Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Birds 3

 2.10. Rad : žeriavotvaré – Gruiformes

Do tejto čeľade patria vtáky, ktoré sa vyznačujú dlhými nohami. Patria sem žeriavy, chriaštele, dropy, trubače, pachriaštele, chriašteľovce. Väčšina z nich sú bylinožravce alebo všežravce. Zástupcovia tejto čeľade sa vyskytujú takmer na celom svete.

2.10.1. Čeľaď : chriašteľovité - Raliidae

Najčastejšie sa chovajú lyska čierna (Fulica atra), sliepočka zelenonohá (Gallinula chloropus), sliepočka modrá (Porphirio porphirio).

Nároky na chov

Chriašteľovité sa chovajú v menších voliérach v pároch. Chov viacerých párov v chovnej skupine si vyžaduje väčšiu plochu, napr. rybník. Každý pár veľmi tvrdošijne obhajuje svoje teritórium. Vo vodnej nádrži by malo byť množstvo rastlín, ktoré slúžia ako úkryt a na hniezdenie.

Rozmnožovanie

Niektoré druhy sa v ZOO rozmnožujú pravidelne, napr. sliepočka zelenonohá. Hniezdo stavajú obaja rodičia z rákosia. Samica znáša 6 až 8 vajec, na ktorých striedavo s partnerom sedí 19 až 22 dní. Mláďatá po vyliahnutí ostávajú tri dni v hniezde. Potom plávajú za rodičmi, ktorí ich kŕmia niekoľko dní hmyzom, pavúkmi, malými mäkkýšmi.

2.10.2. Čeľaď : trubačovité – Psophiidae

Tieto vtáky pochádzajú z Južnej Ameriky. Žijú v pralesoch, v 6 až 8 členných kŕdľoch. Jednu reprodukčnú skupinu tvorí samica a viac samcov. Najčastejšie sa v ZOO chová trubač agami (Psophia crepitans). V zajatí hniezdi veľmi zriedkavo.

2.10.3. Čeľaď : prepeľovité – Turnicidae

Vtáky z tejto čeľade pochádzajú z Afriky, Ázie a Južnej Európy. V ZOO sa najčastejšie chová prepeľovec africký (Turnix sylvatica). Hniezdo si buduje na zemi v trse trávy.

2.10.4. Čeľaď : žeriavovité – Gruidae

Žeriavy sa často chovajú takmer vo všetkých ZOO. Ich pôvodnou domovinou sú Afrika, Ázia, Austrália, Severná Amerika a Kuba. Sú to veľké vtáky na vysokých nohách s dlhým špicatým zobákom. Medzi najčastejšie chované druhy patria : žeriav popolavý (Grus grus), žeriav kráľovský (Balearica regulorum), žeriav rajský (Anthropoides paradisea) a žeriav bielokrký (Grus vipio).

Nároky na chov

Mimo hniezdenia sa žeriavy chovajú v skupinách,  na priestranných trávnatých plochách, s menším rybníkom alebo plytkou vodnou nádržou s menšou mokraďou a vegetáciou. Väčšie druhy, napr. žeriav sarus (Grus antigone), môžeme chovať v spoločnom výbehu s antilopami. V čase hniezdenia jednotlivé páry oddeľujeme, lebo samce bývajú voči svojim sokom veľmi agresívne a môžu napadnúť aj ošetrovateľa. V zimnom období ich umiestňujeme do vyhrievaných ubikácií s teplotou 16 oC.

Rozmnožovanie

V zajatí žeriavy pravidelne tokajú, ale zriedkavo zahniezdia. Vtáky pri dvorení vydávajú trúbkovité zvuky, skáču do výšky a roztvárajú krídla. Poskakujú na jednej nohe a pobiehajú v kruhoch, akoby tancovali. Hniezdo si budujú z trávy a konárikov na zemi alebo v mokradi. Samica znáša väčšinou dve vajcia a striedavo na nich sedí so samcom 27 až 31 dní. Spočiatku mláďatá kŕmia rodičia potravou priamo zo zobákov.

