Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Nepárnokopytníkov

CHOROBY NEPÁRNOKOPYTNÍKOV

 

Nákazlivé choroby

 

Vírusové choroby

 

Besnota

Besnota je infekčné, akútne, smrteľné ochorenie, spôsobené vírusom z čeľade Rhabdoviridae. Koňovité najčastešie sú ohrozené na pastve, hlavne v blízkosti lesa. Kone bývajú pohryzené na nozdrách alebo aj na hrudníkových končatinách. V Strednej a Južnej Amerike prenášajú na kone besnotu netopiere.

Inkubačná doba trvá 15 dní, niekedy aj mesiace. U koní sa besnota prejavuje poruchami CNS v chrbticovej časti alebo zápalom mozgu. Prvým príznakom u koní je svrbenie pohryzeného miesta. Časté sú záchvevy pyskov, kŕče. Pozorujeme bojazlivosť, vo väčšine prípadov apatiu a zmätenosť. Kone narážajú do steny a niekedy môžu kopať alebo hrýzť. Častejšie sú pozorované 1 – 2 minútové kŕče žuvacích a dýchacích svalov. Môže sa zvýšiť pohlavný pud. U kobýl to je blískanie a odkvapkávanie moču, u žrebcov ide o prolaps penisu a erekciu. Postupne dochádza ku krívaniu až ochrnutiu zadnej časti tela. Zviera sa potáca, padá a po 2 – 10 dňoch od začiatku klinických príznakov hynie.

Liečba sa neprevádza. Preventívne sa prevádza očkovanie inaktivovanou vakcínov.

 

Americké konské encefalomyelitídy

Encefalomyelitída je nákazlivé ochorenie mozgu a miechy nepárnokopytníkov prenosné na ľudí. Spôsobujú ho vírusy východného a západného typu, ktoré sa od seba líšia, avšak obraz choroby je podobný. Priebeh choroby spôsobenej vírusom východného typu je ťažší ako vírusom západného typu.

Pôvodcom sú togavírusy a sú dva  typy - Východný typ EEE (Eastern Equine Encephalomyelitis) a Západný typ   WEE (Western Equine Encephalomyelitis)

Vnímavé na pôvodcu sú kone a muly, experimentálne sa infikovali EEE a WEE aj opice, teľatá, kozy, pes, jelenia zver, sliepka, holuby, kačice, domáce a divé králiky, potkany, biele myši, chrčky, voľne žijúce hlodavce a divožijúci vtáci. Na EEE sú vnímavé aj prasatá, ovce, mačky, jež, bažanty, divé holuby, vrabce, veverice, jelene, hady a žaby.

Rozšírenie oboch typov vírusov je v Južnej a Severnej Amerike. WEE – Argentína, Brazília, Guayana. EEE – Panama, Jamajka, Dominikánska republika, Brazília, Argentína, Kolumbia a Stredná Amerika. Oba typy vírusov sa vyskytujú  endemicky v Kanade a na ostrovoch Karibského mora aj na Kube. Výskyt choroby je sezónny (WEE júl – september a EEE august – október).

K nakazeniu dochádza po napadnutí vnímavých jedincov krvcicajúcimi článkonožcami. Človek sa najčastejšie nakazí od chorého koňa, alebo manipuláciou kontaminovanými tkanivami.

Manifestne ochorie zväčša len človek, kôň a bažanty. Obidva typy vírusov prenášajú divé vtáky a komáre. V mimoepidemickom období pretrvávajú v tele obojživelníkov a plazov (žaby, užovky). Domáce zvieratá a človek sú len slepé články epizootologického reťazca.

Hlavným prenášačom a šíriteľom EEE je Culiseta melanura a WEE Culex tarsalis. Ďalší možní prenášači sú Aedes sollicitans, A. Vexaus, Culex salinarius, C. Restuans a iné. Okrem nich môžu prenášať ochorenie aj kliešte, švola vtáčia, švola sivá.

Najdôležitejším článkom biocenózy sú divožijúce cicavce, hlavne hlodavce, domáce a divé vtáky (bažanty, holuby, kačice). V ich krmive sa dosť dlho nachádza dostatočné množstvo vírusu. Tieto živočíchy prenesú vírus na kone. V krvi koní, dobytka a prasiat vírus nekoluje dlho.

