Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Mäsožravcov

CHOROBY MÄSOŽRAVCOV

Nákazlivé choroby

Vírusové chorby

Besnota

Besnota (Rabies, Lyssa) je infekčné, vírusové ochorenie CNS všetkých teplokrvných živočíchov a je prenosné na človeka. Choroba sa prejavuje zmenou v správaní, dráždivosťou, agresivitou, paralýzou končatín, parézou a končí smrťou.

Rezervuárom besnoty z 19-tich radov cicavcov sú najdôležitejšie mäsožravce a netopiere. Ostatné rady cicavcov sú skôr náhodnými hostiteľmi.

Pôvodcom je neurotrópny vírus z čeľade Rhabdoviridae, patriaci do rodu Lyssavirus.

Pôvodca patrí do skupiny rhabdovírusov stavovcov a je klasifikovaný do 5-tich sérotypov vírusu besnoty.

Ochorenie sa vyskytuje na celom svete okrem Veľkej Británie, Austrálie, Nového Zélandu, Oceánie a Japonska. Endemický výskyt v krajinách sveta a aj Európy predstavuje stále aktuálny problém.

Vnímavé sú – všetky teplokrvné zvieratá.

Extrémne vnímavé sú: líšky, kojoty, šakaly, vlci, vačice potkanové, bavlníkové krysy, rôzne poľné hraboše. Vysoko vnímavé sú: chrčky, skunky, medvedíky čistotné, mačka domáca, netopiere, rysy hrdzavé, mungo, cibetky, morčatá, hlodavce, králiky, hovädzí dobytok. Stredne vnímavé sú: psy, ovce, kozy, kone, neantropoidné opice. Nízko vnímavé sú:       vačice.

Ani všetky kmene vírusu nie sú rovnako virulentné. Najviac sú virulentné tie, ktoré sú izolované z vlkov.

Cesta nákazy - najčastejšie pohrýzením, potom cez kožu, sliznice. Vírus sa šíri slinami, počas celého ochorenia. K nakazeniu môže dôjsť aj aerogénnou cestou a perorálne. Pozor na šírenie infekcie – vírus sa šíri ešte pred klinickými príznakmi chorého zvieraťa (2 dni). Vírus sa dostáva z CNS do slinných žliaz. Výnimka! Upír – u netopierov je vírus lokalizovaný v hnedom medzilopatkovom tuku. Upíri (netopiere) šíria besnotu v Južnej Amerike, Strednej Amerike, Mexiku, kde infikujú hovädzí dobytok.

Vírus bol zistený aj u hmyzožravých netopierov v Amerike, Juhoslávii, Turecku, Nemecku, Ukrajine. Netopiere šíria vírus dlhú dobu.

Choroba prebieha v piatich fázach: infikovanie rany alebo sliznice, transport vírusu nervovými vláknami do CNS, pomnoženie vírusu v CNS, transport z CNS a infikovanie ostatného tkaniva.

Inkubačná doba závisí od druhu zvieraťa, pozri tab. 14, veľkosti infekčnej dávky pri preniknutí do organizmu, od vlastností vírusu, vzdialenosti poranenia od CNS, zdravotného stavu pohryzeného.

Klinicky rozlišujeme 6 foriem besnoty: zúrivá forma, tichá forma, atypická forma, návratná forma, abortívna forma a zmiešaná forma.

Choroba psovitých a mačkovitých šeliem prebieha v zúrivej alebo tichej (15 – 20 %) forme.

Zúrivá forma má 3 štádiá: prodromálne štádium, trvá 2 – 3 dni - strata plachosti, neposlušnosť, nepokoj, obhrýzanie predmetov, skrývanie sa na tmavom mieste, ochrnutie hrtanu a slinotok, silné svrbenie pohrýzeného miesta, zvrátená chuť; excitačné (iritačné) štádium, trvá 3 dni - napádanie zvierat a ľudí, vrhanie sa na predmety, obhrýzanie vlastného tela, stavy depresie, paralýza sánky, neprijímanie potravy, rozšírenie zreničiek a paralytické (depresívne) štádium, trvá 3 – 5 dní - postupné ochrnutie končatín a chvosta, dýchacích svalov, afónia, pokles teploty a smrť. Tichá forma má len dve štádia, excitačné štádium chýba.