2.10.5. Čeľaď : kariamovité - Cariamidae

Do tejto čeľade patria dva druhy vyskytujúce sa v Južnej Amerike. V ZOO sa najčastejšie chová kariama červenozobá (Cariama cristata). Chováme ju v pároch v jednoduchých voliérach. V zajatí sa rozmnožuje len zriedka.

2.10.6. Čeľaď : dropovité  - Ottididae

Sú to stredne veľké stepné vtáky prispôsobené na rýchly beh. Obývajú Afriku, Euro-Áziu a Austráliu. V ZOO sa najčastejšie chová drop veľký (Opis tarda), ktorý žije aj na Slovensku a africký drop kori (Ardeotis kori).

Nároky na chov

Dropovité chováme v priestranných výbehoch s krytím alebo vo voliérach v pároch. V zimnom období teplomilné druhy premiestňujeme do ubikácií s teplotou 16 oC. V čase mimo hniezdenia ich môžeme chovať v skupinách.

V zajatí sa dropy zahniezďujú veľmi vzácne. Samica znáša dve vajcia do vystlatej jamky na zemi a sedí na nich 28 dní.

 

2.11. Rad : kulíkotvaré - Charadiiformes

Vtáky z tejto čeľade obývajú vodné plochy a pobrežia v rôznych častiach sveta. Väčšina z nich sú výborný letci. Túto čeľaď tvoria tri skupiny vtákov. Prvú skupinu tvoria bahniaky, kde zaraďujeme kulíky, šabliarky, šišily, sluky, hvizdáky, jakany atď. Druhú skupinu tvoria čajky, pomorníky a rybáre, ktoré lovia korisť za letu. V tretej skupine sú alky, ktoré sa vedia potápať. Väčšina druhov sa živý živočíšnou potravou. Čajky sa kŕmia rybami, vajciami, mláďatami a kadávermi. Najčastejšie sa v zoologických záhradách úspešne chovajú a rozmnožujú zástupcovia čeľadí Jacanidae, Rostratulidae, Haematopodidae, Recurvirostridae, Charadriidae, Scolopacidae, Laridae, Sternidae, Rhychopidae a Alcidae.

2.11.1. Čeľaď : kulíkotvaré – Jacanidae

Niektoré druhy sa chovajú v zoologických záhradách, napr. jakana bažantovitá (Hydrophasianus chirurgus), jakana severná (Jacana spinosa), jakana modročelá (Actophilornis africanus) a jakana lotosová (Irediparra gallinacea).

Nároky na chov

Jakany sa chovajú vo voliérach s plytkým bazénom s miernym brehom. Vo vode by nemali chýbať vodné rastliny. Jakany chováme v pároch alebo jednu samičku s dvoma až troma samcami. Môžu sa chovať aj spoločne s inými bahniakmi. . Kŕmime ich hmyzom, larvami hmyzu, mäkkýšmi, semenami a zeleným krmivom.

Rozmnožovanie

Samica kladie 4 vajcia do hniezda, alebo ne listy vodných rastlín. Na vajciach sedí a o mláďatá sa stará samec. Inkubácia vajec trvá 22 – 24 dní. V prvých dňoch sa nechajú mláďatá kŕmiť otcom, ale čoskoro sa začnú kŕmiť samostatne.

2.11.2. Čeľaď : slukovcovité – Rostratulidae

V zajatí sa chovajú zriedkavo. Chovajú sa vo veľkých výbehoch s bazénom a bohatou vegetáciou. Živia sa bezstavovcami a rastlinnou potravou. Hniezdo buduje samec, do ktorého znesie samica 4 vajcia, na ktorých sedí samec 20 dní.

2.11.3. Čeľaď : šabliarkovité – Recurvirostridae

V zoologických záhradách sa s nimi stretávame pomerne často. Chovajú sa vo voliérach a na zimné obdobie sa premiestňujú do vykurovaných ubikácií s plytkým bazénom s tečúcou vodou. Brehy sú z piesku a rašeliny s trávami. Teplota v ubikácii sa pohybuje okolo 16 oC. V zajatí pravidelne zahniezďuje napr. šabliarka modronohá (Recurvirostra avosetta). Hniezdo si stavia pri vode, na vlhkom mieste medzi rastlinami. Samica znáša 4 vajcia, na ktorých sa strieda so samcom 24 - 25 dní. Šabliarky kŕmime hmyzom a jeho larvami, perloočkami, mletým mäsom a sekaným šalátom.

