Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Birds 1

1. Nadrad : Bežce - Palaeognathae

1.1. Rad : pštrosotvaré – Struthioniformes

Pštrosy sú v súčasnosti najväčšími žijúcimi vtákmi na zemi. Dospelé jedince môžu mať hmotnosť až 200 kg a výšku k hlave 250 cm. Žijú v tropických oblastiach saván a polopúští Afriky. Sú to všežravce. V zoologických záhradách sa najčastejšie chová pštros dvojprstý (Struthio camelus).

Nároky na chov

Pštrosy chováme v pároch, alebo v skupinách s jedným samcom a dvomi až tromi samicami. Pštrosy si vyžadujú rozľahlý trávnatý výbeh, miestami polopiesčitý. Súčasťou výbehu je ubikácia s optimálnou teplotou ovzdušia 18 oC. Pštrosy môžeme chovať aj s ďalšími africkými kopytníkmi. Tieto najväčšie vtáky sú zároveň aj veľmi silné, hlavne v dobe párenia je nutná zvýšená opatrnosť ošetrovateľov. Ich kopnutie môže spôsobiť ťažké zranenia. Sú všežravé, vo voľnej prírode sa živia spásaním trávnatého porastu, rôznych bylín, zo zeme zbierajú lístie, hmyz, drobné stavovce. Najskôr si naplnia ústnu dutinu za jazykom a až potom zdvihnú hlavu a prehltnú nahromadenú potravu. V zajatí im predkladáme miešanicu, ktorá má nasledovné zložky : kocky chleba alebo rožky, posekaná tráva, pomletý kel, kapusta a mrkva, lucerna, púpava, pokrájané ovocie, kukurica, miagané zemiaky, mleté varené alebo surové mäso s okrúhlymi kamienkami veľkosti hrachu. Minerálne látky a dôležité čerstvé zelené krmivo. Mimo sezónu zelené krmivo môžeme nahradiť granulami lucerny. Denná kŕmna dávka je 3,6 kg a podáva sa v dvoch častiach , ráno a popoludní.

Mláďatá sa kŕmia miešanicou z nadrobno nasekaných varených vajec. K vajciam sa pridáva pokrájané listy šalátu, neskôr špenátu, mladá žihľava. V druhom týždni života sa mláďatám pridávajú pšeničné otruby, tvaroh a podiel zeleného sa zvyšuje o dve tretiny. Dvojtýždňovým sa varí praženica, do ktorej sa primiešava zelené krmivo, ovsené vločky, otruby. Neskôr môžeme pridať striedavo ďatelinu, lucernu a nastrúhanú mrkvu. Mláďatá sa kŕmia štyri krát denne. Od desiateho dňa života podávame minerálne látky a vitamíny. 

Rozmnožovanie

Počas párenia samec zvádza samicu pobiehaním v kruhoch a zdvíhaním a rozťahovaním krídiel. Nafukuje krk a vydáva zvláštne bubnovité zvuky, ktorými zdôrazňuje svoje vlastníctvo teritória. Pštrosy kladú vajcia do hniezda, hniezdnej jamky, ktorú vyhĺbi samec svojim zobákom a telom. Do spoločného hniezda znášajú vajcia všetky samice, takže v jednom hniezde môže byť až 30 vajec. Najoptimálnejší počet pre vysedenie vajec je 15 kusov. Zvyšné vajcia umiestňujeme do liahne. O vajcia sa starajú obaja rodičia, počas noci na nich sedí samec a cez deň jedna zo samíc. Mláďatá sa vyliahnu za 6 týždňov. Vodí ich hlavne samec. Mláďatá sa kŕmia samé a vo veku 10 mesiacov dosahujú veľkosť dospelých. Samice dospievajú v druhom roku života a samce v treťom a štvrtom.      

 

1.2. Rad : nanduotvaré - Rheiformes

Nandu pochádza z Južnej Ameriky, je vzrastom menší ako pštros, dorastá do výšky 1,5 m a jeho hmotnosť dosahuje 25 kg. Obýva trávnaté pampy a je všežravcom. Najčastejšie sa chová nandu pampový (Rhea americana). 

