Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Nepárnokopytníkov2

Katar žalúdka a čriev

Medzi poruchy tráviaceho systému patrí najčastejšie katar žalúdka a čriev, spôsobený hlavne chybami v kŕmení. Prejavuje sa celkovými príznakmi, zvýšenou teplotou, poruchami trávenia. Pri ochorení žalúdka je strata chuti a pri ochorení čriev je zmenený trus.

Zápal tenkého čreva – trus je formovaný, ale sú v ňom nestrávené časti.

Zápal hrubého čreva – trus je kašovitý, až vodnatý.

Zápal konečníka – typické je jeho vytláčanie.

 Príčiny

Náhla zmena krmiva.

Náhly prechod zo suchého na čerstvé zelené krmivo.

Podávanie nezvyčajného a ťažkostráviteľného krmiva.

Nedosušené alebo čerstvé seno.

Skrmovanie plesnivého krmiva.

Nedodržiavanie pravidelného času kŕmenia.

Napájanie studenou alebo nekvalitnou vodou.

Zlozvyky – klkanie, hltanie vzduchu.

Nedostatočné čistenie krmiva počas prípravy kŕmenj dávky.

Nedostatočné vykrojovanie zmenených častí krmiva.

Prikrmovanie návštevníkmi.

Ak chyby v kŕmení pretrvávajú dlhšiu dobu, spôsobujú chronický zápal žalúdka a čriev.

 Príznaky

Nechutenstvo (pri najľahšej forme len znížené množstvo prijímaného krmiva).

Časté zívanie.

Peristaltika čriev je nápadná, počuteľná.

Slabé kolikové bolesti.

Odchod plynov.

Zmenená konzistencia trusu (menšie množstvo, suchý alebo kašovitý, páchnuci a obsahuje nestrávené zvyšky krmiva).

Konzistencia trusu pri kvasení (kašovitý, svetlý, kyslý zápach, môže obsahovať bublinky vzduchu).

Telesná teplota mierne zvýšená (len 1 – 2 dni).

Apatia.

Celkový stav nie je výrazne zmenený.

 Všeobecné zásady liečby kataru

Ukľudniť tráviaci systém, odobrať krmivo a zaviesť hladovku (u koní 1 – 2 dni)

Upraviť výživu – podávať malé množstvo úplne nezávadného a ľahkostráviteľného krmiva

Vyprázdniť tráviacu rúru preháňadlami

Podávať slizovité látky, chrániace poškodenú sliznicu

Zamedziť tepelné straty organizmu prostredníctvom teplého prostredia a dostatočnej podstieľky

 

Akútny a chronický katar žalúdka

Akútny a chronický katar žalúdka (Gastritis catarrhalis acuta et chronica) je časté zápalové ochorenie žalúdka. Často zápal prechádza na pažerák alebo črevá.

Chorobu zapríčiňujú chyby v kŕmení alebo krmive. Sekundárne môže vzniknúť pri rôznych orgánových chorobách, napríklad pri dilatácii žalúdka, obstipácii, meteorizme, chorobách zubov, chorobách pečene a infekčných chorobách.

Nechutenstvo, olizovanie stien, povlak na jazyku, niekedy slabé kolikové bolesti, poruchy črevnej peristaltiky, zmenené výkaly, porucha celkového zdravotného stavu, malátnosť, kyslá reakcia moču, prítomnosť bilirubínu a indikánu v moči. Pri chronickom katare sa zdravotný stav zhoršuje a pozorujeme anemické sliznice.

Najskôr treba zistiť príčinu choroby a odstrániť ju. Potom vyprázdniť žalúdok a črevá podaním laxancií a nariadiť diétu. Ak sú postihnuté aj črevá podávame dezinficienciá alebo sulfónamidy. Pri hnačkách podávame rehydratačné roztoky infúziou.

 

Koliky koní

Kolikou označujeme bolestivý stav brušnej dutiny, ktorý vziká z rôznych príčin. Rozoznávame dva typy kolík.

Pravé koliky – ochorenie žalúdka a čriev.

Nepravé koliky – ochorenie iných orgánov, napr. obličky, pečeň a iné.

Príčinou vzniku pravých kolík je najčastejšie porušenie zásad v kŕmení, podávanie závadneho krmiva, napríklad zaparené, plesnivé. Koliky môžu spôsobiť aj niektoré krmivá ako hrach, vika, okopaniny, zaparená tráva. Počasie môže do istej miery prispieť k vzniku koliky.