Inkubačná doba trvá 3 – 10 dní. Choroba sa začne prejavovať náhlou horúčkou, prvá vlna trvá 2 – 4 dni, druhá vlna prichádza o 2 – 3 dni neskôr. Dostavuje sa anorexia, zápal mozgu, inkoordinácia, precitlivenosť alebo apatia, sťažené prehltávanie, uľahnutie, paralýza, exitus.

Mierny priebeh choroby končí vyliečením po niekoľkých týždňoch. Mortalita u WEE je 20 – 50 % a u EEE je to 90 % a viac. Vyliečenie je často s poškodením mozgu.

Patologicko-anatomická pitva neukazuje typické makroskopické zmeny.

Diagnózu stanovujeme na základe znalosti výsledkov enzootického výskumu, izoláciou vírusu zo vzorky mozgu, ale treba vedieť, že vírus je v tele len krátko. Pri manipulácii so vzorkou treba dodržiavať OBP.

Po prekonaní choroby vzniká dlhodobá imunita proti homológnemu vírusu.

Choré zvieratá izolujeme v tmavých, dobre vetraných miestnostiach. Na začiatku aplikujeme 200 – 1000 ml imúnneho séra, i.v. podávame infúzie glukózy, bojujeme proti obstipácii, podávame studené obklady, ATB, sulfónamidy proti sekundárnej infekcii. Preventívna imunizácia koní sa robí 1 mesiac pred očakávanou vlnou. Vakcína sa aplikuje intra dermálne 2 krát, v intervale 7- 14 dní. Imunita drží 1 rok.

Ochorenie človeka - inkubačná doba je 5 – 10 dní. Bolesti hlavy a horúčka, strnutie krku, nauzea (zvracanie), slabosť, strata orientácie, malátnosť, kŕče. Tieto príznaky trvajú 2 – 5 dní a obvykle končia smrťou alebo postupným zlepšovaním stavu. Mortalita je u EEE 60 % a u WEE 5 – 10 %. Je možné preventívne očkovanie inaktivovanou vakcínou.

 

Venezuelská encefalomyelitída koní

Venezuelská encefalomyelitída koní je vírusové ochorenie nepárnokopytníkov, prebiehajúce za príznakov zápalu CNS a generalizovanej infekcie. Choroba je prenosná na ľudí.

Pôvodcom ochorenia sú alphavírusy. Vnímavé sú domáce aj divožijúce zvieratá. Klinicky choré sú kone, osly, muly, zriedkavo psy, kozy, ovce, domáce králiky.

Choroba je rozšírená vo Venezuele potom v Peru, Guatemale, Salvádore, Kolumbii, Equádore, Brazílii, Trinidade, na Filipínach a v Strednej Amerike. Prenášačom je viacero druhov komárov a moskytov. Možný prenos choroby je aj kontaktom. Kone sa nakazia od krvcicajúcich netopierov.

Inkubačná doba trvá 2 – 4 dni. Ochorenie u koní prebieha perakútne, akútne a subakútne. Typickým príznakom je dvojfázová horúčka a zápal mozgu. Smrť nastáva do 24 hodín od začiatku klinických príznakov. Mortalita je až 90%. Približne u polovici chorých koní prebieha horúčka, anorexia, depresia, tachykardia, kolika, hnačka a znižuje sa počet leukocytov, ale priebeh je bez zápalu mozgu.

Diagnózu stanovujeme na základe klinických príznakov, epizootologickej situácie, izoláciou vírusu zo vzorky heparinizovanej krvi, mozgu a sleziny. Pri patologickoanatomockej pitve sa nezisťujú žiadne výrazné príznaky, len niekedy krvácaniny na pleure, peritoneu a miazgových uzlinách.

Prevádza sa vakcinácia a v rámci preventívnych opatrení sa odvodňujú oblasti výskytu a rozmnožovania komárov.

