robotníc, ktoré neboli schopné lietať, boli nájdené častice vírusov s dlhými vláknami a ich hemolymfa bola mliečne zakalená. Podľa tvaru sa označuje ako dlhovláknitý vírus F alebo Filamentous virus (filament – vlákno, nitka). Skracuje život včiel, pričom umelo infikované včely hynú priemerne po 12 dňoch.

Vírus Y sa vyskytuje u dospelých včiel v období skorého leta. Vírus sa šíri potravou.

 

d) Vírus X

 

Vírus X bol  nájdený v  Anglicku,  Francúzku,  Austrálii a USA. Vírus sa  objavuje koncom  zimy, kedy ho môžeme dokázať v zadočku robotníc. Vyskytuje sa s meňavkovou nákazou včiel a predpokladá sa, že zhoršuje priebeh meňavkovej nákazy. Dĺžka života včiel sa skracuje o jednu tretinu.

 

e) Kašmírsky včelí vírus

 

Vírus bol izolovaný z tela indickej včely Apis cerana. Ak sa tieto vírusy dostanú do tela európskej včely medonosnej, nastane masové rozmnožovanie vírusov, čo má za následok skrátenie života včiel.

 

f) Vírus zakalenia krídiel

 

Bol zistený zo vzoriek včiel z Európy, Egypta, Austrálie. Je to bežný vírus dospelých včiel. Pôvodcom je vírus o priemere 17 nm. Choroba sa prejavuje zakalením krídiel.

 

Vírusové choroby sa neliečia, mŕtve včely pozbierame a spálime. Úľ a rámiky sa po mechanickom očistení  dezinfikujú. Vírusové choroby nie sú zaradené medzi nebezpečné choroby.

 

3. 2.  B a k t e r i á l n e   c h o r o b y

 

a) Spiroplazmóza

 

Spiroplazmu u včiel objavil Clark v roku 1977 v hemolymfe hynúcich včiel. Pôvodcom je Spiroplazma apis. Je to primitívna baktéria, ktorej chýba pevná bunková stena. Jej tvar je tenká (200 nm), dlhá (2–10 µm) špirála a je pohyblivá.

Včely nelietajú, trasú sa a pred uhynutím často vylezú pred úľ. Zadoček je zväčšený, žalúdok a výkalový vak naplnený nestráveným peľom. Po infekcii včely hynú po niekoľkých dňoch.

Spoľahlivé stanovenie diagnózy je možné vykonať vyšetrením rozteru hemolymfy a tráviaceho traktu. V pozitívnom prípade sa vyskytujú v hojnom počte špirálovité, pohyblivé mikroorganizmy.

K vyšetreniu sa zasielajú choré včely a vzorka plodového plástu s plodom.

 

b) Septikémia dospelých včiel  ( Septicaemia apium)

 

Septikémia dospelých včiel je bakteriálna choroba hemolymfy včiel. Po prvýkrát ju opísal Burnside v roku 1928. Vyskytuje sa v Európe, USA, Kanade a v Austrálii. Na Slovensku sa môže vyskytovať sporadicky.

P ô v o d c a .  Pôvodcom septikémie je Pseudomonas aeruginosa (Pseudomonas apiseptica). Je to tyčinkovitá baktéria dlhá 1,5–3 µm, široká 0,5–0,8 µm.

P r i e b e h  a  p r í z n a k y .  Predpokladá sa, že do organizmu včely sa pôvodca dostáva dýchacími cestami, odkiaľ prechádza do hemolymfy, kde sa intenzívne rozmnoží.

Choré včely strácajú ochlpenie, sú čierne, lesklé. Strácajú schopnosť lietať, lezú pomaly, sú nepokojné, neprijímajú potravu. Zdržujú sa na letáči a hynú. Po uhynutí sa telo včely rozpadáva na jednotlivé časti (hlava, hruď, bruško, končatiny). Niekedy cítiť nepríjemný zápach. Ak odoberieme hemolymfu z chorých včiel, tá je mliečne zakalená.

D i a g n o s t i k a .  Spoľahlivé stanovenie diagnostiky je možné vykonať len mikroskopickým vyšetrením.

T l m e n i e .  Základným opatrením je pozbieranie a spálenie mŕtvych včiel, preloženie do čistého úľa na nové dielo. Úľ a rámiky po mechanickom očistení dezinfikujeme.

K laboratórnemu vyšetreniu sa zasielajú choré ale živé včely, poprípade aj plodový plást na vylúčenie inej bakteriálnej nákazy.

