Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Morských cicavcov

CHOROBY MORSKÝCH CICAVCOV

 

Nákazlivé choroby

Návštevníci zoologických záhrad, akvárií, delfinárií  veľmi radi vyhľadávajú expozície delfínov, kosatiek, tuleňov či uškatcov. Táto skupina zvierat má svoje špecifiká vzhľadom na spôsob chovu a chovné prostredie. Taktiež tieto zvieratá si vyžadujú veľké nároky na veterinárnu starostlivosť, pretože ich postihujú mnohé choroby.

 

Vírusové choroby

 

Adenovírus

Adenovírusom boli infikované: vráskavec, veľryba grónska, uškatec kalifornský. Infikované plutvonožce, ktoré boli apatické, slabé, vychudnuté, mali postihnutú tráviacu sústavu, napäté brucho, trus bol s prímesou krvi. Niekedy môže dôjsť k paréze zadnej časti tela. U všetkých infikovaných plutvonožcov klesá počet lymfocytov a naopak je zvýšený počet monocytov v krvi. Postupom choroby vzniká zápal pľúc a smrť nastáva v priebehu 28 dní. U všetkých postihnutých zvierat dochádza k výraznej nekróze pečene.

 

Kalicivírus 

Kalicivírusy morských cicavcov sú sérotypmi vezikulárnej choroby prasiat (Exanthema vesicularis suum). Tento vírus bol izolovaný u uškatcov, mrožov a delfínov skákavých. U väčšiny uškatcov kalifornských už od štyroch mesiacov života sa nachádzajú v krvi protilátky proti niektorým sérotypom vezikulárnej choroby, pravdepodobne spôsobili hromadnú kalicivirózu morských cicavcov. Aj u niektorých druhov veľrýb boli zistené protilátky spomínaných sérotypov.

Najčastejšie zisťujeme u plutvonožcov lézie na koži, vezikuly na dorzálnej strane predných plutiev. U delfínov okrem vezikúl sú lézie, ktoré sa podobajú na staré jazvy. Vezikuly – pľuzgieriky majú veľkosť 1 – 3 mm a rýchlo sa menia na erózie a potom na vriedky. Lézie na koži morských cicavcov sa väčšinov vyliečia sami.

Kalicivírusy spôsobujú u plutvonožcov aj predčasné pôrody a mláďatá sú choré. Mávajú postihnuté pľúca a mozog a zaostávajú v raste. Choroba je prenosná aj na človeka.

 

Herpesvírus

Na herpesvírusy sú vnímavé veľryby aj plutvonožce. U mláďat tuleňa obyčajného, tuleňa sivého, uškatca kalifornského, bola zistená prítomnosť herpesvírusu. K primárnej infekcii sa môžu pridružiť aj ďalšie patogény (baktérie, parazity).

Inkubačná doba trvá 10 – 14 dní. Po infekcii tuleňa obyčajného sa objavujú príznaky ako zápal sliznice ústnej dutiny, výtok z nosa, horúčka, zvracanie a hnačka. Ďalej vzniká zápal pľúc, silný kašeľ, anorexia, apatia a po 1 – 6 dňoch rozvinutej choroby dochádza k úhynu. Morbidita vplyvom stresu môže dosiahnúť až 100 % a mortalita 50 %.

Infekcia u tuleňa sivého a uškatca kalifornského sa prejavuje lokálnou stratou srsti (alopéciou). Alopetické ložiská majú priemer približne 0,5 cm (u bieluhy sú alopetické ložiská s priemerom 2 cm). Možné je aj celkové postihnutie organizmu a zápal pľúc.

Stanovuje sa na základe klinických príznakov, pričom po pitve sa zisťuje pneumónia, nekrotické zmeny na pečeni, kožné erózie, atď. U tuleňov treba diferencovať chorobné príznaky herpesvírusového intersticiálneho zápalu pľúc od bronchiálnej pneumónie spôsobenej vírusom influenzy.

Liečba je symptomatická na podporu postihnutých orgánov, u tuleňov sa robí vakcinácia. Preventívne treba predchádzať stresovým faktorom, alebo ich znížiť na minimum. Prenos choroby na človeka je zatiaľ nepotvrdený.