Ochorenie u človeka má inkubačnú dobu 2 – 5 dní. Človek sa nakazí vzdušnou cestou alebo bodnutím infikovaného komára. Veľmi infekčný pre človeka je materiál zo zvierat. Ochorenie sa prejavuje horúčkou, príznakmi chrípky, nervovými poruchami.

 

Vírusová rinopneumónia koní

Vírusová rinopneumónia koní (Rhinopneumonitis equorum) je akútne ochorenie dýchacích ciest, prejavujúce sa potratom gravidných kobýl.

Chorobu vyvoláva konský herpesvírus 1 (equinný herpesvírus 1 EHV-1) z čeľade Herpetoviridae. Vírus preniká dýchacími cestami a poškodzuje ich. Šíri sa kvapôčkovou infekciou, infikovaným náradím používaným pri kŕmení a napájaní. Zvieratá sa môžu nakaziť pri spoločnom pití vody z napájačiek. Prenos vírusu je možný aj kontaktom a nevylučuje sa infikovanie bodavým hmyzom. V prirodzených podmienkach sú na vírus citlivé len zvieratá z čeľade koňovité (equidae). U divožijúcich koňovitých, napríklad zebra, onager (Equus hemionus onager) atď. je rozdielny vznik a vývoj patologických procesov choroby.

Infekcia sa medzi kobylami šíri rýchlo a nepozorovane, väčšinou sa javia kobyly ako zdravé, bez klinických príznakov. K potratom dochádza bez predchádzajúcich zmien zdravotného stavu, najčastejšie v zime a na jar. Vírus môže zasiahnuť CNS. Infekcia miechy a mozgu spôsobená vírusom EHV-1 sa vyskytuje buď ojedinele alebo hromadne i v zoologických záhradách. Choré zvieratá majú horúčku, príznaky infekcie dýchacích ciest a nervového systému. U divožijúcich koňovitých, na rozdiel od domácich koní, bol dokázaný vírus EHV-1 priamo v neurónoch.

Inkubačná doba medzi infekciou a potratom trvá 2 týždne ale častejšie 4 mesiace. K potratu dôjde hneď ako sa vírus dostane do maternice alebo plodu. Priebeh potratu v posledných mesiacoch gravidity je bezproblémový, lôžko väčšinou odchádza s plodom, javí sa ako predčasný pôrod, čo môže viesť prehliadnutiu príčiny a ďalšiemu šíreniu vírusu v stáde. Ani v každom potratenom plode nie je diagnostikovateľný vírus, práve preto je nutné virologické vyšetrenie všetkých plodov po potrate. Ak sa infikované mláďa narodí, väčšinou hynie do 4 dní.

Vírus EHV-1 môže infikovať mladé jedince a vyvoláva zápal dýchacích ciest. V týchto prípadoch možno vírus izolovať zo sekrétu dýchacích ciest alebo serologickým vyšetrením.

Diagnostikovať infekciu CNS je obtiažne a to izolovaním vírusu len po smrti.

Účinná liečba neexistuje. Kobyly po potrate nepotrebujú špecifickú liečbu. Infekcia CNS sa lieči symptomaticky a infekcia dýchacích ciest sa lieči antibiotikami. Po prekonaní choroby zvieratá potrebujú čas na rekonvalescenciu.

Po prekonaní infekcie ostávajú protilátky v tele asi 4 mesiace, potom ich hladina začne klesať a je možná opätovná reinfekcia. V rámci preventívnych opatrení novodovezené zviera umiestňujeme do karentény najmenej na 3 týždne. Samice, ktoré potratili izolujeme. Podstielka a iný infikovaný materiál sa odstraňuje a ustajňovací priestor sa dezinfikuje.

Vykonáva sa vakcinácia. Mláďatá dostávajú prvú dávku ako 3 – 4 mesačné, ďalej vždy po 4 mesiach do 1 roku. Matky sa očkujú každé 4 mesiace.

 

Bakteriálne choroby

 

Tetanus

Tetanus je infekčné ochorenie prejavujúce sa tónickými kontrakciami priečne pruhovaného svalstva.

Pôvodcom ochorenia je spórogénna anaeróbna baktéria Clostridium tetani. K infekcii najčastejšie dochádza po poranení a prejavuje sa zvýšenou dráždivosťou motorických nervových centier a tonickými kŕčami svalstva.

