Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Birds 4

16. rad : lelkotvaré – Caprimulgiformes

 

Sú to dlhokrídle vtáky, ktoré majú telo prispôsobené na lietanie. Lelkovce,  lelčíky a guacharo lietajú za korisťou za súmraku alebo v noci. Žijú vo veľkej časti sveta, obývajú lesy v otvorených biotopoch a živia sa rôznym hmyzom. V zoologických záhradách sa stretávame so žaboústkou sovitou (Podargus strigoides) z Austrálie, lekovcom urutau (Nyctibius griseus) z Južnej Ameriky a európskym druhom lelkom lesným (Caprimulgus europaeus).

 

17. rad : dážďovníkotvaré – Apodiformes

 

Do tohto radu patria dážďovníky a kolibríky, ktoré majú zvláštnu stavbu tela, ktorá im umožňuje unikátny akrobatický let. Dážďovníky takmer celý život trávia v povetrí, kde lovia bezstavovce. Pestrofarebné kolibríky sa živia nektárom kvetov. Dážďovníky žijú po celom svete okrem polárnych oblastí a kolibríky len v Amerike.

Čeľaď: kolibríkovité – Trochilidae

Najčastejšie sa v zoologických záhradách chovajú kolibrík rubínovokrký (Archilochus colubris), kolibrík škoricový (Selasphorus rufus), topásovec kosierkatý (Topaza pella), medovec menší (Mellisuga helenae), kolibrík nádherný (Lophornis magnifica), kolibrík jamajský (Trochilus polytmus).

Nároky na chov

Kolibríky chováme v zasklených voliérach v pároch, jednotlivo, alebo v skupinách s jedným samcom a viacerými samicami. Vo veľkých voliérach s množstvom zelene môžeme chovať viacero kolibríkov, ale len s jedným samcom. Samčekovia sú útoční a bránia si svoje teritórium a kvety v ňom. Na zadnú stenu do skleníkov vysadíme popínavé rastliny, do stredu jeden konár na sedenie. Vhodné sú kvitnúce rastliny, pretože sa ich nektárom kolibríky živia. Okrem kvetov umiestňujeme špeciálne sklenené napájačky s umelým nektárom a do ubikácií dávame do úkrytu fľašu s ovocnými muškami, ktoré lovia. Rastliny denne rosíme.

Rozmnožovanie

Počas svadobných dní samčekovia bojujú o samičky. Svojim vyvoleným predvádzajú svoje farebné perie a nosia im ako dar hmyz. Po spárení samčekovia si idú hľadať nové partnerky. Samička si stavia hniezdo na kríkoch alebo stromoch. Buduje ho z vatovitých vlákien rastlín, do stien vkladá kúsky kôry a lišajník. Samička kladie 2 vajíčka a sedí na nich 14 – 17 dní. Tri týždne kŕmi mláďatá v hniezde.

 

18. rad : krakľotvaré – Coraciiformes

 

Najznámejšími zástupcami krakľovcov sú rybáriky, ďalej včeláriky, todi, momoty, krakle, dudky, toko a zobákorožce. Okrem rybárikov, ktoré lovia rybky, ostatné druhy nie sú viazané na vodu. Žijú takmer na celom svete v lesoch. Väčšina druhov sa živí rybkami, hmyzom, inými vtákmi, malými cicavcami a na doplnenie ovocím.

Najčastejšie sa chovajú rybárik smejivý (Dacelo novaeguineae), rybárik stromový (Halcyon pileata), rybárik červenozobý (Halcyon smyrnensis), rybárik himalájsky (Ceryle lugubris), rybárik riečny (Alcedo atthis), rybárik lesný (Ceyx rufidorsus).