Diagnózu stanovujeme na základe anamnézy, epizootologickej situácii, klinických príznakov, môžme urobiť „korneálny test“ – otlačok rohovky oka na podložné sklíčko sa následne vyšetrí imunofluorescenčnou metódou. Po úhyne alebo usmrtení sa laboratórne stanoví konečná diagnóza na základe dôkazu Negriho teliesok v histologických preparátoch z mozgu pomocou imunofluorescencie, prípadne izoláciov vírusu.     Liečba sa nevykonáva.

Krajiny kde sa nákaza nevyskytuje uplatňujú prísne preventívne opatrenia (Anglicko až 6 mesačná karanténa), zamedzujúce jej zavlečenie importovanými psami, mačkami, spoločemskými zvieratami a zoozvieratami.

Ostatné krajiny uplatňujú profylaktickú vakcináciu psov, prípadne mačiek, očkovanie dobytka, oviec, kôz pri vyháňaní na pastvu v oblastiach nákazy.

V rámci prevencie sa v okolí miest, zoologických záhrad rozkladajú orálne vakcíny proti besnote.

 

Psinka

Psinka (Febris canum contagiosa) je infekčné ochorenie psovitých šeliem, ďalšie vnímavé druhy sú lasicovité, cibetkovité, hyenovité, medveďovité, v posledných rokoch postihuje veľké mačkovité šelmy.

Chorobu spôsobuje paramyxovírus z rodu Morbilliviridae (RNA), inak „canine distemper virus“ (CDV). Úmrtnosť je 30 – 90%.

Psinkový vírus rozrušuje lymfatické tkanivo, spôsobuje u časti psov jeho depopuláciu a atrófiu týmusu. Tieto zmeny sú čiastočne smrteľné alebo vyvolávajú po týždňoch imunosupresiu.

Cesta nákazy – najčastejšie orálne, aerogénne (sekrétmi, exkrétmi chorých alebo klinicky zdravých vylučovateľov vírusu) a nepriamo odevom, nádobami, rukami. Inkubačná doba je 3 – 6 dní.

CDV sa pomnožuje 1 – 2 dni v lymfatickom tkanive hrtana a v bronchiálnych lymfatických uzlinách. Medzi 3. – 6. dňom sú lymfocyty a makrofágy zanesené do kostnej drene. Medzi 7. – 9. dňom sa vírus dostáva do lamina propria slizníc ale hlavne do respiračného, tráviaceho a urogenitálneho aparátu. Pomnožuje sa potom v tkanivách. Od 9. dňa sa dostáva do nervového tkaniva krvnou cestou a uvolňuje sa z lymfocytov.

Vylučovanie vírusu z organizmu: od 8. dňa po prirodzenej infekcii vo všetkých výlučkoch sa dostáva CDV von. Vírus v nie aktívnej forme môže pretrvať do staroby v nervovom tkanive, (encefalitída v starobe) aj v očiach.

Psinka prebieha v nasledovných formách: gastrointestinálna forma (GIT), respiratórna forma, zmeny na oku, kožná forma a nervová forma.

Po nakazení prichádza prvá vlna horúčky, sprevádzaná anorexiou, hnačkou, zápalom rohovky. Vírus sa šíri ďalej do orgánov a vtedy nastáva druhá vlna horúčky a únava, anorexia, zápal rohovky s hnisavým výtokom, hnisavý výtok z nosa, zápal mandlí, zápal hltanu. U gravidných samíc môže nastať potrat. V priebehu choroby si organizmus zvieraťa vytvára protilátky, ich tvorba ovplyvňuje priebeh ochorenia. Ak sa nevytvoria včas a v dostatočnej miere potom dôjde ku klinickým zmenám a sekundárnej infekcii orgánov. Najzraniteľnejšie sú napríklad psi vo veku 3 – 6 mesiacov. Bola zistená výrazná citlivosť niektorých medvedíkovitých po vakcinácii psinky. Smrteľnú chorobu môže vyvolať modifikovaná živá vakcína u medvedíka kynkažu a pandy červenej.