2.11.4. Čeľaď : kulíkovité – Charadriidae

Malé druhy sa v zoologických záhradách chovajú často. Najčastejšie druhy sú kulík riečny (Charadrius dubius), kulík zlatý (Pluvialis apricaria), cíbik chochlatý (Vanellus vanellus) a cíbik čiernochrbtý (Anitibyx armatus).

Nároky na chov

Kulíky riečne a morské chováme vo voliérach spoločne niekoľko párov, alebo aj s inými druhmi. Cíbiky v čase hniezdenia, kedy sú agresívne oddeľujeme po pároch. Kulíkom vyhovuje priestranná voliéra s plytkým bazénom a mierny brehom. Na časť brehu dávame rašelinu a rastliny, trávy. Dotvárame pobrežie ešte kameňmi.

Rozmnožovanie

Na hniezdenie potrebujú dostatočný priestor. Kulík riečny si buduje hniezdo do jamky na zemi. Vystelie ju kamienkami, vetvičkami a pod. Samička kladie 4 vajcia, na ktorých sa strieda so samčekom po dobu 22 – 26 dní.

Cíbik chochlatý si buduje hniezdo na zemi v piesku alebo štrku. Vystieľa ho lístím a na 4 vajciach sedia obaja rodičia 24 – 28 dní.

2.11.5. Čeľaď : slukovité – Scolopacidae

V zoologických záhradách sa najčastejšie chová pobrežník bojovný (Philomachus pugnax), brehár čiernochvostý (Limosa limosa), kalužiak červenonohý (Tringa totanus) a hvizdák veľký (Numenius arquata).

Nároky na chov

Slukovité chováme v skupinách. V dobe hniezdenia ich chováme v pároch vo voliérach s plytkým bazénom. V zimnom období slukovité premiestňujeme do vyhrievaných ubikácií s teplotou 16 oC. Kŕmime ich v zajatí mletým surovým alebo vareným mäsom, vareným vaječným bielkom, nastrúhanou mrkvou. Podávame živý hmyz a jeho larvy a zelené posekané krmivo.

Rozmnožovanie

Niektoré druhy v zajatí občas zahniezdia v jarných mesiacoch. Samica pobrežníka bojového stavia hniezdo na zemi z trávy, lístia a machu. Kladie 4 vajcia na ktorých sedí 20 – 21 dní. Brehár čiernochvostý stavia hniezdo v trsoch trávy so stebiel a lístia. Samica kladie 4 vajcia na ktorých striedavo so samcom sedí 24 dní.

2.11.6. Čeľaď : čajkovité – Laridae

Najčastejšie sa chovajú čajka smejivá (Larus ridibundus), čajka sivá (Larus canus), čajka sriebristá (Larus argentatus) a čajka morská (Larus marinus).

Nároky na chov

Čajky chováme spoločne viac párov, počas hniezdenia má každý pár svoje teritórium. Spoločne chováme len rovnako veľké druhy čajok. Čajky si vyžadujú väčší bazén, 50 cm hlboký s členitým pobrežím na hniezdenie.

V zoologických záhradách veľa druhov zahniezdi a vyvedie mláďatá. Na stavbu hniezda potrebujú kusy slamy, vetvičky, rákosie atď.

2.11.7. Čeľaď : rybárorodé – Sterninae

Najčastejšie sa chovajú rybár riečny (Sterna hirundo), rybár bieločelý (Sterna albifrons), rybár bielokrídly (Chlidonias leucopterus), rybár inkský (Larosterna inca).

Nároky na chov

Rybáre sa chovajú vo veľkých voliérach, alebo zimných ubikáciách, s väčším bazénom, 0,5 – 1 m hlbokým s miernymi brehmi. Brehy pokrývame rašelinou a za ňou môžeme vytvoriť pláž z piesku s kamienkami. Rybáre môžeme chovať s malými čajkami a ďalšími bahniakmi. Rybáre v čase rozmnožovania žijú vo viacerých pároch. Na zimné obdobie ich premiestňujeme do vyhrievaných ubikácií s teplotou 16 – 18 oC. Kŕmime ich rybami, hmyzom a jeho larvami.