 Príznaky možu byť: hrabanie hrudníkovými nohami; kopanie panvovými končatinami pod brucho; obzeranie sa a švihanie chvostom; líhanie a vstávanie

Niekedy sú kolikové bolesti veľmi prudké. Zviera sa prudko hádže na zem, divoko sa váľa a kôň sedí v polohe ako pes. Zvracanie je vážnym príznakom, ktorí signalizuje možnosť ruptúry žalúdka. Kolikové bolesti bývajú krátke, alebo dlhšie a opakujúce sa.

Kŕčové koliky spôsobuje rýchle ochladenie organizmu, napr. dlhšie státie v prievane. Môžu ich spôsobiť aj chyby v dietetike. Kolikové bolesti sú krátke, len niekoľko minútové, po nich nasleduje rovnako dlhá prestávka. Peristaltika čriev je zvýšená a pozorujeme často sa opakujúci odchod riedkeho trusu. Liečebne podávame harmančekové preháňadlo a teplý zábal na brucho.

Plynová kolika - príčinou býva nafukujúce, zkvasené, zaparené, zatuchnuté alebo zvädnuté krmivo. V ľahkých prípadoch pozorujeme kolikové bolesti, odchod plynov a kašovitý, svetlo sfarbený a zapáchajúci trus. V ťažkých prípadoch sú bolesti výrazné. Brušná stena je napnutá, objem brucha je zväčšený. Pomocná liečba spočíva v podaní studeného klystíru a podaní liekov obmedzujúcich kvasenie.

Zápchová kolika - príčinou koliky je dietetická chyba. Zkrmovanie veľkého množstva rezanej slamy, hrubého ďatelinového sena, veľkého množstva jadrových krmív. Bolesti sú slabé, pri silnom tlačení odchádza trus. Pri prvej pomoci pred príchodom veterinárneho lekára podávame olejový klystír z mydlovej vody a preháňadlá.

Silné kolikové bolesti môžu byť ďalej príznakom zmeny polohy čreva (pretočenie, zasunutie do seba).

 

Chronická obštrukčná choroba koní

Chronická obštrukčná choroba koní (dýchavičnosť, chronický alveolárny emfyzém) je neinfekčné ochorenie, ktoré sa prejavuje sťaženým dýchaním, chronickým kašľom, zvýšeným brušným tlakom pri výdychu, výtokom z nosa.

Najčastejšími píčinami je prach a plesne v ovzduší. Chorobu môžu vyvolať aj mikroorganizmy, potrava a dedičné predispozície.

Respiračné ťažkosti sú typické pre ustajnené zvieratá, ktoré sú vystavené prašnosti ovzdušia. Príznaky sa môžu zhoršiť podaním plesnivého alebo zaprášeného sena. Niekedy sa prejavujú alergické, astmatické ťažkosti ako reakcie na peľ rastlín. Zvieratá ťažko vydychujú, svaly pri predĺženom výdychu môžu hypertrofovať a tak vzniká pozorovateľná tzv. dýchavičná brázda. Typickým príznakom je kašeľ počas práce alebo kŕmenia. Pri dlhodobo chorých pozorujeme rozšírené nozdry a vystrčený anus pri ťažkej dyspnoe. Pri ťažko chorých pozorujeme výtok z nosa, auskultáciou pľúc chrapoty. U koní sa môže vyskytnúť chronická bronchitída až emfyzém s trvalými zmenami v pľúcnych alveolách.

Diagnóza sa stanovuje z anamnézy, klinických príznakov, endoskopiou, vyšetruje sa tracheobronchiálny exudát a RTG hrudníka.

Spočíva v prvom rade v úprave ovzdušia maštale. Je potrebné odstrániť z maštale seno a slamu. Na kŕmenie sa používa vákuovo balená tráva, siláž alebo vlhčené seno. Na liečbu sa používajú kortikosteroidy, bronchodilatátory, antibiotiká,  mykolytiká. Chronicky choré zvieratá sa úplne vyliečiť nedajú lebo zmeny v pľúcnom tkanive sú nezvratné. Postihnuté kone musíme držať vo vyhovujúcom prostredí.

 

Choroby končatín

 

Rázštep

Rázštep rohového púzdra je porušením celistvosti rohovej steny v smere prebiehajúcich rohových rúrok. Podľa miesta poškodenia rohoviny rozoznávame nasledovné druhy rázštepov: povrchový, hlboký, rázštep prednej, bočnej alebo pätkovej časti steny, ráštep rázvorky, korunkového okraja, chodidlového okraja.

K poškodeniu najčastejšie dochádza vplyvom nedostatočnej starostlivosti, hygieny ustajnenia, nevhodného podkúvania, nesprávnej úpravy kopyta.