V spojitosti s imunizáciou liečba je zameraná na príznaky a používajú sa širokospektrálne ATB (sekundárna infekcia), sulfónamidy, elektrolytické roztoky a vitamíny (pri GIT forme), pri nervovej forme podávame vitamíny B12, B1, vitamín E.

Prevencia sa vykonáva vakcináciou mláďat a u dospelých raz za rok.

 

Infekčná hepatitída psov

Infekčný zápal pečene psov (Hepatitis contagiosa canis, Rubartova choroba) je vírusové ochorenie psovitých šeliem.

Ochorenie spôsobuje DNA vírus z čeľade Adenoviridae, kmeň CAV-1, postihuje psov, líšky a ostatné psovité a medveďovité šelmy. Vírus je prenášaný vonkajšími parazitmi alebo predmetmi, pomôckami atď.. Vírus sa močom vylučuje 6 – 9 mesiacov.

Inkubačná doba trvá 4 – 7 dní. Ochorenie sa prejavuje najčastejšie u 1 – 2 ročných zvierat až stredného veku. Má perakútny, akútny priebeh. Pri perakútnom priebehu dochádza k poruchám cirkulácie, krvácianiu, k endotoxémii a po niekoľkých hodinách dochádza k úhynu. Počas akútneho priebehu choroby dochádza k zvracaniu, hnačke a dehydratácii, poškodeniu pečene a obličiek. Teplota tela je 39,4 – 41,1 oC a činnosť srdca je zvýšená. U chorého pozorujeme zápal mandlí, hltana, hrtana, bronchopneumóniu a sprievodný kašeľ. Ďalej pozorujeme zmeny na miazgových uzlinách a opuch v oblasti krku, hlavy a hrude. Ikterus pozorujeme len u priblužne 20 % akútne chorých zvierat. Pri miernom priebehu ochorenia pozorujem nechutenstvo, apatiu. Depresie, kŕče až kómu zisťujeme pri postihnutí CNS. Typickým príznakom je poškodenie očí, vzniká zákal rohovky, tzv. „modré oko“.

Diagnózu stanovujeme na základe dôslednej anamnézy, znalosti nákazovej situácie, klinických príznakov, laboratórneho vyšetrenia krvi, moču, biochemického vyšetrenia enzýmov pečene (AST, ALT, GMT), stanovením bilirubínu a žlčovej kyseliny. Na doplnenie diagnózy robíme cytologické a kultivačné vyšetrenie exudátu, sonografické vyšetrenie, serologické testy.

Liečba je zameraná v prvom rade na zaistenie život ohrozujúcich funkcií. Podávajú sa ATB amoxycilín, cefalosporíny, ďalej infúzne roztoky, transfúzia krvi. Choré zviera položíme do hrudnej polohy, na boku a otáčame ho po 4 – 6 hodinách. Nesmieme zabúdať na kvalitnú výživu, ktorej predchádza v akútnom priebehu choroby hladovka.

Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim možný vznik a priebeh ochorenia u mláďat je ich pasívna imunita, ktorú získavajú po narodení z mledziva. Mláďa je chránené zhruba 7 týždňov po narodení. Preventívne sa vakcinujú mláďatá dvomi dávkami vakcíny CAV-2, vo veku 9 – 12 týždňov a potom o 3 – 4 týždne.

 

Infekčná peritonitída mačiek

Infekčná peritonitída (Peritonitis infectiosa felium) je vírusové ochorenie mačiek a mačkovitých šeliem, ktoré prebieha väčšinou chronicky a najčastejšie postihuje zvieratá vo veku od 6-tich mesiacov do 2 rokov.