 

Vírus chrípky (influenza)

Vírus chrípky je vysoko virulentný. Chrípka sa bežne vyskytuje u plutvonožcov aj veľrýb. Bola zistená u tuleňa obyčajného a u grindy čiernej. Prejavuje sa zápalom dýchacích ciest a zápalom pľúc. Choroba je prenosná na človeka po kontakte s chorým zvieraťom a prenáša kvapôčkovou infekciou. U infikovaného človeka dochádza ku keratokonjuktivitíde za 3 – 5 dní a vyliečenie trvá 7 dní.

Infekcia u tuleňa prebieha prudko aj u dobre živených jedincov. Zvieratá sú malátne, majú nekoordinované pohyby, sťažené dýchanie a výtok z nosa. Nákaza sa šíri vďaka veľkej koncentrácii zvierat v skupinách a vysokým teplotám prostredia.

Infekciou u grindy čiernej vznikli problémy s pohybom, bola sledovaná vychudnutosť a odlupovanie kože. Inkubačná doba trvá 3 dni ale aj niekedy menej. Zápal pľúc sa prejavuje u tuleňov nekrotizujúcou bronchitídou a hemoragickým zápalom pľúcnych alveol.

 

Morbillivírus

Chorobu spôsobuje morbillivirus, ktorý je príbuzný s vírusom psinky. Postihuje tuleňovité a je hojne rozšírená v Severnom mori. Vírus psinkovej choroby delfínov (Delphinoid distemper virus, morbillivírus veľrýb) je tiež príbuzný s vírusom moru hvädzieho dobytka a malých prežúvavcov.

Choroba má u mladých tuleňov príznaky depresie, anorexie, ďalej pozorujeme výtok z nosa, keratokonjuktivitídu a dyspnoe. Choroba prechádza do zápalu pľúc. Chorobnosť je vysoká u zvierat, ktoré sa s vírusom ešte nestretli.

Vírus psinkovej choroby delfínov postihuje druhy: sviňucha pobrežná, delfín obyčajný (pobrežie Veľkej Británie), delfín pásavý (Stredozemné more), delfín skákavý (západná časť Atlantického oceána a pobrežie Mexika).

 

Poxvírus

Choroba spôsobená poxvírusom postihuje voľnežijúce a v zajatí žijúce plutvonožce a veľryby. Prejavuje sa kožnými zmenami, pravdepodobne nespôsobuje celkové ochorenie ale na následky infekcie (a iných faktorov) zvieratá hynú. Uškatec kalifornský, tuleň sivý a tuleň obyčajný, môžu byť pravdepodobne infikované parapoxvírusom. U tuleňa sivého bol z kiahní izolovaný ortopoxvírus. Neklasifikovaný poxvírus bol identifikovaný ako pôvodca kožných zmien u delfína skákavého. Parapoxvírus je prenosný na človeka (lézie na rukách).

Inkubačná doba trvá 3 – 5 týždňov. Infekcia postihuje najmä mladé jedice plutvonožcov. K infikovaniu dochádza cez porušený epitel. Vyvýšené kožné uzlíky s priemerom do troch centimetrov sú na krku a plutvách. Uzlíky behom týždňa môžu ulcerovať a vznikať nové. Tieto klinické príznaky trvajú 4 týždne (môžu trvať aj 15 – 18 týždňov). V mieste hojacich sa kožných uzlíkov môže ostať jazva alebo alopetické ložiská.

Infekcia poxvírusom u veľrýb sa prejavuje kožnými zmenami na hlave, krku, chrbtovej, chvostovej a prsných plutvách. Kožné lézie majú tvar bodky alebo až kruhu, môžu splývať do oválnych škvŕn. Veľké sú od 0,5 do 3 cm. Farba škvŕn je sivá s tmavým okrajom. Pretrvávajú aj niekoľko rokov bez iných príznakov choroby.

Diagnózu choroby stanovujeme z klinických príznakov, biopsiou lézií a elektrónovou mikroskopiou častíc pôvodcu.

Liečba a prevencia sú zamerané na zabránenie sekundárnej infekcie.

 

Bakteriálne choroby

 

Červienka

Červienka je závažná, nákazlivá choroba hospodárskych, domácich a voľnežijúcich zvierat. Postihuje aj veľryby a plutvonožce chované v zajatí. Červienku spôsobuje mikroorganizmus Erysipelotrix rhusiopathiae. Zdrojom nákazy sú kontaminované ryby, určené na kŕmenie.

