Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Choroby včiel 4

c) Roztočíková nákaza včiel   (Acaraposis apium)

 

Roztočíková nákaza je parazitárna choroba dospelých včiel a patrí medzi nebezpečné nákazy dospelých včiel povinné hláseniu.

Roztočíková nákaza bola po prvýkrát pozorovaná v roku 1904 v Anglicku. Rennie v roku 1921 objavil pôvodcu tejto nákazy. Prvý prípad tejto nákazy sa na Slovensku zaznamenal v roku 1937. V súčasnom období sa roztočíková nákaza na Slovensku nevyskytuje. Vo  svetovom  meradle  sa vyskytuje  v  niektorých  štátoch  na  všetkých kontinentoch okrem Austrálie.

P ô v o d c a .   Pôvodcom choroby je roztočík včelí – Acarapis woodi. Samička roztočíka je 80–120 µm široká  a  160–180  µm dlhá. Samček je menší,

široký 60–85 µm a dlhý 85–125 µm.

P r i e b e h  a  p r í z n a k y .  K nakazeniu dochádza u mladých včiel, kde oplodnené samičky prenikajú do prvého páru hrudných vzdušníc. Avšak aj touto vzdušnou bránou parazit môže vniknúť iba kým sú včely mladé, a to do 9.–11. dňa života. U starších včiel husté chĺpky stvrdnú a vytvoria nepreniknuteľnú bariéru pre roztočíky. Tu samičky kladú značne veľké vajíčka, z ktorých sa liahnu larvy, ktoré po niekoľkých zvliekaniach dorastajú v dospelé roztočíky. Roztočíky škodia včele predovšetkým tým, že odnímajú značné množstvo hemolymfy. Okrem toho pri postupnom preplňovaní vzdušníc roztočíkmi, larvami a vajíčkami sú hrudné svaly nedostatočne zásobované kyslíkom a dochádza tak ku nekróze svalov. Nekróza svalov sa prejaví u invadovaných včiel neschopnosťou vzlietnuť. Od nakazenia včelstva sa klinické príznaky prejavia až po troch až štyroch rokoch. Choré včely nelietajú, poskakujú na letáči, padajú na zem, zhlukujú sa a hynú.

D i a g n o s t i k a .    Presná diagnóza sa určí laboratórnym vyšetrením.  K vyšetreniu sa zasiela 30–50 uhynutých včiel, najlepšie v krabičke od zápaliek s označením.

T l m e n i e .  Pri tlmení moru včelieho plodu postupujeme podľa Smerníc veterinárnej starostlivosti č. 1500/1990 sekr.

 

 

d) Klieštikovitosť včiel   (Varroosis apium)

 

P ô v o d c a .  Klieštikovitosť je parazitárna choroba včiel ale aj včelieho plodu vyvolaná klieštikom Varroa jacobsoni. Patrí medzi nebezpečné nákazy    a podlieha povinnému hláseniu.

Klieštik Varroa jacobsoni je parazit patriaci do čelade Dermanyssidae a bol po prvýkrát zistený  v  roku   1904  v  Indonézii  na  včele   indickej  ( Apis cerana ).  Prvá    informácia  o parazitovaní klieštika na včele medonosnej (Apis mellifera) je z roku 1959 z Číny. Následne bol zavlečený na všetky kontinenty okrem Austrálie. Na Slovensku bol po prvýkrát diagnostikovaný v roku 1978.

Samičky je vidieť aj púhym okom, sú oválne, široké 1,5–1,9 mm a dlhé 1,1 –1,5 mm. Sú zo začiatku žltobiele, neskôr červenohnedé až hnedé, lesklé. Dozrievaním sa u nich vyvinie hnedý a tvrdý chrbtový štít, ktorý prekrýva 4 páry nôh a ústne ústroje.

Samci sú veľkí 0,8 mm, okrúhli, šedobielej farby s mäkkou pokožkou.

P r i e b e h  a  p r í z n a k y .  Vývinový cyklus klieštika prebieha na včelom plode, kde samička z včiel prechádza 24 hodín pred zaviečkovaním do robotníčieho plodu a približne 3 dni do trúdieho plodu. Po zaviečkovaní kladie 2 –5 vajíčok. Z vajíčka sa vyliahne šesťnohá larva, ďalej sa vyvíja v protonymfu   a  deutonymfu. Po 5–6 dňoch sa vyliahne samček a po 7–8 dňoch samička.

Klinické príznaky choroby sa objavia až po dlhšej dobe, najskôr 2–3 roky od nakazenia včelstva. Po 4–5 rokoch od nakazenia sú včely tak napadnuté, že počas zimného obdobia hynú.