Ochorenie spôsobuje vírus patriaci do čeľade Coronaviridae.

Inkubačná doba trvá niekoľko týždňov až 4 mesiace. Prebieha v akútnej, chronickej forme. Prejavuje sa horúčkou, anorexiou, depresiou, zápalom pobrušnice a pohrudnice, niekedy zápalom spojiviek a horných dýchacích ciest.

Diagnózu stanovujeme na základe klinického vyšetrenia, laboratórneho vyšetrenia krvi, punktátov, dôkazu protilátok imunofluorescenčnou metódou, RIA metódou a ELISA metódou. Liečba je neefektívna.

 

Infekčná laryngotracheitída

Infekčná laryngotracheitída (Canine infectious tracheobronchitis) je každé akútne ochorenie psovitých šeliem, ktoré postihuje hrtan, priedušnicu, priedušky. Ochorenie spôsobuje silný, záchvatový kašeľ. Postihuje aj šelmy z čeľade lasicovité.

Ochorenie spôsobuje niekoľko vírusov, najčastejšie vírus parainfluenzy typu 2 (CPIV-2) a adenovírus typ 2 (CAV-2). Taktiež to môžu byť adenovírus typ-1 (CAV-1) a psí herpesvírus. Počas ochorenia dochádza k výraznému poškodeniu sliznice dýchacieho aprátu, čo následne umožňuje vznik sekundárnej infekcie baktériami.

Ochorenie pri miernejšom priebehu trvá 5 – 14 dní a prejavuje sa suchým kašľom, ktorý pripomína dávenie. Pri ťažkej forme choroby dochádza k životohrozujúcej bronchopneumónii, teda zápalu priedušiek a pľúc, ktorá trvá približne 6 mesiacov.

Diagnózu stanovujeme na základe anamnézy, klinických príznakov, RTG hrudníka, vyšetrením krvi a mikrobiologickým vyšetrením transtracheálneho výplašku.

Podávame antitusiká, expektoranciá a antibiotiká.

 

Infekčná panleukopénia mačiek

Panleukopénia mačiek (Panleukopenia infectiosa felium, „mačací mor“) je veľmi nákazlivé ochorenie mačiek a mačkovitých šeliem, na ktoré sú vnímavé aj ďalšie mäsožravce, napríklad psovité, lasicovité, cibetkovité, malé druhy medveďov. Ochorenie prebieha akútne a prejavuje sa zápalom v tráviacej sústave a leukopéniou.

Pôvodcom ochorenia je parvovírus z čeľade Parvoviridae. Vírus je pomerne odolný, v prostredí ostáva ešte niekoľko mesiacov, pri 4 oC prežíva 13 mesiacov. Zviera sa môže nakaziť perorálne a kontaktom. Zdrojom infekcie sú choré zvieratá, ktoré šíria vírus exkrementami a infikované prostredie. 

Inkubačná doba je 2 – 6 (10) dní. Nástup klinických príznakov je pri akútnej forme rýchly a prejavuje sa vysokou horúčkou až 41oC, zvracaním, nechutenstvom, oslabením a smädom. Následkom je silná dehydratácia a postupne klesá počet leukocytov na 500 v mm3 krvi. Pred smrťou je počet leukocytov len 100 – 200 a menej v 1 mm3 krvi. Počet leukocytov u zdravej mačky je 5 500 – 19 500 v 1 mm3. Ochorenie je smrteľné pre 50 – 90 % chorých zvierat. Ochorenie sprevádzajú zápalové zmeny v sliznici tráviaceho traktu, zväčšená slezina, poškodená pečeň, kostná dreň je mäkká a niekedy vzniká aj zápal spojiviek oka.

Diagnóza sa stanovuje na základe klinických príznakov, laboratórneho vyšetrenia krvi, patologickoanatomickým vyšetrením. S prihliadnutím na nákazovú situáciu sa diagnóza potvrdzuje virologickým vyšetrením, izoláciou vírusu.