Nároky na chov

Rybáriky chováme vo voliérach alebo zasklených ubikáciách v pároch. Druhy, ktoré žijú pri vodných zdrojoch, si vyžadujú vo voliére hlbší bazén s čistou vodou, pričom hĺbka je asi jeden meter. Do vody môžeme umiestniť živé rybky, ktoré slúžia ako potrava. Na hladinu umiestňujeme vetvy na sedenie a slnenie. Menším druhom rybárikov predkladáme vodný hmyz na miske. Veľkým druhom môžeme podávať aj myši. Na zimné obdobie rybáriky premiestňujeme do vyhrievaných ubikácií s teplotou 18 až 20 oC. Rozmnožovanie rybárikov v zajatí je vzácne.

Čeľaď: zobákorožcovité – Bucerotidae

V zoologických záhradách sa najčastejšie chovajú toko červenozobý (Tockus erythrororhynchus), toko sivý (Tockus nasutus), krkavčiak prilbatý (Bucorvus abyssinicus) a zobákorožec dvojrohý (Buceros bicornis).

Nároky na chov

Zobákorožec chováme vo voliérach v pároch. Na dno voliéry dávame piesok a rašelinu, ktoré denne čistíme a dopĺňame. Do vonkajších voliér umiestňujeme bambus, rákosie a kmene s dutinami na hniezdenie. Súčasťou voliéry je menší bazén alebo misa s vodou. Na zimné obdobie zoborožce umiestňujeme do vyhrievaných ubikácií s teplotou 20 oC.

Rozmnožovanie

V zoologických záhradách sa často rozmnožuje toko červenozobý. Hniezdi v dutine stromu alebo v búdke. Samica ostáva v dutine a samec z vonkajšej strany zmenší otvor zmesou zeminy, trusu a slín. V tomto „múre“ ostane len úzka štrbina, cez ktorú samec samicu a neskôr aj mláďatá kŕmi. Samička kladie 3 až 6 vajec v intervaloch 2 až 5 dní. Inkubácia trvá 28 dní, pričom mláďatá sa liahnu postupne, ako na nich samica sedí. Samček počas inkubácie samičku kŕmi 30 krát za deň a po vyliahnutí mláďat aj mláďatá s matkou 70 krát za deň. Za 6 až 8 týždňov vtáci spoločne rozbijú vybudovaný múr a najsilnejšie mláďatá vyletia z hniezda. Slabšie ostávajú na dokŕmenie v hniezde, rodičia opäť zmenšia otvor.

 

19. rad : ďatľotvaré – Piciformes

 

Do radu ďatlovitých patria stromové vtáky, ďatle, tukany, fuzáne, jagavce, medozvestky a lenivky. Šplhajú sa po stromoch k čomu majú aj prispôsobené prsty, dva sú orientované dopredu a dva dozadu. Väčšina zástupcov radu žije v trópoch, len ďatle sa vyskytujú aj v miernom pásme. Ďatle sa živia hmyzom zo stromov,  tukany a fuzáne plodmi a semenami stromov.

Čeľaď: fúzanovité – Capitonidae

V zoologických záhradách sa najčastejšie chovajú fuzáň chochlatý (Trachyphonus vaillantii), fuzáň škriekavý (Megalaima virens), fuzáň žltokrký (Cyanops franklini), fuzáň modrolíci (Cynops asiatica), fuzáň pestrý (Eubucco versicolor).

Nároky na chov

Fuzáne chováme v malých voliérach v pároch. Ak majú fuzáne malý priestor, samce často útočia na svoje partnerky, ktoré niekedy aj zabijú. Menšie druhy môžeme chovať vo väčších skupinách vo voliérach aj s inými druhmi vtákov. Väčšie fuzáne chováme len samostatne, pritom aj po hniezdení ich musíme oddeliť. Do voliéry umiestňujeme väčšie vetvy. Na kŕmenie podávame droždiu zmes (mäsitú) s vajíčkom a mrkvou, krájané ovocie, varenú mrkvu, bobule, zelené krmivo, hmyz a jeho larvy.

Rozmnožovanie

V zajatí sa fuzáne rozmnožujú vzácne. Do voliéry umiestňujeme búdky na prenocovanie. Samica kladie 2 až 5 vajec a striedavo na nich sedí 12 až 15 dní. Mláďatá kŕmia obaja rodičia v hniezde 3 až 5 týždňov.