Charakteristické príznaky choroby zisťujeme na mladých včelách. Z napadnutého plodu sa liahnu včely s nedokonale vyvinutými nohami alebo krídlami (resp. chýbajú), poprípade so skráteným bruškom, atď. Zdravé včely takéto postihnuté včely vynášajú a vyhadzujú pred úľ, kde tieto hynú.

D i a g n o s t i k a .  Diagnostika klieštikovitosti sa opiera o priamy dôkaz samičiek Varroa jacobsoni. K vyšetreniu sa zasielajú melivo, dospelé včely alebo časť plodu.

T l m e n i e .  V súčasnom období ešte neexistujú tak účinné biologické a zootechnické metódy boja s Varroa jacobsoni, aby mohli nahradiť doposiaľ používané chemické látky. Bez ošetrenia včelstiev chemickými liečivami nie je možné udržať chov európskych plemien včely medonosnej.

Na Slovensku sú toho času povolené liečivá, ktoré môžeme rozdeliť podľa použitia:

1.  Fumigácia – používajú sa prípravky na báze amitrazu - Avartin 01 B-90 a.u.v. (7mg/včelstvo) a Taktivar Fum sol. a.u.v. (6 mg/včelstvo). Ide o jednorazovú aplikáciu účinnej látky do včelstva pomocou dymu. Ničí len dospelé klieštiky na včelách, nie na plode. Doba použitia je v období neprítomnosti plodu vo včelstve.

2.  Kontaktné liečivá  – ide o liečivá s dlhodobým účinkom. Patria sem liečivá na báze fluvalinátu – Gabon PF 90 (80 mg fluvalinátu v pásiku), acrinathrinu – Gabon PA (1,5 mg acrinathrinu v pásiku) a flumetrinu – Bayvarol (3,6 mg flumetrinu v pásiku). Princíp účinku liečiv s dlhodobým účinkom je v dennom uvolňovaní  látky z  nosičov, ktorá  postupne likviduje liahnuce sa  klieštiky. Použitie týchto liečiv je v období júl až september. Nevýhodou je zanechávanie reziduí v mede pri predávkovaní.

3.  Odparovanie   patria sem organické kyseliny, z nich najmä 85 %–ná kyselina mravčia. U nás prichádzajú do úvahy odparné dosky s kyselinou mravčou (Formidol a.u.v. –  40 ml  85 % kyseliny mravčej) a kyselina mravčia  s  odparným  knôtom. Pary kyseliny ničia dospelé klieštiky a ich vývojové štádiá v bunkách zaviečkovaného plodu. Môžeme ju použiť v období máj až august (1–2-krát). Jej veľkou výhodou je aj jej ekologická nezávadnosť a taktiež jej pôsobenie proti zvápenateniu a nozémovej nákaze.   

Doterajšie skúsenosti nám potvrdzujú, že k tlmeniu klieštikovitosti sa musí použiť celý  komplex opatrení, ktoré sa musia použiť celoplošne a počas celého roka.

Narastá význam zootechnických opatrení, avšak tieto sú časovo a finančne náročnejšie. Odporúča sa napríklad odstránenie posledného trúdieho plodu, pretože klieštiky Varroa jacobsoni dávajú prednosť trúdiemu plodu. Klieštiky sa na poslednej trúdovine koncentrujú a preto sa odporúča trúdovinu aj s klieštikmi odstrániť. Taktiež sa odporúča vytvárať lákacie plásty, princípom čoho je izolácia matky na jeden plást. Klieštiky sa  koncentrujú na tento plást a po zaviečkovaní sa plod s klieštikmi odstráni. Budúcnosť sa predpokladá v šľachtení včiel na odolnosť voči klieštikovi Varroa jacobsoni.

 

 

e) Tropilelapóza včelieho plodu a včiel  (Tropilaelaposis apium)

 

P ô v o d c a .  Tropilelapóza včelieho plodu a včiel je parazitárna choroba spôsobená Tropilaelaps clareae.

Tropilaelaps clareae bol po prvýkrát opísaný ako parazit plodu na včele medonosnej, pozdejšie sa zistil na včele zlatej (Apis dorzata) a na včele indickej (Apis cerana) v Ázii. V 90-tych rokoch bol objavený aj na včele medonosnej v Afrike na liahnúcich sa mladuškách.

Tropilaelaps clareae je menší ako Varroa jacobsoni. Samička je dlhá 976– 1083 µm a široká 528–581 µm. Samček je len málo menší ako samička, dlhý 940–1054 µm a široký 501–522 µm.