Septikemická forma máva perakútny alebo akútny priebeh, kedy zvieratá uhynú náhle bez príznakov, alebo s náhlym vznikom depresie, inapetencie a horúčky. Kožná forma, pri ktorej sa tvoria na koži typické kosoštvorcovité zmeny má väčšinou chronický priebeh, kedy po rýchlej antibiotickej liečbe sa zvieratá uzdravia.

Pri septikémickej forme sa po patologickoanatomickej pitve zistia len petechiálne krvácaniny a inak nič. Pôvodca sa potvrdzuje kultiváciou z krvi, sleziny, telovej dutiny. Pri chronickej forme sa zisťuje eneteritída.

Rýchlo prebiehajúca forma sa lieči ťažko, lebo nemá príznaky. Pri kožnej forme podávame penicilín, tetracyklín, chloramfenikol a podpornú liečbu.

Najjednoduchšou preveciou je podávanie len kvalitných nezávadných rýb na kŕmenie. Vakcinácia nie je vždy spoľahlivá. Niekedy sa môže dostaviť anafylaxia. Revakcinácia sa robí po zistení citlivosti na aplikované malé množstvo vakcíny do spodnej strany jazyka, do podslizničia. U citlivých jedicov sa do 30 minút od vpichu objaví zčervenanie a lokálny opuch. Miestom aplikácie vakcíny sú dorzálne chrbtové svaly, kraniolaterálnym smerom od chrbtovej plutvy. Vakcína sa podáva dlhou ihlou (viac ako 5 cm) i.m. v dávke 3 – 5 ml na jednu stranu. Je veľmi dôležité injikovať do svalu a nie medzi svaly a tuk. Revakcinácia sa robí každý rok.

 

Tuberkulóza

Tuberkulóza bola zistená u voľne žijúcich druhov, napríklad u delfínov skákavých v Stredomorí a uškatcov z Austrálie. Morské cicavce v zajatí sú vnímavé na Mycobacterium bovis, M. smegmatis, M. fortuitum, M. chelonei, M. marinum. Ochorenie môže prebiehať v kožnej forme alebo v celkovej.

Tuberkulinácia sa robí s tuberkulínom bovinným alebo aviárnym, ale vo vysokej koncentrácii. Po aplikácii môže niekedy nastať alergia. Tuberkulinácia sa prevádza do kože chrbtovej plutvy a hodnotí sa za 48 – 72 hodín.

Diagnóza sa stanoví po kultivácii zo vzoriek z biopsie, tracheálneho výplašku alebo trusu. Na potvrdenie pôvodcu choroby u tuleňov sa vykonáva ELISA test.

 

Leptospiróza

Leptospiróza morských cicavcov je infekčná choroba, pôvodcom je Leptospira pomona a choroba je prenosná na človeka. Choroba bola zistená u uškatcov. Spôsobuje depresie, nechuť k pohybu, polydipsiu, pyrexiu. Môžu nastať aj potraty, úhyn novorodených mláďat, ťažký zápal obličiek. Žlč môže byť až čiernej farby, pričom hepatitída nie je výrazná. Ďalej pozorujeme gastroeneteritídu.

Diagnóza sa stanovuje na základe klinických príznakov, serologickým vyšetrením a imunofluorescenciou.

Pri poruchách obličiek a pečene  podávame dostatočné množstvo tekutín, elektrolytov, predovšetkým je potrebné udržať acidibázickú rovnováhu. Podávame penicilín, tetracyklín a doxycylín.

Základom prevencie v zoologických záhradách je serologické vyšetrenie nových jedincov počas karantény. V endemických oblastiach sa vykonáva vakcinácia.

 

Infekčný zápal pľúc

Zápal pľúc (pneumónia) je najčastejšou príčinou úhynu morských cicavcov v zajatí. Je častá aj u  medveďov bielych. Spôsobujú ju tie isté baktérie ako u suchozemských druhov. Vznik choroby úzko súvisí s hygienou chovného prostredia, kvalitou vzduchu, ktorá sa zabezpečí veľkou výmenou vzduchu nad vodou v uzavretých pavilónoch. Ohrievanie vzduchu či aklimatizácia polárnych druhov je nezanedbateľná a môže ovplyvniť zdravie zvierat. Problematický je prechod adaptovaných jedincov. Prechod zo studeného do teplého prostredia aj s teplou vodou môže spôsobiť problémy s dýchacím aparátom, hlavne u zvierat nedostatočne kŕmených.