Podľa Drobníkovej septikémiu môžu spôsobiť aj príležitostné patogény ako Bacillus cereus alebo Serratia marcescens.

 

c) Rickettsiózy

 

Rickettsie sú malé gramnegatívne baktérie, ktoré sú prirodzenými parazitmi niektorých článkonožcov. Rickettsie u včiel boli zistené zo vzoriek včiel v bývalom ZSSR, Švajčiarsku, Taliansku a Nemecku. V akútnych prípadoch je hemolymfa včiel mliečne zakalená a obsahuje drobné oválne útvary veľkosti 0,1–0,3 µm, ktoré sa dajú zistiť elektrónovým mikroskopom. Vyskytujú sa väčšinou spoločne s nozémovou nákazou, septikémiou alebo roztočíkovou  nákazou.

 

3. 3.  M y k o t i c k é   c h o r o b y

 

a) Melanóza matky ( Melanosellosis matris)

 

Melanóza je mykotická choroba dospelých včiel. Postihuje prevažne matku, avšak môže sa vyskytovať aj u robotníc.

P ô v o d c a .  Pôvodcom choroby je huba Melanosella mors apis, patriaca do radu Hyphomycetes. Výtrusy majú pretiahly alebo oválny tvar, dlhé 2–3 µm, široké 3 µm.

Melanóza u matiek bola označená ako H–melanóza, pretože existuje aj iná melanóza, ktorá bola označená ako B–melanóza, avšak túto spôsobuje baktéria.

P r i e b e h  a  p r í z n a k y .  Infekcia sa prenáša pravdepodobne alimentárnou alebo pohlavnou cestou. Huba prejde do hemolymfy a z nej do všetkých orgánov. Zachvacuje zvlášť vaječníky, kde sa usádza vo vaječných rúrkach, ovariálnom kalichu, poprípade vo vajcovode. Vyrastie v spletitý zhluk vlákien, na ktorých sa vytvoria plodnice s výtrusmi.

V priebehu chorobného procesu vzniknú cysty, ktorých steny vytvárajú pôvodcovia choroby. Sekundárne prestúpi stenou čierne farbivo melanín, takže cysta je potom tmavohnedá až čierna. Cysty mechanicky upchávajú pohlavné cesty a zabraňujú odchodu vajíčok. Pleseň spôsobuje nielen stratu funkcie a degeneratívne zmeny, ale svojimi toxínmi pomerne rýchlu smrť matiek.

Melanóza postihuje prevažne staršie matky. Pri posudzovaní včelstva pozorujeme, že slabne, pretože v priebehu vyvíjajúcej sa choroby nastáva najskôr zníženie a potom úplné zastavenie kladenia.

D i a g n o s t i k a .  Diagnóza sa robí pitvou čerstvo uhynutých matiek a robotníc, mikroskopickým vyšetrením a kultiváciou.

Tejto chorobe predchádzame vyradením starších matiek a ich nahradením mladšími, výkonnejšími. Melanóza sa nelieči.

 

3. 4.  P a r a z i t á r n e   c h o r o b y

 

a)  Meňavková nákaza včiel   (Malpighamoebosis apium)

 

Meňavková nákaza včiel je parazitárna choroba dospelých včiel. Po prvýkrát nákazu pozoroval Maassen v roku 1916 u včiel v Nemecku. V Československu nákazu zistil Fyg v roku 1932. V súčasnom období sa vyskytuje na všetkých kontinentoch.

Samostatne sa meňavková nákaza vyskytuje zriedkavo, väčšinou sa zisťuje spoločne s nozematózou.

P ô v o d c a . Pôvodcom choroby je Malpighamoeba mellificae, ktorá parazituje vo výstelkových bunkách Malpighiho žliaz dospelých včiel. Vytvára dve formy: trvalú, tzn. cysty guľovitého tvaru o veľkosti 5 až 7 µm a vegetatívnu, amébu, žijúcu a parazitujúcu v Malpighiho žľazách.

P r i e b e h  a  p r í z n a k y .  K nakazeniu dochádza potravou. V tráviacom orgáne sa z cysty uvoľní zárodok, ktorý aktívne preniká do Malpighiho žliaz, kde parazituje. Vývojový cyklus trvá 3–4 týždne. Vzniknuté cysty odchádzajú cez črevo a výkalmi von do vonkajšieho prostredia. V napadnutých žľazách dochádza k atrofii výstelkových buniek a k ich upchatiu.

Z klinických príznakov je zjavná defekácia zvlášť riedkych výkalov striekavým spôsobom.