2.11.8. Čeľaď : alkovité – Alcidae

Občas sa v zoologických záhradách chová alka vrúbkozobá (Alca torda), alka tenkozobá (Uria aalge) a alka bielobradá (Fratercula arctica).

Nároky na chov

Alky sa chovajú vo veľkej ubikácii so skalou s výstupkami a priestranným bazénom s čistou vodou. Vedľa tejto ubikácie je potrebné postaviť menší výbeh s malým bazénom a miestom na kŕmenie, aby sme morskými rybami neznečisťovali veľký bazén.

 

2.12. Rad : holubotvaré – Columbiformes

Holuby, holubotvaré žijú v tropických lesoch na zemi i na stromoch. Mnohé z nich majú krásne lesklé pestrofarebné perie. Holuby sa živa takmer výlučne rastlinnou potravou. Podľa druhu potravy sa delia na plodožravé a semenožravé.

Nároky na chov

Väčšina druhov holubov a hrdličiek pochádzajú z teplých oblastí, preto ich na zimné obdobie premiestňujeme do zimných voliér vo vyhrievaných pavilónoch. Niektoré druhy je možné v našich podnebných podmienkach chovať vonku celoročne. Jeden pár malého druhu chováme v klietke s rozmermi 80 cm (dĺžka) x 60 cm (šírka) x 70 cm (výška). Výhodné sú väčšie voliéry, v ktorých chováme viac druhov holubov s inými vtákmi, napr. bažantmi. Vo voliére dávame na jedno miesto čistý piesok a umiestnime menší bazénik alebo misku s vodou. Vo veľkých voliérach vysádzame kríky. Zadná časť a čiastočne boky voliéry sú chránené. Holuby kŕmime semenami, nasekaným zeleným krmivom, bobule atď. V období rozmnožovania pridávame vaječný bielok, tvaroh, sekané varené mäso, hmyz a jeho larvy. Plodožravým predkladáme rôzne ovocie a bobule.

Rozmnožovanie

Veľa druhov holubov v zajatí pravidelne zahniezdi a vyvedie mladé. V období rozmnožovania chováme holuby v pároch vo voliére, kde základ hniezda umiestňujeme na konáre, alebo na stenu. Môžeme použiť na hniezdo prútený, alebo drôtený košík, ktorý si holuby vystelú vetvičkami. Hniezdo nesmieme nikdy umiestniť na priame slnko. Samička väčšinou znesie 2 vajcia, na ktorých sedí v závislosti od druhu 11 – 29 dní. Na sedení sa striedajú obaja rodičia. V prvých dňoch kŕmia mladé kašičkou z hrvoľa.

 

2.13. Rad : papagájotvaré – Psittaciformes

Papagáje sú pestrofarebné vtáky, ktoré žijú väčšinou v teplých oblastiach sveta. Najviac druhov pochádza z tropických lesov. Medzi papagáje patria ary, klinochvosty, kakadu, korely, lori a papagáje. Papagáje sa živia takmer výlučne rastlinnou potravou, semenami, orieškami, inými plodmi, nektárom, kvetmi. Potravu si zbierajú na stromoch, alebo na zemi.

2.13.1. Čeľaď : loriovité – Loridae

Najčastejšie sa chovajú lori mnohofarebný (Trichoglossus haematodus) a lori trojfarebný (Lorius lory).

Nároky na chov

Lori chováme v menších voliérach v pároch a vo väčších voliéra viac vtákov aj s inými rovnako veľkými papagájmi. V čase hniezdenia pár oddeľujeme, v tom čase sú neznášanlivé k ostatným. Menším  druhom umiestňujeme do voliéry búdku s rozmermi 20 x 20 cm a s výškou 80 cm. Priemer otvoru 10 cm. Dno v búdke je miskovité. Na udržanie vlhkosti vzduchu pre vajíčka je možné vyvŕtať otvory pod dnom a umiestniť misku s vodou alebo vlhkou rašelinou. Lori kŕmime sladkým pudingom, sladeným mliekom, ovocnou šťavou, mäkkým tropickým ovocím, kompótom. Počas hniezdenia pridávame bielkoviny živočíšneho pôvodu vo forme vareného vaječného bielka a hmyz. Taktiež pridávame nastrúhanú mrkvu a obilné klíčky.