Nároky na chov

Nanduovité chováme v trávnatých výbehoch s niekoľkými stromami, ktoré poskytujú v slnečných dňoch tieň. Vo výbehu je umiestnený prístrešok alebo ubikácia, ktorá slúži ako ochrana pred zimou, hlavne v zimnom období. Tieto vtáky sú otužilé a ich chov je možný vo výbehoch počas celého roka. Chováme ich v skupinách, v dobe párenia sa ozývajú hlbokým bubnovým hlasom. Rodinu tvorí jeden samec a tri až šesť samíc. Vo voľnej prírode sa v jesennom období vyhľadávajú myrtové alebo iné bobule. V období dažďov sa živia ďatelinou, hmyzom, nepohrdnú semenami lupúchovitých rastlín. Vodu pijú zriedkavo, postačí im dážď a rosa. V zajatí sa kŕmia podobne ako pštrosy, len dostávajú naviac pšeničné otruby. Mláďatá dostávajú potravu ako pštrosy a naviac svrčky, múčne červy a iný hmyz. Pijú pravidelne. Kŕmna dávka  pre nandu na deň je 1,8 kg.

Rozmnožovanie

Hniezdo buduje samec, do ktorého znesie jedna alebo viacero samíc približne po 20 vajec, ktoré sú krémovožltej farby. V hniezde ponechávame najviac 12 vajec, ktoré vysedí samec v priebehu 42 dní. Ostatné vajcia umiestňujeme do liahne s teplotou 38,5 až 39,5 oC a vlhkosťou 70 %. Vajcia v liahni obraciame dvakrát denne a ochladzujeme 20 až 25 minút. Aj tieto mláďatá vodí po vyliahnutí len samec. Mláďatá vyliahnuté v liahni premiestňujeme pod umelú kvočku (tepelný zdroj), pričom udržujeme stálu teplotu 28 oC. Po troch dňoch mláďatá umiestňujeme k samcovi, ktorý ich ochotne príjme. Malý nandu je úplne samostatný po štyroch mesiacoch, ale dospieva vo veku dvoch rokov.

 

1.3. Rad : kazuárotvaré – Casuariiformes

Do tohto radu patria dve čeľade : kazuárovité (Casuariidae) a emuovité (Dromaiidae). Sú to pomerne silné nelietavé vtáky, ktorých hmotnosť sa pohybuje okolo 100 kg a výška v kohútiku je približne 90 cm, výška k hlave presahuje 1,8 m. Vo voľnej prírode sa vyskytujú v pralesoch Novej Guinei a Severnej Austrálii. Najčastejšie sa chová kazuár prilbový (Casuarius casuarius), ktorého samica je väčšia a pestro sfarbená.

1.3.1. Čeľaď : kazuárovité - Casuaridae

Nároky na chov

Kazuáre chováme vo veľkých výbehoch, ohraničených 2 m vysokým plotom. Nižšie oplotenie by veľmi ľahko preskočili. Do výbehu umiestňujeme množstvo kríkov, stromov, ktoré slúžia ako úkryty pred slnkom a aj na odpočinok. V zimnom období kazuáre premiestňujeme do vyhrievaných ubikácií, v ktorých je teplota približne 18 oC. Tieto vtáky žijú samotársky, takže sú chované jednotlivo. V dobe párenia sa do jedného výbehu – teritória umiestňuje jeden pár. Nie vždy si vybrané jedince, páry, vzájomne vyhovujú. Preto je potrebné ich sledovať a ak je nutné v záujme ich bezpečnosti oddeliť. Sú prípady, keď samica napadne samca, čo môže končiť jeho smrťou. Kazuár môže napadnúť aj chovateľa, preto pri asanácii výbehu alebo ubikácie vtáky nechávame prejsť do iného priestoru. Kazuáre sa živia hlavne šťavnatými plodmi, semenami , orechmi a aj zelenými časťami rastlín. Zo živočíšnej potravy sú to napríklad ryby, žaby, jašterice. Sú to všežravce. V zajatí sa kŕmia dospelé aj mláďatá podobne ako pštrosy. Naviac sa dospelým predkladajú myši, rôzne menšie zvieratá, napr. vtáky. Kŕmna dávka na deň je 2,4 kg.

Rozmnožovanie

Samica znáša 3 až 6 svetlo zelených vajec na zem do jamky. Po znáške samicu oddeľujeme, na vajciach sedí len samec po dobu 54 dní. Aj o mláďatá po vyliahnutí sa stará len otec.