Liečba je zameraná na rehydratáciu, podávajú sa antibiotiká a streptomycín. Treba sa zamerať na zamedzenie šírenia vírusu preventívnymi veterinárnymi opatreniami a vakcináciu.

 

Vírusové ochorenie horných dýchacích ciest mačiek

Vírusové ochorenie horných dýchacích ciest mačiek (Rhinotracheitis contagiosa felium, Calicivirosis contagiosa felium) je infekčné ochorenie vyskytujúce sa vždy vo veľkej skupine zvierat s nízkou zoohygienickou starostlivosťou. Ochorenie radíme do komplexu tzv. Mačacej nádchy. Chorobnosť u mladých zvierat dosahuje až 100% a úmrtnosť v spojení so sekundárnou infekciou môže byť až 70%.

Ochorenie spôsobujú DNA vírus infekčnej rinotrachitídy (FRV) teda α-herpesvírus a RNA  kalicivírus (FCV). Oba vírusy postihujú mačky a ostané mačkovité šelmy. Vírusy sa šíria vzduchom a priamim kontaktom s chorým. Zdrojom infekcie sú kontaminované predmety, pomôcky, substrát.

Ak je choroba vyvolaná herpesvírusom u starších jedincov má akútny priebeh.

Klinické príznaky sa objavujú na 8. – 14. deň od infekcie. Pozorujeme katarálny zápal nosovej dutiny, zápal spojiviek, horúčku nad 40 oC a nechutenstvo. Mačky fŕkajú a aby sa zbavili hlienov, trepú hlavou, otierajú sa o predmety. Po zaschnutí výtoku sa im tvoria chrasty okolo očí a nozdier. V ústnej dutine vznikajú vriedky. Zápal spojiviek môže viesť až k slepote. U gravidných samíc dochádza k potratom.

Infekcia kalicivírusom sa prejavuje apatiou, nechutenstvom, teplota je nad 41 oC. Pozorujeme sťažené dýchanie, tvorbu vriedkov v sliznici ústnej dutiny a v nozdrách, výtok slín s krvou, krvácajúce vredy medzi prstami, na chodidlových vankúšikoch, bolesť svalov spôsobuje zníženú pohyblivosť, zviera na dotyk reaguje agresívne.

Diagnózu stanovujeme na základe anamnézy, klinických príznakov, laboratórneho vyšetrenia krvi, trusu, RTG hlavy, vykonávajú sa serologické testy a izolácia vírusu.

Podávajú sa antibiotiká, sulfónamidy, zvlhčujú a odstraňujú sa vytvorené chrasty, preplachujú sa nozdry dezinfekčným roztokom, aplikujú sa antibiotické očné maste, ústa sa vyplachujú roztokom povidon-jodidu, ťažko choré zviera umiestňujeme do boxu s teplotou 20 – 22 oC a vlhkosťou vzduchu 50 – 60 %.

V rámci prevencie je vhodné chovať oddelene vekové kategórie zvierat, gravídne matky 3 týždne pred pôrodom izolovať, novodovezené zvieratá dať do karantény na 3 – 5 týždňov. Vakcinácia gravidných samíc 4 týždne pred pôrodom a imunizácia mláďat od 8. – 9. týždňa. Ak predpokladáme nízku kolostrálnu imunitu, potom vakcinujeme mláďatá od 6. týždňa. Nutná je každoročná revakcinácia, ak si to situácia vyžaduje revakcinácia sa vykonáva polročne.

 

Aujeszkyho choroba

Aujeszkyho choroba (Paralysis bulbaris infectiosa, Ppseudorabies) je akútne vírusové ochorenie postihujúce všetky cicavce. Prejavuje sa zápalom mozgových blán, podráždením CNS a končí sa smrťou. Prenášačom vírusu je ošípaná, ktorá je jeho rezervoárom.