Čeľaď: tukanovité - Rhamphastidae

Najčastejšie sa v zoologických záhradách chová tukan veľkozobý (Ramphastos toco), tukan pestrý (Ramphastos discolorus), tukan oranžový (Ramphastos ariel) a tukan čiernokrký (Pteroglosus aracari).

Nároky na chov

Tukany chováme v priestranných voliérach v pároch,. Dno voliéry pokryjeme pieskom, ktorý denne čistíme a dopĺňame. Do voliér umiestňujeme hrubšie konáre na sedenie. V čase mimo hniezdenia môžeme do veľkej voliéry umiestniť aj viac jedincov toho istého druhu alebo rovnakej veľkosti. Súčasťou voliéry by mal byť plytký bazén s vodou alebo väčšia misa na kúpanie. V zimnom období tukanovité umiestňujeme do vyhrievaných ubikácií s teplotou 20 oC. Na kŕmenie používame varenú ryžu, na kocky nakrájanú varenú mrkvu, nakrájané ovocie, celé čerešne (v zime kompóty), mäkké bobule a na tvrdo uvarený vaječný bielok s nastrúhanou surovou mrkvou. Ako doplnok živočíšnej potravy predkladáme kúsky mäsa, celé myši alebo vrabce a hmyz.

Rozmnožovanie

V zajatí hniezdia vzácne. Samica znáša 1 až 4 vajcia do dutín stromov alebo do búdok, inkubácia trvá 16 až 18 dní. Mláďatá v hniezde ostávajú 6 týždňov a kŕmia ich obaja rodičia.

Čeľaď: ďatľovité – Picidae

V zoologických záhradách sa najčastejšie chovajú tropické druhy ďatľov.

Nároky na chov

Ďatle chováme vo voliérach v pároch a tropické a subtropické druhy premiestňujeme na zimné obdobie do vyhrievaných ubikácií s teplotou 20 oC. Ďatľovité hniezdia v dutinách stromov. Do voliér umiestňujeme hrubé kmene s dutinami alebo búdky s kmeňov stromov z tvrdého dreva. Vo vonkajších voliérach môžeme sadiť popínavé rastliny, na zadnú stenu umiestňujeme umelé kmene. Ďatle kŕmime hlavne hmyzom, jeho larvami a semenami. Plodožravým druhom podávame šťavnaté ovocie, kompóty a hmyz.

Rozmnožovanie

V zajatí sa dobre rozmnožuje napr. ďateľ kubánsky, ktorý hniezdi 17 dní.

 

20. rad : vrabcotvaré (spevavce) - Passeriformes 

 

Do radu spevavcov patrí väčšina vtákov sveta. Hlavným spoločným znakom je hlasový orgán, syrinx, ktorý im slúži na spev. Väčšina žije na stromoch a v krovinách, niektoré na zemi a v povetrí. Vyskytujú sa takmer na celom svete vo všetkých suchých biotopoch od púští až po dažďové pralesy. Väčšina vtákov sa živí bezstavovcami alebo semenami, alebo kombináciou oboch. Sú medzi nimi aj dravé druhy (strakoše), ktoré lovia veľký hmyz a drobné stavovce. Krivozoby sa živia výlučne semenami ihličnanov.

V zoologických záhradách sa najčastejšie chovajú druhy týchto čeľadí : kotingovité (Cotingidae), pitovité (Pittidae), drozdovité (Turdidae), timáliovité (Timaliidae), vlhovité (Oriolidae), rajkovité (Paradisaeidae), krkavcovité (Corvidae), škorcovité (Sturnidae), pletiarkovité (Ploceidae), astrildovité (Estrildidae) a pinkovité (Fringillidae).

Nároky na chov

Vrabcotvaré chováme vo voliérach, veľkých v závislosti od jednotlivých druhov. Spevavcom prispôsobujeme vybavenie voliér v čase rozmnožovania aj mimo neho.

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.