Príčiny možu byť: drobivá, tvrdá rohovina; zaťaženie jednej polovice chodidla vplyvom rozťahovania korunky; nevhodné tvary podkov; rýchly pohyb na tvrdej podložke; nadmerné orezávanie kopyta; neošetrené poranenie korunky.

Narušenie chodidlového okraja sa vyskytuje aj u nepodkovaných kopytníkov. V mieste poškodenia sa môže objaviť aj hnis, až pododermatitída. Zvieratá potom krívajú vo fáze podpery a je možné tlakom na miesto vyvolať obrannú reakciu. Pri pohybe dochádza k protichodným pohybom plôch a preto dochádza k mechanickému dráždeniu kopytnej škáry a k sťaženej tvorbe rohoviny. Rázštep sa zacelí len narastením novej ochrannej vrstvy v smere od korunky.

V prvom rade je treba zistiť a odstrániť príčinu. Potom preliečiť pododermatitídu. Kopyto je nutné upraviť. Dávame zámkovú podkovu, na zabezpečenie podpory zaťažovanej strany a ak je potrebné dávame pod strelkovú časť podložku. Je vhodné v mieste rázštepu zrezať rohovinu tak, aby sme vylúčili vertikálny tlak steny na podkovu.

Môžeme sa stretnúť s povrchovým poškodením rohovej steny, vtedy musíme obrúsiť rohovinu až po zdravú vrstvu. V prípade ak rázštep nie je po celej dĺžke steny (od korunkového po chodidlový okraj) rohoviny, potom aby sme zabránili ďalšiemu postupu urobíme na jeho konci priečny rez rohovinou. Pri obnaženej škáre, tú najskôr ošetríme, dezinfikujeme a prikryjeme samolepiacim obväzom. Preväz sa vykonáva po piatich dňoch a potom dovtedy, kým nenarastie nová rohovina.

 

Infekčná traumatická pododermatitída

Pododermatitída (Pododermatitis infectiosa traumatica) je infekčný zápal spôsobený poranením škáry a poškodením rohoviny.

Príčiny sú našlapnutie na ostré cudzie teleso (klinec, drôt, kameň, úlomok skla); ulomenie chodidlového okraja nepodkovaných zvierat pri behu; rázštep alebo zakovanie.

Pri preniknutí ostrého predmetu hrozí nebezpečenstvo, ak ku prieniku dôjde v oblasti hrotu strelky v primeranej hĺbke, vo vzdialenosti dvoch prstov od hrotu smerom k pätkám. Takto môže byť zasiahnutý hlboký ohýbač prsta, strelková kosť a kopytný kĺb. V ďalšom dochádza k infekcii a exudát sa šíri okolo miesta poranenia po celom chodidle. Šíri sa po kopytnej stene a alebo korunkovom okraji. Ak je infekcia uzavretá dochádza k ohraničenému abscesu.

Kopyto je teplejšie, zviera kríva, len veľmi málo zaťažuje končatinu, alebo vôbec nenašľapuje. V závislosti od infekcie a hĺbky poranenia je končatina bolestivá. Korunková oblasť býva opuchnutá. Pri vyšetrovaní kladivkom alebo kopytnými kliešťami sú obranné prejavy zvieraťa zreteľné. Choré zviera má zvýšenú teplotu, častejšie leží a menej prijíma potravu.

Pri ošetrení kopyta nachádzame vytekajúci exudát. Z povrchovej vrstvy je exudát sivočierny (od pigmetu) a z hlbokej časti kopyta je exudát smotanovožltý. Zmenené tkanivo sa musí odstrániť až po zdravé, pevne priliehajúce. Potom sa rana ošetrí antiseptickým prípravkom a zakryje sa vatou podloženým tlakovým obväzom. Preväz sa robí po 3 – 5 dňoch dovtedy kým poškodené miesto nezakryje nová rohovina. Na začiatku liečby aplikujeme antitetanické sérum a antibiotiká (penicilín).

 

Zlomeniny

 

Zlomenina kopytnej kosti

Táto zlomenina býva uzavretou zlomeninou. Dochádza k nej pri náraze, menej často pri nášlape na ostrý predmet. Najčastešie sa zlomenina tiahne od predného okraja kosti ku kopytnému kĺbu, čo môže po vyliečení na 50 % spôsobiť deformitu kopytného kĺbu.

Na začiatku prikladáme studené obklady. Potom je nutné vyblokovať mechanizmus kopyta umelým púzdrom alebo operatívnou osteosyntézou, šrúbou. Zviera je na hlbokej podstielke a v boxe. Vyliečenie trvá až pol roka.