Chorobu spôsobuje Herpesvirus suis z čeľade Herpesviridae, ktorý postihuje najviac nervové tkanivo. Vírus je pomerne odolný, pri teplote 37 oC prežíva 10 dní, pri teplote + 4 až – 20 oC prežíva 5 – 7 mesiacov. Zvieratá sa infikujú perorálnou cestou, kontaktom. Inkubačná doba trvá 3 – 6 dní a mortalita je až 100 %.

Ochorenie má väčšinou rýchly nástup, zviaratá majú depresiu, sú apatické, odmietajú potravu, niekedy sú naopak podráždené a psi niekedy skáču a hryžú predmety. Srsť býva zježená, časté je svrbenie a olizovanie. Svrbenie (pruritus) sa stále zvyšuje a najčastejšie je na hlave. V oblasti očí, uší, líc v dôsledku škrabania je vypadaná srsť a miesta krvácajú. Neskôr dochádza k obrne svalov hrdla a vytekaniu slín, strate reflexov, paralýze až smrti.

Diagnózu stanovujeme na základe anamnézy, klinických príznakov, izoláciou vírusu.

Špecifická liečba nie je, ochorenie takmer vždy končí smrťou. Podávajú sa lieky na zmiernenie priebehu.

Karanténa chorých, zabránenie kontaktu šeliem s prasaťom, či jeho mäsom. Vakcinácia nie je úspešná.

 

Parvoviróza psov

Parvoviróza je infekčné vírusové ochorenie psovitých šeliem, najčastejšie postihuje zvieratá vo veku 6 týždňov až 6 mesiacov.

Pôvodcom parvovirózy je veľmi odolný vírus CPV-2 zo skupiny DNA vírusov, z čeľade Parvoviridae. K nákaze dochádza per os (orálne) z kontaminovaného krmiva, z predmetov a uzdravujúceho sa psa. Inkubačná doba je 2 – 3 dni a prvé klinické príznaky sa objavia po 4 – 7 dňoch od nakazenia. Vírusy sa vylučujú do vonkajšieho prostredia výkalmi alebo telesnými výpotkami už 3. – 5. deň po orálnej infekcii a vylučovanie trvá v priemere 12 dní. Celé ochorenie trvá približne 1 – 2 týždne.

Parvovirózou sa najčastejšie infikujú šteňatá od 6-tich týždňov do 6-tich mesiacov. Mortalita je 1 – 10 % a z infikovaných zvierat ochorie asi 10 %. Priebeh a dĺžka trvania choroby závisí od veku, prítomnosti iných mikroorganizmov, parazitov a imunitného stavu.

Choroba má dve formy.

Enterálna forma, enteritída sa prejavuje katarálnym až hemoragickým zápalom tenkého čreva (lačníka a bedrovníka), rozrušením črevných klkov. Ďalšími sprievodnými príznakmi sú hnačka, zvracanie, znížená teplota, alebo naopak horúčka (41,5 oC), leukopénia, anorexia, dehydratácia, bolestivosť v oblasti brucha. K úhynu dochádza medzi 2. – 4. dňom. Po 4. – 5. dni je pravdepodobné, že zviera chorobu prežije.

Srdcová forma, myokarditída je menej častá a prejavuje sa náhlym úhynom predtým zdravých šteniat. Mortalita je 20 – 100 %. Akútne zlyhanie srdca postihuje najčastejšie najmladšie vekové kategórie. Subakútna srdcová slabosť sa vyskytuje u starších. Smrť nastáva po strese, alebo po ochorení s príznakmi dyspnoe, zvracania, akútnej srdcovej slabosti, znížením pulzu a edémom pľúc.

Určujeme na základe klinických príznakov, vyšetrenia krvi (leukopénia < 3000/µl, norma je 6000 – 17000/µl), dôkaze vírusu hemaglutinačným testom, hemaglutinačnoinhibičným testom (HIT), ELISA testom, elektrónovou mikroskopiou.

Liečba - podávame i.v. infúzne roztoky, 1 – 2 dňová hladovka potom diéta (malé dávky ryže alebo cestoviny, tvaroh, syr, chudé kuracie mäso), pitný režim s prísunom roztokov elektrolytov s glukózou, antibiotiká alebo sulfónamidy, prípravky proti hnačke, glukokortikoidy.