Typickými príznakmi sú apatia, anorexia, dyspnoe, pyrexia a leukocytóza.

Diagnóza sa stanovuje sa na základe klinických príznakov.

Liečba spočíva v náprave prostredia. Podávame širokospektrálne antibiotiká a podpornú liečbu.

 

Klostridiálna myozitída

Chorobu spôsobuje Clostridium spp.. Bola zistená v zajatí u kosatiek, delfína dlhoplutvého, delfína skákavého, uškatca tmavého a lamantína. Vnímavé na pôvodcu sú všetky morské cicavce.

Príznakmi sú akútny opuch, svalová nekróza, akumulácia plynu v postihnutom tkanive, silná leukocytóza. Choroba môže byť ak sa nelieči smrteľná.

Diagnózu stanovujeme na základe klinických príznakov, vykonáva sa kultivácia na dôkaz G+  bacilov v aspiráte z lézií alebo anaeróbnou kultiváciou pôvodcu.

Liečba je zameraná na lokálne a celkové podávanie ATB, drenáž abscesov s lavážou peroxidom vodíka.

 

Ďalšie bakteriálne choroby

Morské civace sú vnímavé na baktérie ako Pasteurella multocida, ktorá spôsobuje hemoragické enteritídy prejavujúce sa silnými bolesťami v bruchu, depresiou a končí náhlym úhynom napríklad delfínov a plutvonožcov. Pasteurella haemolytica spôsobuje delfínom hemoragický zápal priedušnice. Plesiomonas shigelloides spôsobuje u tuleňa obyčajného zápal žalúdka, Salmonella spp. môže vyvolať ťažký zápal žalúdka a čriev, často končiaci úhynom u lamantínov a bielúh. Smrteľnú osteomyelitídu chrbtice delfínov spôsobujú stafylokoky. Staphylococcus aureus spôsobuje smrteľný zápal pľúc u kosatky dravej.

 

Mykotické choroby

 

Mykózy morských cicavcov chovaných v zajatí predstavujú závažnú skupinu chorôb. Najčastejšie vznikajú po strese, nedostatkoch v kŕmení a starostlivosti, počas infekčných chorôb. Diagnóza sa stanovuje podľa klinických príznakov, kultiváciou. Mykózy sa liečia lokálne alebo aj celkovo.

 

Aspergilóza

Aspergilóza má u morských cicavcov rôzne formy. U delfína skákavého a uškatca kalifornského bola diagnostikovaná smrteľná aspergilóza. U tuleňa sivého sa vyskytla aspergilóza spolu s mykobaktériami v kožnej forme. Aspergilóza sa vyskytuje aj v pľúcnej forme.

 

Kandidóza

Kandidóza sa často vyskytuje u veľrýb a plutvonožcov chovaných v zajatí. Vzplanie po predchádzajúcej nevhodnej antibiotickej liečbe, strese alebo zo zlej kvality vody (vysoký obsah chlóru). U veľrýb nachádzame často kožné zmeny v oblasti telových otvorov. Ďalšie patologické zmeny, napríklad vredy sú v pažeráku a v mieste prechodu pažeráka do žalúdka. U plutvonožcov nachádzame kožné zmeny v oblasti  sliznice ústnej dutiny, očí, vulvy, análneho otvoru. Diagnóza sa určuje dôkazom kvasiniek v punktáte a kultiváciou. Liečba je spojená s nápravou prostredia a per orálnym podávaním ketokonazolu. Prognóza je priaznivá pri včasnom odhalení a liečení choroby.

 

Dermatofytóza

Mykotické dermatofytózy (zápaly kože) spôsobujú Trichophyton spp. a Microsporum canis.

 

Nepravé kiahne delfínov

Nepravé kiahne (Streptothricosis) sú spôsobené Dermatophilus congolensis. Táto subkutánna mykóza postihuje hlavne plutvonožce. Klinicky sa prejavuje ostro ohraničenými uzlíkmi po celom tele. Po dlhšom trvaní choroby dochádza k úhynu. Diagnózu nám potvrdí vyšetrenie vzorky biopsie alebo kultivácia pôvodcu.