Rozmnožovanie

V zajatí mnoho druhov pravidelne zahniezďuje a vyvádza mladé. Samička lori mnohofarebného kladie 2 vajíčka a sedí na nich 25 dní. Mláďatá kŕmia obaja rodičia, ktoré opúšťajú hniezdo vo veku 8 týždňov.

2.13.2. Čeľaď : kakaduovité – Cacatuidae

Najčastejšie sa chovajú kakadu ružový (Eolophus roseicapillus), kakadu žltolíci (Cacatua sulphurea) a korela chochlatá (Nymphicus hollandicus).

Nároky na chov

Väčšinou sa chovajú vo voliérach v pároch. V období mimo rozmnožovania môžu byť viacerí v jednej veľkej voliére. Pre veľké druhy je potrebné na voliéry použiť hrubšie pletivo alebo tenké okrúhle tyče. V zimnom období papagáje premiestňujeme do ubikácií s teplotou 18 – 20 oC. Kŕmime ich semenami, obilím, orechmi. Pridávame vetvičky, bobule, ovocie, zeleninu. V čase hniezdenia pridávame vaječné krmivo.

Rozmnožovanie

V zajatí kakadu hniezdi pomerne vzácne. Umiestňujeme hniezdiacu búdku s rozmermi 40 x 40 x 100 cm (výška). Samica kakadu ružového kladie 2 – 3 vajcia do dutiny (búdky) a po dobu 28 dní sa na sedení strieda so samčekom. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 6 týždňoch. Samica kakadu žltolíceho kladie 2 – 3 vajcia a na sedení sa strieda so samčekom 30 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8 – 9 týždňoch. Korela chochlatá v zajatí hniezdi pravidelne. Na hniezdenie jej predkladáme búdku s rozmermi 25 x 25 x 30 – 35 cm (výška). Priemer otvoru je 8 cm. Samička kladie 5 – 7 vajíčok do búdky, ktorá by mala mať vyklápaciu striešku. Inkubácia trvá 21 dní a mláďatá opúšťajú hniezdo po 3 – 4 týždňoch, pričom ich rodičia kŕmia ešte 3 týždne.

2.13.3. Čeľaď : papagájovité - Psittacidae

V zoologických záhradách sa chová veľké množstvo papagájov. Z amerických papagájov je to juhoamerická ara zelenokrídla (Ara chloroptera), ara ararauna (Ara ararauna), ladniak pestrý (Psittacula cyanocephala) z Južnej Ameriky a klínochvost mníší (Myiopsitta monachus). Z amazóňanov obývajúcich Strednú a Južnú Ameriku sa najčastejšie chová amazoňan pestrý (Amazona leucocephala), amazoňan žltolíci (Amazona autumnalis). Z afrických papagájov sa najčastejšie chová papagáj sivý (Psittacus erithacus). Z alexandrov napr. alexander malý (Psittacula krameri) z Ázie. Z Austrálskych papagájov  sa chová rozela pestrá (Platycercus eximius) a rozela Pennantova (Platycercus elegans). Najčastejšie zo všetkých papagájov sa chová austrálska andulka vlnkovaná (Melopsittacus undulatus).

