Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Včelstvo

VČELSTVO, JEHO  POHLAVNÉ  FORMY A FUNKCIE

 

Biologickou  jednotkou  je   v č e l s t v o. Zložkami včelstva sú matka, robotnice,  trúdy, včelí plod a včelie dielo so zásobami. Včelím obydlím je úľ. Jednotlivé zložky včelstva závisia na sebe tak, že jedna bez druhej nemôže jestvovať, prípadne neplní svoju funkciu. Osamelá včelia robotnica, podobne ako osamelá matka, trúd alebo plod, o krátky čas zahynie. Vo včelstve je medzi pohlavnými formami a vekovými skupinami robotníc dokonalá deľba práce.

Úlohou matky je klásť vajíčka, čím zabezpečuje zachovanie a rast včelstva. Trúdy majú za úlohu oplodniť mladé matky. Robotnice vykonávajú vo včelstve všetky ostatné práce. Prinášajú potravu: nektár, medovicu, peľ a vodu. Nektár    a medovicu spracúvajú na med, konzervujú peľ, stavajú plásty, kŕmia matku, trúdy a plod. Ďalej strážia vchod do úľa, udržujú v úli potrebnú teplotu, prinášajú tmel (propolis), ktorým zatmeľujú všetky štrbiny.

Každá veková skupina robotníc má špeciálne, fyziologicky podmienené pracovné zadelenie, čo musí včelár brať do úvahy pri zásahoch do včelstva, najmä pri odoberaní a pridávaní včiel, plodových plástov a vytváraní nových včelstiev.

    

Včelia matka

 

Matka je samička včely medonosnej, ktorá má dobre vyvinuté pohlavné orgány. Meria 20–25 mm a jej hmotnosť po vyliahnutí je 0,175–0,240 g. Oplodnená matka váži 0,225–0,290 g. Od robotnice sa líši nielen veľkosťou, ale aj tým, že nemá zbieracie orgány, peľové košíčky, voskotvorné a hltanové žľazy. Na prácach v úli sa nezúčastňuje. Sústavne sa musia o ňu starať robotnice, ktoré ju kŕmia kŕmnou kašičkou, čistia a vnímajú jej prítomnosť.

Vývoj matky je na začiatku taký istý ako vývoj robotnice. Rozdiel je len      v tom, že larvička matky dostáva od začiatku až do konca larválneho vývinu vo veľkom množstve kŕmnu kašičku bohatú na bielkoviny. Pri príprave na rojenie, prípadne pri tichej výmene, položí matka na dno materskej misky, ktorá má pologuľovitý tvar, oplodnené vajíčko.

Materské misky stavia včelstvo najčastejšie na okraji plástov. Po položení vajíčka do materskej misky vystaví včelstvo z materskej misky materskú bunku, ktorá má žaluďovitý tvar a je dlhá 20–30 mm. Z vajíčka sa po troch dňoch zárodočného vývoja vyliahne larvička, ktorá rýchlo rastie a za 5 dní zaplní materskú bunku. Na konci larválneho vývoja robotnice bunku zaviečkujú, larva sa zakukluje a kukla sa premieňa na dospelý hmyz. Štádium kukly trvá 8 dní.

Matka sa liahne na 16. deň od položenia vajíčka. Hryzadlami vyhryzie na viečku kruhovitý otvor, viečko odklopí a vyjde z bunky. Hneď po vyliahnutí dojčičky matku nakŕmia, alebo sa sama nasaje sladiny. Ak sú v úli aj ďalšie materské bunky, vyhryzie do ich steny otvor a   materský plod usmrtí  žihadlom.  Ak sa v úli vyliahne súčasne viac  matiek, nastane medzi nimi súboj,  pri ktorom jedna z nich, spravidla slabšia, hynie. Niekedy býva poranená i víťazná matka    a stávajú sa dokonca aj prípady, že v súboji zahynú obidve.

Na 2. až 4. deň po vyliahnutí vychádza matka na orientačné prelety. V tom čase dospieva a stáva sa rujnou. Ak je v nasledujúcich dňoch pekné počasie, spári sa s trúdmi a viac úľ (okrem prípadného rojenia) neopúšťa. Na tretí deň po spárení začína matka klásť oplodnené vajíčka.

V priebehu roka začínajú matky klásť vajíčka po zimnom slnovrate a kladenie zvyšujú po prvom jarnom prelete, keď včely robotnice začnú prinášať do úľa peľ. Najintenzívnejšie kladú v lete (máj – júl). Začiatkom jesene (koncom septembra – začiatkom októbra) prestávajú klásť úplne. Na vrchole vývoja včelstva kladú matky denne až 2 500 vajíčok.  Kvalitné   matky   nakladú  ročne   okolo 200 000 vajíčok.