 

Parazitárne choroby

Morské cicavce sú vnímavé na celý rad parazitov zo všetkých skupín.

 

Roztoče a vši

Roztoče postihujú tulene, uškatce a veľryby. Parazitujú v nosnej dutine a pľúcach. Spôsobujú kašeľ, výtok z nosa. Prítomnosť roztočov v dýchacích cestách diagnostikujeme zo vzoriek hlienu alebo spúta. Liečba je jednoduchá, choré zvieratá preliečujeme dvomi injekciami ivermektínu v dvojtýždňových intervaloch.

Pri demodikóze plutvonožcov sa roztoče vyskytujú na plutvách a iných miestach tela a spôsobujú hyperkeratózu, tvorbu šupín a alopetické lézie na koži. Diagnózu stanovujeme po vyšetrení vzoriek hlbokého zoškrabu kože. Demodikóza môže prechádzať do chronickej formy a pridružuje sa sekundárna bakteriálna infekcia. Liečba je ako u psov, lokálne sa aplikuje masť s amitrazom. Generalizovaná forma svrabu sa lieči kúpeľom s amitrazom (0,025 %) každé dva týždne. Pri bakteriálnej infekcii podávame celkove špecificky účinné antibiotiká.

Vši sa ľahko prenášajú a sú častým nálezom u voľnežijúcich plutvonožcov. Silné zavšivenie spôsobuje anémiu. Choré zviera sa umiestňuje na 12 hodín mimo vodu a k liečbe sa používajú insekticídy. Ak je potrebné, aplikácia liečiv sa opakuje po 10 – 12 dňoch.

 

Pľúcna červivosť

Pľúcna červivosť postihuje plutvonožce aj veľryby. Pôvodcami u plutvonožcov sú najčastejšie Perofilaroides decorus, Otostrongylus circumlitus. U veľrýb boli zistené Halocercus lagenorhynchi, ktorý spôsobuje prenatálnu infekciu a Tursiops trancatus u delfína skákavého.

Dlhú dobu choré zvieratá nejavia klinické príznaky. Ak sa prestanú skrmovať napadnuté ryby (ryby sú medzihostiteľmi), môže dôjsť k samouzdraveniu. Klinické príznaky sa objavujú v súvislosti s iným oslabením zdravia. Choré zvieratá kašlú, niekedy je v hlienoch prítomná krv, zisťuje sa anorexia.

Infekcia spôsobená Tursiops decorus a Otostrongylus circumlitus sa lieči mukolytikami (intratracheálne) a antibiotikami – levamisol phosphat denne 5 dní.

 

Srdcová červivosť

Tulene napádajú červy Dipetalonema spirocaudata a uškatce červy Dipetalonema odendhali. Tulene aj uškatce sú v endemických oblastiach infikované aj Dirofilaria immitis (červy psov). Dilofilarióza je rozšírená na celom svete. Hostiteľmi sú najčastejšie psi, u ktorých sa končí životný cyklus dirofilárií. Prenášačmi môžu byť komáre, u ktorých sa vyvíjajú skoré štádiá lariev. Dospelé červy žijú 3 – 5 rokov a spôsobujú disfunkciu srdca až jeho zlyhanie. Ak sú napadnuté malé pľúcne cievy pozorujeme zvýšený počet eozinofilov v krvi, kašeľ a znížený srdcový objem. Može sa objaviť horúčka, sťažené dýchanie.

Podávame levamizol per orálne. Preventívne sa úspešne podáva ivermektín v dávkach ako u psov.

 

Iné nematodózy

Druhy Anisakidae v žalúdku spôsobujú granulómy, vredy, krvácanie z nich, infekciu a peritonitídu. Zdrojom infekcie sú infikované surové ryby. Contracaecum  spp. je častým pôvodcom u voľnežijúcich plutvonožcov a veľrýb.

Na liečbu sa používajú účinné antiparazitiká dichlórvos, febendazol, mebendazol a ivermektín.

U plutvonožcov parazituje Uncinaria spp. a často spôsobuje silnú inváziu u uškatcov, na liečbu používame disophenol alebo ivermektín.

Crassicauda spp. u veľrýb napádajú hlavové dutiny, obličky, veľké cievy a mliečne vývodné cesty. Veľryby liečime podávaním celkových antiparazitík.