Imunizácia vakcínami. Šteniatka sa vakcinujú vo veku 12 – 14 týždňov a revakcinácia sa robí  o 4 týždne. Revakcinácia dospelých zvierat sa vykonáva každoročne.

 

Bakteriálne choroby

Tuberkulóza

Tuberkulóza (TBC) je najčastejšie chronicky prebiehajúce nákazlivé ochorenie rôznych druhov voľnežijúcich a domácich zvierat, vyvolané baktériami z rodu Mycobacterium. U domácich psov je možný prenos z chorého človeka na psa.

Pôvodcami TBC u šeliem sú Mycobacterium tuberculosis (vyvoláva TBC u zvierat ktoré mali kontakt s človekom), Mycobacterium bovis (vyvoláva TBC u voľne žijúcich cicavcov, domestikovaných zvierat, človeka, primátov).

Nákaza sa šíri v priamom kontakte s chorým kvapôčkovou infekciou vzduchom alebo nepriamo infikovanou potravou a predmetmi.

Začiatok ochorenia dýchacieho aparátu je bez výrazných klinických príznakov, až postupným šírením tuberkulózy v pľúcach sa objavuje kašeľ, sťažené dýchanie, nižšia výkonnosť, znížené prijímanie potravy, chudnutie. Zväčšujú sa bronchiálne miazgové uzliny. Pri postihnutí tráviacej sústavy zviera chudne, môže mať striedavé hnačky a môže zvracať. Ochorenie môže prejsť na obličky, slezinu a pečeň, to vyvoláva exudatívnu peritonitídu. Ďalšou formou TBC je tvorba uzlíkov alebo vredov na hlave, krku, hrudi, slabinách. U psovitých sa zisťuje aj tuberkulóza distálnych častí kostí končatín, rebier a stavcov.

Diagnóza sa stanovuje analýzou epizootologickej situácie, na základe príznakov, RTG vyšetrením, alergenodiagnosticky – tuberkulináciou, patologickoanatomickou pitvou a kultiváciou.

Podávajú sa antituberkulotiká a antibiotiká. Prevencia sa vykonáva tuberkulináciou.

 

Sneť slezinová

Sneť slezinová (Anthrax, Febris carbunculosa) je perakútne alebo akútne nákazlivé ochorenie zvierat, prenosné na človeka.

Pôvodcom nákazy je G+ nepohyblivá sporogénna tyčinka Bacillus anthracis. Vegetatívna forma tohto bacilu je pomerne málo odolná, pri teplote 60 oC sa ničí za 15 minút, pri teplote 75 oC za 1 minútu, hnilobou za 3 – 4 týždne. Vysoko odolné sú však spóry, ktoré sa inaktivujú suchým teplom pri teplote 120 – 140 oC za 3 hodiny, pri teplote 160 oC za 1 hodinu, varom za 15 minút a prúdiacou parou za 10 – 15 minút. K infekcii dochádza perorálne spórami kontaminovaným krmivom alebo vodou.

Inkubačná doba je 2 – 3 dni. Pri perakútnom priebehu nepozorujeme príznaky ale náhlu smrť. Pri akútnom alebo subakútnom priebehu pozorujeme nechutenstvo, apatiu, horúčku (41 – 43 oC), ťažký zápal gastrointestinálneho traktu, nekľud, cyanózu slizníc, sťažené dýchanie, náhly úhyn.

Presné stanovenie diagnózy sa robí laboratórnym vyšetrením, ide o mikroskopický dôkaz pôvodcu, kultiváciou (izolácia B. anthracis), serologickým testom.

Účinná je včasná liečba ATB a podanie hyperimúnneho séra. Prevencia sa vykonáva vakcináciou.

 

Leptospiróza 

Leptospiróza je celosvetovo rozšírená zoonóza teda infekčné ochorenie, domácich zvierat a divožijúcich zvierat (psovité, medveďovité, medvedíkovité) vyvolané spirochétami rodu Leptospira a je prenosná na ľudí.