Inkubačná doba je 1 – 2 týždne. U veľmi mladých jedincov je to 1 – 3 dni a u starších 1 – 2 mesiace. Choroba sa prejavuje napätosťou pyskov, líc a je prítomný opistotonus. Objavujú sa tonické kŕče žuvacích svalov, čo sťažuje alebo znemožňuje príjem potravy. Postupne kŕče zasahujú vôľou ovládané priečnepruhované svalstvo. Choré zviera ťažko dýcha, teplota je normálna. Úhyn môže nastať skôr ako na 3. deň a vyliečenie je zriedkavé. Patologicko-anatomickou pitvou nezisťujeme žiadne výrazné zmeny. Môžu sa vyskytovať krvácaniny vo svalstve, sekundárna pneumónia – prekrvenie a opuch pľúc.

Diagnózu stanovujeme na základe klinických príznakov, mikrobiologickým vyšetrením, ktorým sa izoluje pôvodca alebo jeho toxín v mieste poranenia. Histologickým vyšetrením zisťujeme dystrofické zmeny na nervových bunkách.

Miesto poranenia sa chirurgicky ošetrí, aplikujú sa ATB a hyperimúnne protitetanové sérum, ktoré neutralizuje tetanový toxín, kolujúci v krvnom obehu. Dôležitá je aj symptomatická liečba. Podávajú sa utišujúce látky proti kŕčom a na zníženie vysokej dráždivosti. Dôležité je dodať chorému zvieraťu výživu a tekutiny.

Ošetrenie rany, nekrotické tkanivo treba drenážovať, aplikujú sa antiseptiká a spazmolytiká. V oblastiach veľkého výskytu sa podáva antitetanické sérum.

 

Parazitárne chorby

 

Endoparazitárne choroby

 

Parazitárne choroby dýchacieho systému

V dýchacích cestách u koňovitých parazituje Rhinoestrus purpureus, ktorý sa vyskytuje v južnej Európe, na severe Afriky a Blízkom Východe. Parazit napáda hlavne nosnú dutinu, vedľajšie nosné dutiny a farynx. Môže spôsobiť poškodenie až upchatie nosných priechodov a farynxu. Larvy strečkov Gastrophilus spp. a Hypoderma bovis môžu napadnúť pľúca. Choré zvieratá sa liečia ivermectínom.

K špecifickým pľúcnym parazitom koňovitých patrí Dictyocaulus arnfieldi. Rezervoárom sú muly a osly, u ktorých prebieha celý životný cyklus parazita. Ani pri silnej invázii neprejavujú tieto druhy koňovitých žiadne klinické príznaky a vajíčka vylučujú trusom. Domáce kone vylučujú vajíčka len v malej miere, ale naopak choroba sa u nich prejavuje chronickou bronchitídou. Choré kone kašlú, majú expiračné dyspnoe a niekedy sa môže vyvinúť kompenzačný emfyzém. Pri silnej invázii sú zjavné silné chrapoty pri nádychu a výdychu, prudký kašeľ a v tracheobronchálnom sekréte nachádzame zvýšené množstvo eozinofilov i vlastné parazity. Diagnózu stanovujeme na základe anamnézy, nálezom eozinofilov v bronchiálnom sekréte, ale rozhodujúcim je koprologické vyšetrenie. Chorým zvieratám podávame ivermectín.

 

Strongylidóza (Stronylidosis)

Z nematódov u koní sú najčastejšími pôvodcami rody StrongylusTrichonema. Tieto druhy parazitujú v čreve ako dospelé červy, aj ich larvy migrujú v stene čreva a v iných orgánoch (cievny systém). Strongyly sú prítomné v čreve každého koňa bez toho aby spôsobovali nejaké zdravotné problémy.

Zástupcami rodu Strongylus (veľké strongylidy) sú Strongylus vulgaris, St. equinusSt. edentatus. Strongylus aseni sa vyskytuje u oslov a zebry. Z podčeľade Strongylinae (malé strongylidy) to sú druhy Triodontophorus, OesophagodontusCraterostomum. Z podčeľade TrichonematinaeTrichonema, Gyalocephalus a iné.