 

Zlomenina korunkovej kosti

K zlomeniu korunkovej kosti dochádza menej často. Väčšinou ide trieštivú zlomeninu. Prejavuje sa náhlym opuchom prsta, krívaním vo fáze podpery, bolestivosťou, zvýšenou teplotou, odľahčovaním postihnutej nohy.

Jednoduchá zlomenina sa operatívne zošrubuje. Trieštivá zlomenina na panvovej končatine nemá veľkú šancu na vyliečnie. Lepšia prognóza je pri zlomenine na hrudníkovej končatine.

 

Zlomenina sponkovenj kosti

Sponková kosť je najčastejšie postihnutou kosťou prsta, hlavne na hrudníkových končatinách. Najčastejšie sa vyskytuje sagitálna zlomenina, pričom lom vychádza od kĺbovej jamky stredom kosti a distálne sa stáča k jednému alebo obom postranným väzom. Na RTG snímkoch zlomenina má tvar obráteného písmena Y. Menej častá je niekoľko násobná zlomenina. Zlomeninu sprevádza krívanie vo fáze podpery s odľahčenou končatinou počas kľudu, bolestivosť, tremor svalstva, celkový nekľud. Po niekoľkých hodinách je noha opuchnutá, pri palpácii bolestivá a teplá.

Zlomenina sa reponuje a imobilizuje pomocou šrúb. Trieštivá zlomenina sa fixuje sádrovým obväzom ale len na hrudníkovej končatine. Až do vyliečenia sa kôň podkúva zámkovou podkovou s 2 – 3 cm vysokými ozubami.

 

Zlomenina metakarpálnej a metatarzálnej kosti

Najčastejšie zo zlomenín dlhých kostí sú zlomeniny metakarpálnych alebo metatarzálnych kostí. Častejšie sú zlomeniny hrudníkových končatín, menej časté sú zlomeniny metatarzálnych kostí, zapríčinené hlavne údermi. Liečba je úspešnejšia u zlomenín metakarpu. Prognóza je priaznivejšia u mladých koní. Zatvorená zlomenina sa fixuje obväzom a ostatné typy osteosyntézou.

 

Zlomenina karpálnych kostí

Dochádza k nim najčastejšie pri páde alebo údere.

 

Zlomenina vretennej a lakťovej kosti

K zlomenine vretennej kosti dochádza najčastejšie u mláďat a pri kopnutiach, nárazoch. Diagnostikujeme ju pozorovaním zmeny pohyblivosti končatiny, krepitácie, zviera opiera nohu len o predný okraj kopyta. Pri poškodení mäkkých tkanív pozorujeme opuch, hematóm. Zlomenina vretennej kosti je veľmi bolestivá, zviera má zvýšenú telesnú teplotu, zrýchlený pulz a dych. Liečba osteosyntézou je úspešná u mladých zvierat, avšak hrozí vysoké riziko infekcie.

Zlomenina lakťovej kosti vhľadom k tomu, že u koňovitých nie je vyvinutá po celej dĺžke, nie je častá. Najčastejšie dochádza k zlomeniu lakťového výbežku (olecranon), čo môže viesť k porušeniu svalových úponov (m. triceps brachii, m. tensor fasciae antebrachii, m. anconeus). Na diagnostiku sa doporučuje RTG vyšetrenie. Klinicky zisťujeme krívanie, skrátený krok, zápästný kĺb je v miernej flexii, noha je odľahčovaná v stoji. Palpáciou ziťujeme bolestivosť, krepitáciu, zvýšenú teplotu. Liečba je zameraná na obnovenie pohyblivosti, používajú sa bežné metódy. Pri zlomenine lakťovej kosti v distálnej časti dochádza k samovyliečeniu.

 

Zlomenina ramennej kosti

K zlomeninám ramennej kosti dochádza hlavne u mladých jedincov. Je to najčastejšie pri prudkom behu, točení sa, nekontrolovanom skákaní, točivom pohybe jednej hrudníkovej končatiny s fixáciou prsta, napríklad v nepravidelnej zemi výbehu. Pri silnom trhnutí pleca dochádza aj k jeho vykĺbeniu. Úlomky kosti môžu poškodiť mäkké tkanivo a vzniká ďalšie poranenie. Poranené zviera sa pohybuje len skákaním, nezaťažuje končatinu. Dochádza k výraznému a rýchlemu opuchu ramena, sprevádzaného bolestivosťou a narušením celkového zdravotného stavu. Veľmi pravdepodobné je aj poškodenie nervus radialis, čo má vplyv na nepriaznivú prognózu vyliečenia s úplným obnovením funkcie končatiny. Liečba sa prevádza operatívne osteosyntézou, extenčnou dlahou, extenčným obväzom.