Človek leptospirózu nerozširuje ale môže sa nakaziť z moču alebo krvi zvierat (hlavne krýs). Avšak aj očkovaný pes môže nakaziť človeka, hlavne dieťa.

Pôvodcom leptospirózy psov sú Leptospira pomonaLeptospira grippotyphosa.

K nakazeniu dochádza kontaktom s močom, slinami (aj po 4 rokoch), mäsom ale aj kontaminovaným okolím.

Leptospiry prenikajú sliznicou tráviacej sústavy, alebo genitáliami, spojivkami, kožnými léziami. Na mieste prieniku sa leptospiry pomnožia a spôsobia septikémiu, choroba vrcholí na 4. – 12. deň. Osídlené sú aj ďalšie orgány, kde leptospiry pôsobia toxicky. Vylučovanie leptospír z organizmu začína po 7 dňoch. Vylučovanie môže trvať až 4 roky.

Priebeh choroby môže byť: bez príznakov s vylučovaním leptospír, ľahká, alebo atypická forma so zvýšenou teplotou a všeobecnými príznakmi, alebo akútny, ťažký priebeh – cievne poškodenie, trombózy, hemoragická diatéza, petechie, krvácanie do čriev, po 48 – 72 hodinách úhyn, alebo chronická forma s poškodením obličiek po 1 – 3 rokoch.

Medzi hlavné príznaky môžu byť neutíchajúce zvracanie, oligúria a hnačka, gastroenteritída, tonzilitída, stomatitída, zlyhanie obličiek, dehydratácia, hemolýza – ikterus, parézy, poruchy CNS, zlyhanie cievneho obehu, poruchy videnia a svetloplachosť.

Diagnóza sa stanovuje na základe laboratórneho vyšetrenia krvi, moču a na základe klinických príznakov.

Liečba je symptomatická, penicilín, dihydrostreptomycín (na zlyhanie funkcie obličiek), náhrada tekutín a elektrolytov, pri krvácaní do tráviacej sústavy sa aplikuje heparín.

Prevenciou je deratizácia a imunizácia.

 

Ehrlichióza - Tropická pancytopénia psov

Ehrlichióza je rozšírené ochorenie psov v tropických a subtropických oblastiach Ázie, Afriky a v oblasti Stredozemného mora, ktoré prenáša kliešť Rhipicephalus sanquineus.

Ochorenie spôsobuje baktéria Ehrlichia canis z rodu Rickettsiaceae. Mierne ochorenie môže spôsobiť aj  E. equi. K nákaze dôjde slinami kliešťa, pri krvnej transfúzii, alebo kontaminovanou kanilou. Ehrlichie sa dostanú do monocytov. Krvou sa dostanú do RES systému, pečene, obličiek. Dochádza k porušeniu endotelu ciev, čo vedie k chronickej depresii kostnej drene alebo pancytopénii. Ak je zviera odolné alebo virulencia ehrllichií je nízka môže dôjsť k samovyliečeniu.

Choroba má akútny, subklinický a chronický priebeh. Akútna forma trvá 2 – 4 týždne, objavujú sa vysoké teploty (do 41 oC), anorexia, dyspnoe, zväčšenie lymfatických uzlín, hnisavý výtok z nosa a očí, zväčšenie sleziny, kŕče, zápal kĺbov, paralýza mozgových nervov.   Potom prechádza do subklinickej formy s častým krvácaním (pokles množstva krvných doštičiek, červených a bielych krviniek), po ktorej dôjde k vyliečeniu alebo prejde do chronickej formy, v ktorej dochádza ku krvácaniu, alebo k sekundárnej infekcii.

Diagnóza sa stanovuje na základe klinických príznakov, vyšetrenia krvi a kultiváciou pôvodcu.

Podávame ATB - tetracyklín, doxycyklín, transfúzia krvi, vitamíny B.

 

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.