K nákaze dochádza pri spásaní v noci alebo počas brieždenia. Vtedy invázne larvy lezú na vlhké steblá alebo steny, počas dňa sa vracajú k zemi. Ak sa dostanú do tráviaceho traktu, idú do čreva alebo kolónu a tam prenikajú cez črevnú stenu.

Larvy Strongylus vulgaris potom migrujú kapilárami a cievami do mezenteriálnej artérie a odtiaľ do hrubého čreva, do jeho steny. Po vyše šiestich mesiacoch pohlavne dozrievajú a dostávajú sa do lúmenu čreva. Migrujúce larvy spôsobujú krvácaniny v mukóze čreva, zápal kapilár až veľkých ciev. Vzniká tromboticko-embolická kolika, krvácania a vznik trombov v oblasti brušnej aorty. Ak by sa larvy dostali do CNS, vyvolajú zápal mozgu s ochrnutím panvových končatín.

Larvy Strongylus equinus tvoria uzlíky v slepom čreve a kolóne. Tam sa zvliekajú do štvrtého štádia a štyri mesiace migrujú v stene slepého čreva, čo vedie k porušeniu peristaltiky čreva. Časť lariev migruje do brušnej dutiny, kde odumrie alebo sa dostane do pečene. Po necelých dvoch mesiacoch sa larvy dostávajú až do pankreasu. Potom sa piaty krát zvliekajú a idú späť do slepého čreva a kolónu. Choré zvieratá majú kolikové bolesti, horúčku, inapetenciu, poruchy v raste a žriebätá môžu uhynúť.

Larvy Strongylus edentatus sa dostanú do slepého čreva a kolónu, cez vena portae idú do pečene a migrujú ďalej pozdĺž ligamentum hepatorenale do pravej slabiny, kde sa zvliekajú. Asi po dvoch mesiacoch sú pod seróznym obalom pečene a vyvolávajú krvácanie. Vznikajú verminózne uzly. Po takmer jedenástich mesiacoch migrujú do hrubého čreva. Klinické prejavy sú ako pri St. equinus.

V čreve sa dospelé červy živia epitelom a pri prechode steny čreva spôsobujú miestne krvácanie. Ak sa v čreve nachádza veľké množstvo strongylov a menia svoje miesta, spôsobia poškodenie črevnej steny čo sa klinicky prejaví. Dochádza k strate krvi, sekundárnej bakteriálnej infekcii, zápalu, eróziám, vznikajú vredy. Červy vylučujú dráždiace a alergizujúce látky. Parazitóza sa prejavuje chudnutím, krvavou hnačkou, zježenou matnou srsťou, anémiou.

Diagnóza sa stanovuje na základe anamnézy, klinických príznakov, koprologického vyšetrenia (flotačné metódy).

Chorým zvieratám podávame kambendazol, fenbendazol, oxybendazol, parbendazol, tiabendazol, deriváty pyrimidínu, fenotiazín, ivermektín. Súčasne musíme sprísniť starostlivosť, denne odpratávame trus, ktorý po každom kalení zabalíme a odstránime, choré zviera držíme v suchu, neskrmujeme porast z mokrých pasienkov, lúk, močarísk, hnojených konským hnojom. Aby sme zabránili olizovaniu stien v maštali, predkladáme lízy a volíme vhodné nátery.

Preventívne odvodňujeme pastviny. Trus odvážame z pasienkov každý druhý alebo tretí deň. K prevencii patrí aj pravidelné odčervovanie 6 – 8 krát za rok. Žrebné kobyly odčervujeme pred a počas žrebenia. Mláďatá sa odčervujú od šiesteho mesiaca života.