 

Cestodózy

Medzi najčastejšie zisťované pásomnice plutvonožcov patria Diphyllobothrium pacificum, Diphyllobothrium lancelotum a Diplogonoporus tetrapterus. Pásomnice Tetrabothrium forsteriStrobilocephalus triangularis parazitujú u veľrýb, tie majú v podkožnom tuku cysty. Konečným hostiteľom pásomnice veľrýb sú žraloky.

Podávame niclosamid alebo praziquantel.

 

Trematodózy

Motoličnatosť morských cicavcov je častá. V nosových priechodoch a dutinách veľrýb je často nájdený druh Nasitrema spp., ktorý spôsobuje nekrotické ložiská v mozgu, čo vedie k zmene správania a zápalu pľúc. Choré veľryby majú zapáchajúci dych a okolo nozdier hnedý hlien a niekedy sa objavuje kašeľ. Diagnóza sa určuje podľa klinických príznakov a izoláciou vajíčok motolíc v truse alebo v hliene. Na liečbu sa používa praziquantel, podávaný per orálne dva krát za týždeň. Prevencia spočíva v neskrmovaní čerstvých alebo živých rýb. Uškatec kalifornský je infikovaný motolicou Zalophotrema hepaticum, ktorá spôsobuje poškodenie pečene a zväčšenie močového mechúra, ikterus, anorexiu a apatiu. Diagnóza sa potvrdzuje na základe pozitívneho koprologického vyšetrenia, ovoskopicky. Na liečbu sa používa bithional.

 

Kokcidiózy

Kokcidióza je parazitóza spôsobujúca ťažké poškodenie sliznice čriev a bola popísaná u tuleňov. Prítomnosť kokcídií Eimeria phocae sa zisťuje u tuleňa obyčajného s príznakom krvavej hnačky, poklesom hmotnosti až úhynom. Lieči sa antikokcidikami.

 

Orgánové choroby

 

Edém rohovky

Edém rohovky postihuje plutvonožce žijúce v sladkej a slanej vode a veľryby chované v zajatí (vzácne aj voľnežijúce). Príčin vzniku je celý rad: nedostatočná hygiena vody (vysoké množstvo baktérií alebo používanie oxidačných dezinfekčných roztokov), prechod zo sladkej do slanej vody a naopak, prechod z tieňa do silného svetla, nedostatky vo výžive.

 

Rohovkové vredy

Choroba rohovky je častá u plutvonožcov a veľrýb v zajatí. Vredy na rohovke vznikajú z neliečených edémov alebo priamym poranením.

Diagnóza sa stanovuje adspekciou defektu rohovky ofarbenej fluoresceínom.

Postihnutým zvieratám podávame antibiotiká, steroidy, v prípade malých lézií na rohovke je možná lokálna liečba. Pri veľkých, hlbokých ranách sa vykonáva napríklad sutúra viečka oka.

 

Cudzie teleso

Veľryby a plutvonožce chované v zajatí často prehĺtajú plávajúce predmety, čo im spôsobuje veľké zdravotné problémy. Veľryby majú dvojdielny žalúdok, prechod medzi oddielmi je malý a vzhľadom k tomu cudzí predmet uviazne v prvej, kraniálnej časti žalúdka. Plutvonožce majú častejšie cudzie predmety uviaznuté v čreve.

Choroba prebieha bez zreteľných príznakov. Možná je anorexia, zvracanie a apatia. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí po prehltnutí ostrého predmetu, kedy môže dôjsť k prepichnutiu žalúdka. V takom prípade nasleduje odstránenie predmetu.

Diagnóza sa stanovuje na základe pozorovania zvierat, prehmataním pažeráka u malých veľrýb, röntgenologickým vyšetrením. Cudzie predmety sa odstraňujú gastroskopickou metódou. Málokedy dochádza k spontánnemu vyvráteniu predmetu.

Prehltnutiu cudzích predmetov treba predchádzať dodržiavaním hygieny prostredia výbehov a nádrží alebo nacvičením zvierat donášať predmety z vody cvičiteľom. 