Matka kladie oplodnené aj neoplodnené vajíčka. Z oplodnených vajíčok sa liahnu robotnice a matky, z neoplodnených trúdy. Oplodnené vajíčka kladie matka do robotníčich a materských buniek, neoplodnené do trúdich buniek. Pred položením vajíčka vsunie matka hlavu a hruď do bunky, akoby si ju chcela prehliadnuť. Po chvíľke z nej vylezie, urobí na pláste obrat a do tej istej bunky vsunie bruško – kladie vajíčko. Po položení vajíčka bruško z bunky vysunie       a pokračuje tak isto aj pri ďalšej bunke. Kvalitná matka zakladie plást v súvislej ploche bez medzier. Plod je teda ucelený. Stará alebo chybná  matka zakladie plást medzerovite.

Matka žije 3–5 rokov. Ku koncu života kladie už menej vajíčok. Keď sa jej vyčerpajú spermie, kladie neoplodnené vajíčka. Ak sa včely alebo včelár nepostarajú včas o výmenu takejto matky, včelstvo postupne slabne až zanikne. V produktívnom včelárstve nechávame matky pôsobiť vo včelstvách 2–3 roky; potom ich vymieňame za mladé. Schopný včelár si dokáže odchovať a vymeniť matky sám. Inak si ich objednáva z uznávaných chovov na Slovensku.

 

     Robotnica

 

Robotnice tvoria vo včelstve najpočetnejšiu skupinu. Sú to samičky včely medonosnej, ktoré majú zakrpatené pohlavné orgány a preto sa nemôžu spáriť   s trúdmi. Robotnice merajú 12–14 mm a ich hmotnosť dosahuje okolo 0,100 g. Liahnu sa z oplodnených vajíčok v robotníčich bunkách, ktorých býva na 1 dm2 plástu približne 400. V čase zimného pokoja je v úli 10 000 až 20 000 robotníc  a v čase hlavnej znášky 30 000 až 50 000. Podľa počtu robotníc hodnotíme hmotnosť včelstva. Robotnice vykonávajú všetky práce v úli a mimo neho. Robotnica sa liahne z oplodneného vajíčka na 21. deň od jeho položenia do bunky. V každej bunke je spravidla len jedno vajíčko.

 Trúdice sú robotnice, ktoré včely pri strate matky alebo pred rojením kŕmia kŕmnou kašičkou. Vplyvom tejto vysokokvalitnej potravy im začnú pracovať vaječníky - stávajú sa trúdicami. Vajíčka, ktoré kladú trúdice, sú tenšie než vajíčka matky a sú neoplodnené. Trúdice ich kladú prevažne na steny buniek, avšak z takýchto vajíčok sa môžu vyvinúť len trúdy (odtiaľ názov).

Z vajíčok, ktoré matka položí do robotníčich buniek, sa na 4. deň vyliahnu larvy. Larvy kŕmia včely dojčičky v prvých troch dňoch kŕmnou kašičkou, potom až do zakuklenia dostávajú potravu zloženú z kŕmnej kašičky, medu, peľu a vody. Vplyvom prechodu na menej hodnotnú potravu sú pohlavné orgány robotníc zakrpatené a ich vývin sa v porovnaní s vývinom matky predlžuje. Po 6 dňoch larválneho vývinu včely bunku zaviečkujú a larva sa zakukluje. V štádiu kukly, ktoré trvá v optimálnych podmienkach 12 dní, prebieha premena na dospelý hmyz. Na 21. deň od položenia vajíčka dospelá včela prehryzie viečko  a vyjde z bunky. Robotníčie plodové bunky sú zaviečkované skoro plocho a vyliezajúce imágo (robotnica) ich prehrýza od stredu a celé.

Po vyliahnutí má mladá včela - mladuška svetlosivé zafarbenie, je slabá a nemotorná. Kŕmičky jej hneď ponúkajú med, alebo ak nie, nasaje sa ho sama  z najbližšej bunky so zásobami. Po 2–3 hodinách zosilnie natoľko, že začína pracovať. V prvých troch dňoch je  čističkou. Čistí bunky, do ktorých bude matka klásť vajíčka alebo robotnice nektár, medovicu a peľ.

Na 4. deň sa mladuška stáva  kŕmičkou. Kŕmi štvordňové a staršie larvičky kŕmnou kašičkou, medom, peľom a vodou. U šesťdňovej robotnice sa zvyšuje sekrečná činnosť hltanových žliaz uložených v hlave a tak sa stáva  dojčičkou. Kŕmnou kašičkou, ktorú produkujú jej hltanové žľazy, kŕmi mladé larvičky od ich vyliahnutia až do troch dní života. Dojčičky tiež tvoria matkin sprievod (neustále matku kŕmia, aby mohla produkovať veľké množstvo vajíčok).