 

Strongyloidóza

Strongyloidóza (strongyloidosis) je parazitárne ochorenie koňovitých. Pôvodcom je Strongyloides westeri, ktorý parazituje v tenkom čreve. K nákaze dochádza cez kožu a ďalej lymfou alebo krvou do pľúc, hltana, žalúdka a tenkého čreva. Larvy sa krvou dostávajú do svaloviny, vemena, mledziva, mlieka. Parazity sa vylučujú mliekom 47 dní po pôrode a to je ďalšia cesta k šíreniu u žriebät. Diagnóza sa stanovuje na základe koprologického vyšetrenia (len čerstvý trus) larvospockými metódami. Liečime tiabendazolom, oxybendazolom, kambendazolom, fenbendazolom alebo ivermektínom. Preventívna liečba sa začína u 10 dňových žriebät s týždňovým opakovaním do veku 7 týždňov. Je potrebné denné odpratávanie trusu, striedanie pastvy.

 

Škrkavčitosť, askaridóza

Askaridóza (parascaridosis) je predovšetkým sa vyskytujúca choroba žriebät a ročných mláďat. Vyvoláva ju Paraascaris equorum, ktorý spôsobuje napríklad zaostávanie v raste, aj úhyn.

Patogenéza

Vajíčka v lete obsahujú larvy, ktoré po vniknutí do hostiteľa migrujú krvou a lymfou cez pečeň do pľúc, potom cez priedušnicu a hltan do žalúdka a tenkého čreva. Počas migrácie vznikajú v pľúcach krvácaniny, zvýši sa množstvo eozinofilov a pri silnej invázii dochádza ku bronchopneumónii. Zvieratá kašlú, majú horúčku a žriebätá pomalšie rastú. Sú prípady kedy sa larvy dostanú do ďalších orgánov, napríklad do CNS a spôsobujú nervové poruchy.

Choroba sa prejavuje črevným katarom, striedavou apetenciou, zmenami trusu, postupným chudnutím, matnou a zježenou srsťou, kolikovým záchvatom, možné sú aj kŕče a parézy. Parazity môžu pri silnej invázii spôsobiť upchatie, pretrhnutie čreva a následnú peritonitídu.

Diagnózu určíme dôkazom vajíčok škrkaviek ovoskopicky, flotačnou metódou. Po uhynutí patologickou pitvou (nález škrkaviek).

Podávame piperazín v pitnej vode. Ďalej podávame širokospektrálne antihelmintiká, tiabendazol, mebendazol, kambendazol, fenbendazol, oxybendazol, ivermektín atď..

Preventívne treba odpratávať trus, čistiť napájačky a krmidlá, steny boxov. Na ničenie vajíčok škrkaviek v stajni sa používa dekaseptol, alebo para pod vysokým tlakom.

 

Oxyuridóza

Oxyuridózu spôsobujú Oxyuris equi, Probstmayria vivipara, ktoré parazitujú v kolóne a hrubom čreve koňovitých.

Samičky kladú v okolí análneho otvora, pod chvostom vajíčka v lepkavej mase. Po týždni vajíčka a invázne larvy padajú na podlahu alebo na predmety. Ak sa dostanú do hostiteľa migrujú do hrubého čreva a tam dozrievajú.

Pri silnej invázii spôsobujú zápal sliznice, chudnutie, hnačky a sú možné aj koliky. Typickým príznakom je svrbenie v análnej oblasti, zvieratá sa škriabu až vzniká zápal a chvostový ekzém.

Jadnoznačný je dôkaz mrlí, ktoré sú nalepené okolo anusu. Odoberáme stery kože.

Používame širokospektrálne antihelmintiká pre koňovité. Je potrebná hygiena a častá výmena podstielky, pravidelná kontrola análnej oblasti zvierat.

 

Gastrofilóza

Gastrofilóza (gastrophilosis) je parazitárna choroba koňovitých spôsobená v Európe šiestimi druhmi gastrofilov (strečkov). Choroba vyvoláva zápal sliznice ústnej dutiny, žalúdka a čriev. Vyskytuje sa u zvierat vo veku od 8 mesiacov do troch rokov.

Chorobu spôsobujú  Gastrophilus  intestinalis,  G. haemorrhoidalis,  G. inermis,  G. nasalis, G. nigricornis,  G. pecorum.