Nároky na chov

Papagáje chováme väčšinou v pároch. V období mimo rozmnožovania môžeme chovať vo väčších skupinách, a to z jedného alebo viacerých druhov. Napríklad andulky vlnkované hniezdia v kolóniách a preto ich môžeme chovať v skupinách celý rok. Do voliéry umiestňujeme konáre na sedenie, ktorých hrúbka zodpovedá danému druhu, jeho veľkosti. Malým druhom môžeme vysadiť zelené kríky, babus a iné. Veľkým druhom, napríklad arám, je potrebné drevené časti vo voliére obložiť plechom, alebo použiť zvlášť tvrdé drevo. Pri premiestňovaní dávame pozor na poranenie silnými zobákmi papagájov. Väčšina druhov potrebuje na zimu vyhrievané ubikácie s teplotou 18 – 20 oC. Napríklad andulky a niektoré rozely môžeme nechať vo vonkajších voliérach aj počas zimy, ale musia mať k dispozícii zateplené búdky, ktoré využívajú hlavne v noci. Súčasťou každej voliéry je miesto s jemným pieskom a plytký bazénik, alebo misa s vodou. Hlavnou zložkou kŕmnej dávky sú semená doplnené nezrelými klasmi kukurice, lucerny, zeleného krmiva a pod. Občas podávame vetvičky.

Rozmnožovanie

V zoologických záhradách mnoho druhov papagájov pravidelne zahniezďuje a vyvádza mláďatá. Pre rod Agapornis umiestňujeme búdky s rozmermi 15 x 15 x 30 – 35 (výška) cm, s otvorom s priemerom 4,5 - 5 cm. V búdke si papagáje postavia vlastné hniezdo z kôry a tenkých vetvičiek. Samička kladie 4 – 6 vajec, na ktorých sedí 21 – 23 dní. Počas inkubácie samček kŕmi samičku. O mláďatá sa starajú obaja rodičia. Mláďatá opúšťajú hniezdo približne po jednom mesiaci, ale vracajú sa. V zimnom období vo vyhrievaných ubikáciách búdky na hniezdenie nevyvesujeme. Ak chováme páry vo veľkej voliére, potom musí mať každý pár vlastnú búdku.

Ara zelenokrídla potrebuje na hniezdenie dutý veľký kmeň, alebo silnú drevenú búdku s rozmermi 100 cm (dĺžka) x 60 cm (šírka) x 80 cm (výška). Veľkosť otvoru je v priemere 25 cm. Samica kladie väčšinou 2 vajcia a sedí na nich 27 dní.

Amazoňany hniezdia zriedkavejšie. Samica do hniezdnej dutiny kladie 2 – 4 vajcia a inkubácia trvá 30 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 65 dňoch.

Papagáj sivý, žako (Psittacus erithacus) sa zahniezďuje v zajatí pomerne často. Hniezdna búdka má mať rozmery 25 x 25 cm x 50 cm (výška) a vzletový otvor má mať priemer 12 cm. Na hniezdenie sa hodí aj dutina kmeňa stromu, ktorá môže byť hlboká 80 cm. Samička kladie 2 – 5 vajec, na ktorých sedí asi 30 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 60 dňoch.

Alexander veľký hniezdi v dutinách. Hniezdna búdka by mala mať rozmery 20 x 20 cm x 40 cm (výška) a vzletový otvor priemer 8 cm. Ak na hniezdenie použijeme prirodzenú dutinu, jej hĺbka môže byť väčšia. Samička kladie 2 – 6 vajec a sedí na nich 22 – 24 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo vo veku asi 6 – 7 týždňov.

V zajatí pravidelne zahniezďujú aj rozely. Samička kladie 3 – 7 vajec do dutiny a sedí na nich 20 – 22 dní. Počas sedenia ju samček kŕmi. O mláďatá sa starajú obaja rodičia. Mláďatá vylietajú z hniezda vo veku 5 týždňov. Sú prípady, keď samička rozely znesie väčší počet vajec a odmieta na nich sedieť. Vajíčka potom podkladáme inému páru rozel alebo rodičovskému páru iného druhu, napr. korelám. Po vyliahnutí je potrebné mláďatá oddeliť, lebo sa stáva, že korelý samec cudzí druh prenasleduje a niekedy aj zabije. Na hniezdenie sa používajú prirodzené dutiny, alebo búdky s rozmermi 25 x 25 cm x 35 – 45 cm (výška). Priemer otvoru je 8 cm. Obľúbené sú búdky z kmeňa stromu s hĺbkou 80 cm. Ak použijeme vyššiu búdku, potom do jej vnútra musíme umiestniť rebríček, po ktorom papagáje vylezú.