 

Vredové choroby

Vredové choroby morských cicavcov sú významané ochorenia žalúdka a čriev. Spôsobuje ich niekoľko faktorov, napríklad: parazity, závadné krmivo, stres, náhla výmena ošetrovateľa, alebo chovného zariadenia, zmeny v zložení skupiny zvierat. U veľrýb nachádzame vredy v kraniálnej časti žalúdka. Žaludočné vredy u plutvonožcov spôsobujú peritonotídu až smrť.

V ľahších prípadoch pozorujeme apatiu, anorexiu, chudnutie (v oblasti brucha), občasné zvracanie. V prípadoch krvácania z vredov dochádza k anémii a leukocytóze.

U chorých zvierat zisťujeme spomínané klinické príznaky, vyšetrením vzorky žaludočného obsahu zisťujeme prítomné erytrocyty. Diagnóza sa potvrdí endoskopickým vyšetrením.

V prípadoch neperforujúcich vredov podávame cimetidin a antacid s častým podávaním malých dávok krmiva. V prípadoch perforujúcich vredov s postupnou peritonitídou podávame širokospektrálne antibiotiká a tekutiny.

 

Traumy

V zoologických záhradách dochádza menej často k poraneniam morských cicavcov než vo voľnej prírode. V moriach a oceánoch dochádza k strelným a rezným ranám a k poraneniam lodnými šrúbami. V akvaparkoch, akváriách, delfináriách sa dbá o bezpečné životné prostredie veľrýb a plutvonožcov. Ak predsa len dôjde k poraneniu, rana sa ošetrí a preventívne (na zabránenie infikovaniu rany) sa podávajú antibiotiká. Počas liečby zabezpečíme kvalitnú stravu a čistú vodu v bazéne.

 

Metabolické choroby a otravy

 

Nedostatok tiamínu

Nedostatok tiamínu sa zisťuje u rybožravých morských cicavcov. Prejavuje sa nervovými poruchami, anorexiou, zvracaním, nervovými záchvatmi, kómou a úhynom. Chorým zvieratám podávame intramuskulárne tiamín hydrochlorid, neskôr podávame perorálne. Preventívne podávame tiamín ako doplnok dve hodiny pred kŕmením.

 

Nedostatok vitamínu E

Vitamín E má antioxidačné vlastnosti, ktoré však skladovaním rýb stráca. Rybožravé morské cicavce v zoologických záhradách musia dostávať vitamín E ako doplnok krmiva v dávke 100mg/kg potravy.

 

Hyponatrémia, nedostatok soli (Adissonová choroba)

Hyponatrémia vzniká u tuleňov ale aj plutvonožcov a iných morských cicavcov. Vznik nedostatku soli súvisí s viacerými faktormi. Najčastejšie dochádza u plutvonožcov chovaných v sladkej vode ale môže sa vyskytnúť aj v slanej vode.

Zvieratá sú sústavne slabé, apatické, prejavujú nechutenstvo, inkoordináciu a tremor. Môže výrazne klesnúť koncentrácia sodíka v krvnom sére (pod 140mEq/l). Choré zvieratá môžu skolabovať a uhynúť.

Prvá pomoc spočíva v podaní infúznych roztokov – chlorid sodný a kortikosteroidy. Dlhodobo chorým podávame mineralokortikoidy v sére.

Preventívne je najlepšie držať zvieratá v slanej vode. Ak ich chováme v sladkej vode pridávame do krmiva 3g/kg potravy chlorid sodný. Samozrejmosťou je dostatok čerstvej pitnej vody. 

 

Otrava histamínom

Otrava histamínom je spôsobená skrmovaním makrelových rýb (makrela, tuniak), alebo rýb s tmavým mäsom, nesprávne uskladňovaných sardiniek, haringov atď.. Otrava sa vyskytuje najčastejšie u morských cicavcov - plutvonožcov.

Klinické príznaky sú zápal sliznice ústnej dutiny, hrdla, choré jedince majú zvýšené vylučovanie sĺz zapríčinené zápalom spojiviek. Mávajú hnačku, koprivku, pruritus, niekedy zvracajú. V oblasti brucha je výrazná bolestivosť.

Väčšinou zvieratá po 2 – 3 dňoch začnú prijímať potravu a dochádza k samouzdraveniu, len v akútnych alebo ťažkých prípadoch je potrebné podať adrenalín. Ak zviera prejavuje ťažkosti s dýchaním podávame kortizon, diphenhydramín hydrochlorid.

 

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.