P r i e b e h  a  p r í z n a k y .  Vývinový cyklus Tropilaelaps clareae je u včely medonosnej podobný ako u Varroa jacobsoni. Oplodnená samička prechádza do nezaviečkovaného trúdieho alebo robotníčieho plodu a ukladá vajíčka veľmi často priamo na telo larvy. Z vajíčok sa vyliahnu larvy, ktoré cez štádia protonymfy a deutonymfy sa menia na dospelé jedince.

Dospelé jedince ale aj vývojové štádia Tropilaelaps clareae sa živia hemolymfou plodu. Na vyliahnutých včelách pozorujeme morfologické zmeny, ako napríklad deformované krídla.

Takéto včely sú vynášané čelami. Podľa niektorých  autorov Tropilaelaps clareae nemôže sať hemolymfu dospelých včiel a preto prežíva na dospelej včele len dva dni.

T l m e n i e .  Z tohto dôvodu je možné sa brániť tomuto parazitovi bez liečby a to odstraňovaním plodu alebo krátkou prestávkou v plodovaní.

 

5.   ŠKODCOVIA  VČIEL

 

Živočíchy škodiace včelám rozdeľujeme na škodcov včiel a nepriateľov včiel. Škodcovia včely medonosnej napádajú včely, plod a produkty, avšak môžu byť aj roznášačmi pôvodcov rôznych ochorení včiel. Medzi nepriateľov včiel považujeme živočíchy škodiace včelám len príležitostne.

 

a) Víjačka voštinová    (Galleria mellonella)

 

Víjačka voštinová - Galleria mellonella sa oddávna považuje za veľmi vážneho škodcu včelstiev.

Je to motýľ  8 až 16 mm dlhý a v rozpätí krídiel môže merať až 38 mm. Samičky sa po vyliahnutí z kukly pária so samčekom už za niekoľko hodín. Za 24 hodín po spárení kladie prvé vajíčka veľkosti 0,3 mm. Samička kladie približne 400 vajíčok do škár a trhlín úľa a plástov. Z vajíčok sa po piatich dňoch liahnu drobné, veľmi pohyblivé larvičky. Larvičky prvého štádia sa rozptyľujú po okolí, vyhľadávajú voštiny, začnú sa živiť a rýchlo rastú. Po niekoľkých dňoch sa zvliekajú a vzniknú húsenice druhého štádia. Húsenice sú veľmi pažravé a deväťkrát sa zvliekajú. Húsenica desiateho štádia sa zakuklí. Ich vývoj závisí od teploty a množstva potravy. Pri úľovej teplote trvá priemerne 8-9 týždňov.   

Samička a samček žijú krátku dobu, pretože neprijímajú potravu a žijú zo zásob nahromadených v tele z larválneho obdobia. Húsenice žijú na plástoch, kde v ich medzistene vŕtajú široké chodby, v ktorých môžeme vidieť šedé pavučinové vlákna. Dávajú prednosť starým a tmavým plástom, ktoré obsahujú  košieľky  včiel a výkaly lariev.

Medzi základné preventívne opatrenia patria: čistenie úľov (hlavne dna úľov), čistenie uskladňovacích priestorov, vyvarenie starých, poškodených alebo inak nevhodných plástov, držanie len primeraného počtu plástov, atď.

    

b) Včeliarka obyčajná   ( Braula coeca)

 

Pôvodcom včeliarkovitosti je včeliarka obyčajná – Braula coeca. Sú to drobné hnedé muchy, ktoré nemajú krídla. Majú veľkú hlavu, hruď a oválne bruško. Ústne ústroje sú lízavo-cicavého typu. Telo je ochlpené krátkymi chĺpkami.

Včeliarky žijú na tele včiel ako parazity a pri vzájomnom kŕmení sa včiel im odoberajú potravu a taktiež sústavne vyrušujú matku.

Samička včeliarky kladie vajíčka do polozaviečkovaných buniek medových plástov. Z vajíčok sa liahnu larvičky, ktoré si vyhlbujú vo viečkach buniek chodbičky. Tieto chodbičky vidieť na zaviečkovaných plástoch ako niťovité biele kľukaté čiary. Na konci chodbičky sa larva zakukluje. Vývoj trvá 21 dní. Larvy včeliarky  sa živia medom, peľom a voskom, dospelé včeliarky kŕmnou šťavou včiel.

Na ošetrenie celého včelstva sa odporúča tabakový dym, gáfor, tymol           a fenotiazín.

 

 

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.