Na 12. deň sa začne činnosť voskotvorných žliaz, ktoré má robotnica medzi šupinkami bruška; stáva  sa  staviteľkou , tzn. stavia včelie dielo.

Na 18. deň života sa stáva  strážkyňou – stráži letáč a robí obranu a ochranu svojho úľa.

Na 21. deň sa stáva lietavkou – nosí vodu, nektár, medovicu a peľ. Vodu, nektár a medovicu prináša v medovom vačku uloženom v prednej časti bruška a peľ v peľových košíčkoch umiestnených z laterálnej strany na 3. páre nôh. Lietavkou ostáva robotnica až do konca svojho života.

V období výdatnej znášky sa deľba práce značne mení. Za znáškou vyletujú aj včely mladšie ako 21-dňové a veľká časť mladušiek je zamestnaná tým, že odoberá prinesený nektár a ukladá ho do buniek. To značí, že deľba práce robotníc prerátaná na kalendárne dni sa neriadi kalendárom človeka, ale skôr fenologicky.

V období intenzívnej činnosti žije robotnica 30–40 dní a v období bez znášky podstatne dlhšie (robotnice vyliahnuté na jeseň 8–9 mesiacov). Dĺžka života robotníc závisí od výživy a práce. Ak robotnice dostávajú v období larválneho vývoja potravu bohatú na bielkoviny, ako napr. včely jesennej generácie, žijú niekoľkonásobne dlhšie než včely v období rastu včelstiev, ktoré sa vzhľadom na veľké rozlohy plodu živia potravou chudobnou na bielkoviny. Na včely letnej generácie pôsobí negatívne aj práca, a to najmä kŕmenie a ošetrovanie plodu. Zistilo sa, že v období hlavnej znášky žijú maximálne 26 dní.

V bežnej včelárskej praxi sa ráta s tým, že 10 000 včiel má hmotnosť 1 kg. Najťažšie sú mladušky a najľahšie staré, upracované lietavky. Pomer mladušiek ku lietavkám sa počas roka mení. Na jar je viac lietaviek, v letnom období je pomer asi 1:1 a na jeseň prevládajú mladušky. Na priemerne obsadenom pláste normalizovanej miery typu B (10 dm2) býva 0,25 kg včiel. Lenže  hmotnosť závisí aj  od toho, či  včela má plný  medový vačok  alebo plný výkalový vačok.

Potom sa hmotnosť robotnice môže pohybovať od 0,070–0,160 g.

 

 

Trúd

 

Trúd je samec včely medonosnej. Meria 15–17 mm a váži okolo 0,220 g. Trúd sa liahne z neoplodneného vajíčka, ktoré matka kladie do trúdej bunky odlišujúcej sa od robotníčich buniek veľkosťou. Trúdie bunky sú väčšie než robotníčie a na 1 dm2 trúdieho diela pripadá priemerne 270 trúdich buniek. Neoplodnené matky, príp. trúdice kladú neoplodnené vajíčka aj do robotníčich buniek. Trúdy z týchto buniek sú menšie a vážia priemerne iba 0,138 g.

Trúdy žijú spravidla len v letnom období. Ich počet veľmi kolíše. Vo včelstve ich môže byť niekoľko sto až niekoľko tisíc, ale najčastejšie ich býva okolo 500. Na sklonku leta, ale aj pri prerušení znášky v dôsledku dlhšie trvajúceho nepriaznivého počasia, včely trúdy z úľov vyženú. V zime teda trúdy vo včelstvách nie sú. Ak niektoré včelstvo predsa trúdy chová aj po skončení znášky, má buď neoplodnenú matku, alebo je bezmatkové. Z týchto trúdov prezimujú len ojedinelé jedince.

V úli nevykonávajú trúdy nijakú prácu. Nevyhľadávajú si potravu, ale sú odkázané na zásoby v úli. Trúdy nemajú žihadlo ani zbieracie ústroje. Chýbajú im aj voskotvorné a hltanové žľazy.