D i a g n o s t i k a .  Spoľahlivé stanovenie diagnostiky je možné vykonať mikroskopickým vyšetrením.  K vyšetreniu sa zasielajú celé čerstvo odobraté uhynuté včely.

 T l m e n i e .  K základným opatreniam pri meňavkovej nákaze je dodržanie hygieny na včelnici. Odporúča sa intenzívna obmena plástov v plodišti. Úľ a rámiky po mechanickom očistení dezinfikujeme. Plásty je možné dezinfikovať parami kyseliny octovej. Odporúča sa podávať liečivo obdobne ako pri nozémovej nákaze.

 

 

b) Nozémová nákaza včiel   ( Nosematosis apium)

 

Nozémová nákaza včiel je parazitárna choroba dospelých včiel a je zaradená medzi nebezpečné nákazy včiel povinná hláseniu. Patrí medzi najrozšírenejšie choroby včiel.

Choroba bola pozorovaná od druhej polovice 19. storočia, avšak až Zander v roku 1909 poukázal na malé oválne telieska v epiteliálnych bunkách žalúdka včiel, ktoré sú pôvodcami hnačiek včiel. Nozémová nákaza sa vyskytuje na všetkých kontinentoch.

P ô v o d c a .  Chorobu vyvoláva prvok Nosema apis, ktorej trvalá forma, spóra, meria 4–6 µm x 2–4 µm. Vo vnútri sa nachádza zárodok (sporont), ktorý je dvojjadrový, s dlhým, špirálovite stočeným pólovým vláknom.

P r i e b e h  a  p r í z n a k y .  K nakazeniu dochádza alimentárnou cestou. V žalúdku sa zo spór uvoľnia nepravidelne meňavkovité planonty veľké 2,8 µm, ktoré cez pólové vlákna prenikajú do epiteliálnych buniek žalúdka kde sa  rozmnožujú.

V ameboidnom zárodku dôjde k splynutiu jadier a táto primárna forma sa nazýva  planont. V  bunkách  žalúdočnej  výstelky dorastajú  planonty na  guľaté

schizonty,  ktoré majú 1 až 5 jadier. Schizonty sa rozpadnú  na jednojadrové  merozoity. Z merozoitov sa vyvíjajú dvojjadrové štádiá – diplokarya, spájajúce sa do krátkych retiazok s jadrami tesne pri sebe. Plazma, ktorá obklopuje tieto dvojice, sa odškrcuje. Zložitý nepohlavný  vývin pokračuje štádiami mitóz až vzniknú dva jednojadrové spóroblasty. Po rozdelení jednojadrových spóroblastov vznikajú oválne spóry.  Celý vývinový cyklus trvá u včely 7 dní.

Počas prvých piatich dní po invázii môže dôjsť v dôsledku porušenia črevnej bariéry k prestúpeniu saprofytických baktérií z tráviaceho traktu do hemolymfy včiel a k hynutiu včiel na septikémiu. Napadnuté bunky črevného epitelu strácajú plazmu a prestáva sa tvoriť peritrofická membrána. Tým dochádza k porušeniu činnosti žalúdka a k nedokonalému tráveniu. Tým sa plne nevyužije potrava, hlavne bielkoviny a glycidy. Glycidy predovšetkým v zimnom období zaťažujú výkalový vak a spôsobujú hnačku včiel.

Matkám postihnutých nozémovou nákazou atrofujú ováriá v dôsledku zníženej  schopnosti  tráviť bielkoviny. U  robotníc  hypoproteinémia  spôsobuje

atrofiu hltanových (faryngeálnych) žliaz, čo má za následok neschopnosť týchto robotníc kŕmiť plod a matku. Taktiež takéto robotnice rýchlejšie starnú.

V samotnom včelstve sa choroba najviac šíri koprofágiou, tzn. požieraním výkalov.

D i a g n o s t i k a .   Presná diagnóza sa určí laboratórnym vyšetrením.      K vyšetreniu sa zasielajú čerstvo uhynuté včely s prejavmi klinického ochorenia alebo podozrivé z neho.

T l m e n i e .  Medzi základné opatrenia pri nozémovej nákaze patria:

- zozbieranie a spálenie mŕtvych a chorých včiel,

- vytočenie medu, zriedenie s vodou v pomere 1: 1 a 15 minutové prevarenie (až takto môžeme takýto med použiť pre včely),

- staršie plásty vytopíme na vosk a môžu sa použiť na výrobu medzistienok, svetlé plásty môžeme dezinfikovať roztokom formaldehydu,

- úle a rámiky po mechanickom očistení dezinfikujeme teplom.

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.