Andulky vlnkované zahniezďujú viackrát za rok. Chováme ich v skupinách, ale každý párik má vlastnú búdku s rozmermi 15 x 15 cm x 20 – 25 cm (výška). Priemer vzletového otvoru je 4,5 – 5 cm. Dno v búdke formujeme do jamky, aby sa vajíčka udržali na jednom mieste. Osvedčený je i vodorovný tvar búdky s rozmermi 25 x 15 cm x 15 cm (výška), pričom vzletový otvor je umiestnený na jednej strane. Búdky by mali mať otváraciu striešku, slúžiacu na kontrolu hniezda. Samica kladie 3 – 6 vajec a sedí na nich 18 dní. O kŕmenie mláďat sa starajú obaja rodičia. Mláďatá vylietajú z hniezda po 30 – 35 dňoch. Andulky v zajatí zahniezďujú počas celého roka, ale je lepšie ak ich necháme hniezdiť len na jar a v lete, maximálne trikrát ročne, aby sa nevyčerpali. Zahniezdeniu zabránime odobratím búdky.

 

2.14. Rad : kukučkotvaré – Cuculiformes

Do tohto radu patria kukučky, bananiare žijúce len v Afrike, napr. turako (Tauraco erythrolophus) a hoacinovité s jediným druhom hoacintom chochlatým (Opisthocomus hoazin).

2.14.1. Čeľaď : banániarovité – Musophagidae

Z čeľade banániarovitých je najčastejším chovaným druhom v zoologických záhradách turako (Tauraco erythrolophus) z južnej časti Afriky a turako bielolíci (Tauraco leucotis) z Etiópie.

Nároky na chov

Turako žije vysoko v korunách stromov, je to čulý vták a preto si vyžaduje na chov v zajatí priestrannú voliéru. Menším druhom stačí voliéra s rozmermi 1,5 – 2 m (dĺžka) x 1,5 m (šírka) x 1,8 m (výška). Do voliér umiestňujeme vetvy stromov do vodorovnej polohy. V zajatí sa dajú úspešne chovať, ale potrebujú dostatok krmiva, lebo majú veľký apetít. Podávame im rôzne ovocie, v zime kompóty, nakrájanú zeleninu, občas hmyz alebo nasekané mäso, uvarený a nastrúhaný vaječný bielok, na spestrenie vrabce a pod. Svojou žravosťou produkujú väčšie množstvo trusu, ktorý sa hromadí hlavne na zemi. Z tohoto dôvodu je nutné na zem dávať dostatok piesku, ktorý je nutné denne odpratávať a dopĺňať. Vo vonkajšej voliére umiestňujeme plytký bazén. Na jesenné a zimné obdobie vtáky premiestňujeme do vyhrievaných ubikácií tiež s vodou na kúpanie.

Rozmnožovanie

Turako chováme v pároch. Na hniezdenie im umiestňujeme prútený košík, čo najvyššie až k stropu voliéry do tieňa. Stavebný materiál, vŕbové a iné vetvičky, predkladáme do voliéry. Občas sa počas hniezdenia stáva, že samec prenasleduje samicu. V takom prípade mu skrátime letky na jednom krídle, čím mu obmedzíme pohyb. Samica kladie 2 – 3 vajcia, na ktorých striedavo sedí so samcom. Mláďatá kŕmia rodičia vyvrhnutou potravou zo zobáka. Z hniezda vylezú mláďatá už po 10 dňoch.

2.14.2. Čeľaď : kukučkovité - Cuculidae

V zoologických záhradách sa často chovajú kukučka jarabá (Cuculus canorus), kukučka zlatá (Chrysococcyx cupreus), ostrohár bažantovitý (Centropus phasianinus), kukavica chochlatá (Clamator glandarius) a kukuľa zemná (Geococcyx californianus).

Nároky na chov

Sú to teplomilné vtáky, ktoré chováme vo voliérach a v zimnom období vo vyhrievaných ubikáciách. Veľké druhy si budujú vlastné hniezda a chováme ich v pároch. V letnom období do voliér vysádzame kríky, zadnú časť a striešku chránime doskami. Kukučky kŕmime zmesou mletého mäsa s vaječným bielkom, hmyzom a jeho larvami.

 

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.