Pretože trúdy konzumujú značné množstvo zásob, ich počet v úľoch obmedzujeme tak, že vo včelstvách nechávame len niekoľko dm2 plástu s trúdími bunkami. Nebolo by však správne chov trúdov vo včelstvách úplne obmedzovať, pretože sú neoddeliteľnou súčasťou včelstiev v letnom období. Ich prítomnosť vo včelstve priaznivo vplýva na pracovné úsilie robotníc. Počet trúdov znižujeme vo včelstvách s nežiadúcimi vlastnosťami a zvyšujeme vo včelstvách s vynikajúcimi úžitkovými vlastnosťami, aby sme tak zlepšili úžitkovú hodnotu včelstiev. Teda trúdy sú potrebné, ako samčia časť včelstva, pre zachovanie včelstva v prípade rojov, výmeny alebo straty matky.

Trúdy sa stávajú rujnými na 8.–15. deň po vyliahnutí. Ich jediným poslaním je oplodniť matku. Z úľov vyletujú najčastejšie v poludňajších hodinách, keď je najteplejšie. Na teplotu sú chúlostivejšie než robotnice.

 

Vzájomný vzťah medzi pohlavnými formami     

 

Včelstvo je biologická jednotka pozostávajúca z tisícov jedincov, ktoré navzájom vytvárajú súladný celok. V čase znášky je vo včelstve čulý pracovný ruch a vysoká pracovná disciplína. Platia tu prísne biologické zákony ustálené po státisíce, ba po milióny rokov vývoja hmyzieho spoločenstva. Významné sú vzťahy, ktoré platia vo včelstve medzi jednotlivými pohlavnými formami.

Vzťah matky k iným matkám je v zásade nepriateľský. Matka sa snaží ostatné matky, s ktorými príde do styku, usmrtiť. Len zriedka sa stáva, že v jednom včelstve žijú dve alebo viaceré matky. Je to len dočasný stav, lebo natrvalo zostáva vo včelstve len jedna matka, ktorá ostatné matky z úľa odstráni. Občas sa pri tichej výmene matiek stáva, že mladá matka kladie zároveň so starou matkou na tom istom pláste. Takáto znášanlivosť je veľmi výhodná. V prípade, že sa mladá matka pri páriacom prelete stratí, nie je včelstvo odsúdené na zánik, lebo matku si môže znovu vychovať.

Vzťah robotníc k matke vyplýva z ich špecifického poslania. Dokiaľ matka normálne vykonáva svoju funkciu, robotnice sa o ňu starajú. Ak však pre starobu, chorobu alebo telesné poškodenie nie je schopná ďalej plniť svoju funkciu, robotnice založia materské bunky a vychovajú si novú matku. Stará sa potom z úľa vytratí. Stratu matky včely veľmi rýchlo spozorujú. Matka totiž vylučuje  m a t e r s k ú   l á t k u, ktorú včely olizujú, a tak vnímajú jej prítomosť v úli. Keď sa matka stratí, vytratí sa aj materská látka. Vtedy nastane v úli rozruch, ktorý sa prejavuje kvílivým bzukotom a pobiehaním včiel po letáči. Tento stav trvá dovtedy, kým si včelstvo nezaloží materské bunky. Včelára rozruch včiel upozorňuje na bezmatkovosť včelstva.

Vzťah trúdov k matke je v úli celkom ľahostajný aj vtedy, ak ide o nespárenú matku. Pri výlete z úľa trúdy vyhľadávajú rujné matky vo vzdušnom priestore a spária sa s nimi. Hovorí sa tomu zhromaždište trúdov a kopulácia sa deje vo vysokých sférach vzduchu tzv. zavesením.

Vzťah robotníc k trúdom je dobrý, ale len dovtedy, kým sú trúdy v úli potrebné a kým je dostatok potravy. Pri dlhšie trvajúcom nepriaznivom počasí, prípadne po skončení znášky, robotnice trúdy z úľa odstraňujú. Najmä však ak už nie sú potrebné k oplodneniu matky.

Vzájomný vzťah robotníc. Každá včela cíti príslušnosť k určitému včelstvu, do ktorého sa po každom výlete z úľa vracia. Ak včela zablúdi do iného úľa, strážkyne ju nepustia dnu, pretože nemá vôňu ich včelstva. Preverovanie včiel je dôsledné najmä v bezznáškovom období. V čase znášky kontrola nie je taká prísna, a tak najmä mladé včely zalietavajú pri orientačných preletoch do susedných úľov bez ťažkostí. Tento poznatok treba využívať pri spájaní a posilňovaní včelstiev. Včelstvá tiež rady prijímajú aj cudzie lietavky, ak prinášajú veľa nektáru a peľu. Zvyčajne do letného slnovratu panuje dosť veľká znášanlivosť, no potom nevraživosť (vo včelárskej praxi sa dovtedy môžu spájať, posilovať, robiť umelé roje a označovať matky, no potom sú už veľké straty – napriateľské vzťahy).

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.