Larvy gastrofilov (Gastrophilus) sa niekoľkokrát premieňajú a v každom štádiu sú v inej časti tela hostiteľa. Prvé larvy spôsobujú zmeny na koži a ak vniknú do ústnej dutiny spôsobia zápal sliznice, kde sa vyvinú larvy druhého štádia a tie migrujú do žalúdka, dvanástnika alebo rekta. Z tela vychádzajú zrelé larvy tretieho štádia po 8 – 10 tich mesiacoch parazitovania. Následne v pôde prežívajú (zakuklia sa) 3 – 8 týždňov.

Larvy G. intestinalis sú žalúdkové strečky, parazitujú na pars cardiaca žaludočnej sliznice.

Larvy G. haemorrhoidalis tiež parazitujú v žalúdku, ale aj v hltane, pažeráku a dvanástniku.

Larvy tretieho štádia do dosiahnutia zrelosti ostávajú v rekte a spôsobujú tam zápal alebo prolaps konečníka.

Ďalšie druhy parazitov sú G. inermis (parazituje v rekte), G. nasalis, G. nigricornis, G. pecorum parazitujú len v dvanástniku.

Parazity na svojich typických miestach sa vo veľkých skupinách (hniezdach) zavŕtavajú do sliznice a tým vyvolávajú erózie až vredy. Pri silných inváziách spôsobujú zápal ústnej sliznice, sťažený príjem potravy, dilatáciu pažeráka, chronický zápal žalúdka a čriev.

Klinickými príznakmi sú striedanie apetítu, apatia, zlý výživný stav, kolika, anémia, tachykardia, slabý pulz. Larvy v rekte spôsobujú svrbenie, časté defekovanie, menej prolaps rekta a kolikové bolesti.

Diagnostikovať môžme larvy priamo na konečníku, pri defekácii na sliznici, v truse, pri výplachu žalúdka.

Podávame ivermektín, vyššie dávky organických esterov kyseliny fosforečnej, dichlórfosové pelety, trichlórfon, haloxán.

 

Orgánové choroby a metabolické poruchy

 

Hranatý chrup

Hranatý chrup patrí medzi najčastejšie získané vady stoličiek. Vzniká nepravidelným odieraním stoličiek hornej a dolnej čeľuste na žuvacích plochách. Tým vznikajú ostré okraje na lícnej strane v hornej čeľusti. Nepravidelné obrusovanie zubov urýchľuje skrmovanie miaganého ovsa, mäkkého sena alebo krmiva, ktoré nevyžaduje intezívne žuvanie. Takto obrusované zuby majú ostré okraje, ktoré môžu poraniť bukálnu časť sliznice ústnej dutiny a to vedie zviera k zníženému laterálnemu pohybu čeľustí pri žuvaní. Aj najmenšie rany, lézie sliznice spôsobujú bolesť. Výsledkom je znížený príjem krmiva alebo nedostatočné spracovanie krmiva a z toho vyplývajúci pokles kondície. Pri vyšetrení zisťujeme rany alebo jazvy a hranatý chrup.

Ostré hrany sa obrusujú rašpľou alebo zubnou brúskou.

 

Obrúsený chrup

Ak sa zvieratá nudia, vedie to k rôznym zlozvykom. Jedným z nich je „klkanie“ a brúsiace pohyby.

Klkanie sa prejavuje opotrebovaním žuvacích plôch rezákov hornej čeľuste a sánky. Príčinou dlhodobého zlozvyku je psychická porucha. Výsledkom sú zošikmené žuvacie plochy rezákov na labiálnej strane. Opotrebovanie závisí aj od tvrdosti materiálu, o ktorý sa zviera zubami opiera. Takto poškodený chrup ale nemá vplyv na príjem potravy.

Obrúsené zuby sú výsledkom brúsiacich pohybov koní, čo sa považuje tiež za zlozvyk z nudy. Kôň vykonáva stále laterálne pohyby hlavou, čím si obrusuje rezáky o tvrdé predmety. Na rezákoch potom pozorujeme stratu zuboviny (zubnej hmoty) a zuby vyzerajú ako dláta. Mechanické poškodzovanie vedie až k obnaženiu zubnej pulpárnej dutiny s následnými komplikáciami (napr. hnisavý zápal zubnej drene - pulpitis). Samozrejme v tomto štádiu sú zuby bolestivé a zvieratá odmietajú potravu.    

 

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.