 

Choroby nosorožcov

 

Nákazlivé a parazitárne choroby

Z infekčných chorôb u nosorožcov boli zaznamenané tuberkulóza, salmonelóza, leptospiróza, choroby spôsobené klostrídiami, koliformné hnačky (u mláďat), stafilokokózy a mnoho iných bakteriálnych chorôb bežných u cicavcov. Parazity Anoplocephala, Habronema, Oxyuris, Strongylus aj Gasterophilus spôsobujú choroby nosorožcov. V kardiálnej časti, menej v žľazovej časti žalúdka boli zistené strečky rodu Gyrostigma. Niekoľko nálezov bolo zistených aj v distálnej časti pažeráka. U afrických a indických nosorožcov boli diagnostikované aj pásomnice. V slepom čreve a kolóne parazitujú veľké a malé hlístovce a ich vajíčka sú vylučované trusom.

 

Orgánové choroby

Z neinfekčných chorôb nosorožcov sú najčastejšie zápal pečene a žlčovodov, žaludočné vredy, upchatie čreva, viscerálne abscesy. Častými príčinami úhynu nosorožcov v zajatí sú stres a trauma s imobilizácie, transportu a súbojov. V severoamerických a európskych zoologických záhradách boli zaznamenané prípady hemolytickej anémie u nosorožcov ostronosých. Choroba je charakterizovaná perakútnou alebo opakujúcou sa hemoglobinúriou. Príčina syndrómu nie je známa. Voľne žijúce nosorožce v Afrike hynú následkom babeziózy a trypanozomiázy ale u zvierat chovaných v zajatí neboli krvné parazity zatiaľ zistené.

U nosorožcov v troch rôznych zoologických záhradách bola zistená ulceratívna stomatitída.

Nosorožce sú veľmi citlivé na kožné poškodenia. Hlístovec Stephanofilaria dinniki  spôsobuje ulceratívne kožné lézie u afrických nosorožcov. Corynebacterium pseudotuberculosis boli izolované u zvierat s akútnou dermatitídou. Patogény Staphylococcus, Pseudomonas, Proteus, FusariumAlternaria boli izolované z kožných lézií nosorožcov.

 

Choroby tapírov

 

Nákazlivé choroby

Abscedujúci zápal sánky („hrudkovitá čeľusť“) je výsledkom skrmovania ostrého krmiva, spôsobujúceho malé tržné rany, ktoré sa stávajú vstupnou bránou pre rôzne baktérie a plesne. Pozorujeme opuch čeľuste s možnou následnou tvorbou fistuly. Ďalej pozorujeme zvýšenú tvorbu slín a zviera má problémy uchopiť a prežúvať krmivo.

U tapírov bola pozorovaná aj aviárna tuberkulóza.

 

Parazitárne choroby

U tapírov sú najbežnejšie parazity: z jednobunkovcov bičíkovce a brvavce, z helmintov škrkavky a hlístovce, z článkonožcov roztoče a kliešte.

Sarkoptový svrab sa prejavuje tvorbou lupín, sčervenaním a alopéciou, miernym až nevýrazným svrbením. V ďalšom priebehu choroby koža zhrubne, tvoria sa hnisajúce chrasty, silné a konštantné svrbenie. Niekedy môže byť postihnuté celé telo.

 

Orgánové choroby

Chronické krívanie neznámeho pôvodu sa u tapírov vo voľnej prírode vyskytuje vzácne, ale u zvierat držaných v zajatí na tvrdom podklade (napr. betón) sa vyskytuje častejšie.

Prolaps rekta je častou príčinou úhynu a je spôsobený mnohými faktormi. Najpodstatnejšou príčinou je skrmovanie nekvalitného krmiva, ťažko stráviteľného sena. Preventívne sa doporučuje podávať zeleninu alebo ovocie pokrájanú na kúsky. Zelenina skrmovaná v celku môže spôsobiť vyvrátenie rekta.

Prehltnutie veľkého objemu piesku alebo zeme môže spôsobiť zápal slepého čreva, zápal hrubého čreva, koliky, upchatie, prolaps rekta až prípadne úhyn.

Pri súbojoch samcov dochádza k rezným ranám, natrhnutiu ušnice.

Nevhodné podmienky chovu môžu byť príčinou vzniku difúzneho zákalu rohovky.

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.