 

1.3.2. Čeľaď : emuovité - Dromaiidae

Tieto bežce pochádzajú z Austrálie. Ich hmotnosť je približne 50 kg. Dorastajú do výšky hlavy 1,5 m. V období hniezdenia žijú väčšinou v pároch a po zvyšok roka vo väčších spoločnostiach. V ZOO sa chová emu hnedý (Dromaius novaehollandiae)

Nároky na chov

Emu je otužilý, nenáročný vták, ktorý dobre znáša zimu aj vo vonkajších výbehoch. Súčasťou výbehov je však nutná ubikácia, ktorú vyhľadáva hlavne v noci. Ubikáciu nie je nutné vyhrievať, postačuje umiestniť do nej umiestniť slamené rohože s podstieľkou. Emu sa živí ovocím, bobuľami, zelenými časťami rastlín. V zajatí sa kŕmi ako pštros. Pridávajú  sa aj pšeničné otruby. Denná kŕmna dávka na jeden kus je 2,4 kg.

Rozmnožovanie

V dobe hniezdenia žije v pároch. Počas dvorenia vtáky vydávajú bubnovité zvuky. Samice znášajú 6 - 12 tmavozelených vajec do jamky na zemi. V našich podmienkach začnú znášať už od konca decembra. Na vajciach sedí samec osem týždňov. Po vyliahnutí sú mláďatá pásikavé.  Samec dlho vodí mladé a chráni ich aj pred samicou.

1.4. Rad : kivitvaré – Apterygiformes

Tento druh nelietavých vtákov žije na Novom Zélande. Dorastajú do dĺžky 40 až 55 cm a hmotnosti približne 2 kg. Samce sú väčšinou o tretinu menšie ako samice. Tieto vtáky sú aktívne v noci, kedy vyhľadávajú potravu, cez deň sú chované v rôznych dutinách. Najčastejšie sa chová kivi južný (Apteryx australis)

Nároky na chov

Kivi chováme v pároch, pričom je nutné im zmeniť svetelný režim, aby ich návštevníci mohli sledovať. V nočných hodinách sa vtákom svieti a cez deň sa používa červené „nočné“ osvetlenie. Kivi chováme v priestranných, zasklených ubikáciách, v ktorých je umiestnený dutý kmeň, slúžiaci ako úkryt. Na dekoráciu sú v ubikácii posadené rastliny. Kivi sa vo voľnej prírode špecializuje na lov červíkov, ďalej sa kŕmi hmyzom, bobuľami a prehĺta drobné kamienky. V zajatí ich kŕmime dážďovkami, vareným mletým mäsom, varenými vajciami a múčnymi červami.

Tieto vtáky žijú v pároch v trvalom zväzku. Samice znášajú jedno až tri vajcia, ktoré ale vysedí samec za 75 až 80 dní.

 

1.5. Rad : tinamotvaré - Tinamiformes

Tinamy sú vývojovo primitívne vtáky, ktoré obývajú Strednú a Južnú Ameriku. Žijú prevažne v lesoch a savanách. Dokážu lietať na krátke vzdialenosti, avšak na zemi vedia rýchlo a veľmi dobre behať. Živia sa semenami a rôznymi plodmi. Samčeky a samice sú zväčša rovnako sfarbené. Najčastejšie sa v ZOO chová tinama popolavá (Nothoprocta perdicaria).

Nároky na chov

Tinamy chováme v menších skupinách, vo voliérach s množstvom kríkov a trsmi vyšších ozdobných tráv. Vo voľnej prírode sú aktívne v noci, ale v zajatí je možné im zmeniť svetelný režim.  Kŕmime ich zeleným nasekaným krmivom, miaganým obilím, drveným sušeným hmyzom a múčnymi červami, pomletým mäsom, nakrájanými šupkami jabĺk, šalotkami a cibuľkami tulipánov. Denná kŕmna dávka je 0,3 – 0,4 kg.

Samica žije s niekoľkými samcami. Znáša 1 až 10 vajec do jamky v zemi, na ktorých 20 dní sedí len samec. Aj o výchovu vyliahnutých mláďat sa stará samec. 

 

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.