Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Párnokopytníkov 2

Choroby tiav

 

Zoonózy

Ťavovité nie sú rezervoárom žiadnych závažných chorôb prenosných na človeka. Sú vnímavé na besnotu, antrax a brucelózu a môžu slúžiť ako hostitelia týchto infekcií u ľudí. Svrab spôsobený Sarcoptes scabiei je bežný u ťavovitých a teoreticky môže byť prenesený na človeka, avšak doposiaľ takéto prípady neboli potvrdené.

 

Nákazlivé choroby lám

 

Medzi závažné bakteriálne choroby juhoamerických tiav – lamy patria predovšetkým enterotoxémia (Clostridium perfringens typ C a D), nekrobacilóza (Fusobacterium necrophorum), keratitída a otitída (Corynebacterium pyogenes), maligny edém (Clostridium septicum), abscesy (Streptococcus zooepidemicus), hnačky (Escherichia coli) a pneumónia (Streptococcus zooepidemicus a Corynebacterium pyogenes). Niektoré bakteriálne choroby menšieho významu sú listerióza, aktimykóza, tetanus, mastitída, tuberkulóza, antrax a infekčná keratokonjuktivitída (Moraxella lacunata). Medzi vírusové choroby, ktoré sa vyskytujú u lám patrí besnota, kontagiózna ektyma (zápalová kožná choroba) a slintačka a krívačka.

 

Nákazlivé choroby tiav

 

U tiav jednohrbých sa vyskytujú antrax, tuberkulóza, brucelóza, salmonelóza, listerióza, pasterelóza, paratuberkulóza, tetanus, malleus, mor, leptospiróza, pneumokokóza, aktinomykóza, mastitída a poškodenie pečene spôsobené Clostridium novyi.

 

Kiahne tiav

 

Kiahne tiav (camel pox) sú vysokonákazlivé infekčné akútne ochorenie. Postihuje predovšetkým mladé jedince aprejavuje sa vznikom kiahní predovšetkým na brade a pyskoch. V Afrike a na Strednom Východe sa považuje za najdôležitejšiu infekčnú chorobu tiav.

Pôvodcom choroby je vírus rodu Orthopoxvirus, ktorý je hostiteľsky špecifický a nevie sa či spôsobuje infekciu u iných druhov. Kiahne sú známe svojím výskytom v krajinách kde sa ťavy bežne chovajú, India, Afrika, Ázia. Choroba sa nevyskytuje v Severnej a ani v Južnej Amerike a v Austrálii.

Nákaza sa šíri priamym kontaktom, alebo nepriamo kontaminovanými predmetmi. Choroba postihuje hlavne mladé jedince, u ktorých je morbidita 25 – 100 %. U dospelých tiav je výskyt nižší.

Pri miernejšom priebehu pozorujeme kožné zmeny na papuli a v ťažkých prípadoch na celom tele. Postihnuté sú aj sliznice ústnej dutiny, spojiviek, pošvy a čreva. V priebehu choroby sa môže pridružiť sekundárna infekcia, dochádza k postihnutiu orgánov čo vedie  až k úhynu.

Diagnózu stanovujeme na základe klinických príznakov. Preventívne v zamorených stádach tiav sa vykonáva vakcinácia. Nákaza je prenosná na človeka. 

 

Parazitárne choroby

 

Svrab

Svrab je závažná kožná choroba tiav, rozšírená v podstate na celom svete. Lamy môžu trpieť na sarkoptový, psoroptový alebo chorioptový svrab. Najvážnejšie problémy u jednohrbých tiav spôsobuje sarkoptová forma svrabu.

Vývojový cyklus Sarcoptes scabiei je úplne ukončený v koži hostiteľa. Dospelé samičky a samčekovia sa rozmnožujú na povrchu kože. Oplodnená samička vnikne do kože a ukladá pritom za sebou vajíčka. Z vajíčok sa liahnu larvy za 3 – 8 dní a migrujú na povrch kože, dospievajú cez štádium nymfy na dospelé parazity počas 4 – 6 dní. Celý vývojový cyklus je ukončený za 7 – 14 dní. Roztoče spôsobujú sčervenanie kože, tvoria sa papuly a pustuly. Koža je zhrubnutá a stráca svoju vitalitu, stáva sa citlivá na infekciu mikroorganizmami. Svrbenie je bežné. Kožné lézie sú na končatinách, ale v závažných prípadoch je postihnuté celé telo.

 

Trypanozomiáza

Ťavovité sú citlivé na protozoárne parazity. Najvýznamnejšou je trypanozomiáza. Parazit Trypanozoma je zodpovedný za vážne zdravotné problémy u ľudí, jeho domácich zvierat a voľne žijúcich druhov v Afrike a v iných krajinách.

Ťavovité sú vysoko citlivé na druh Trypanosoma brucei, ktorý je prenosný muchou tse-tse (Glossina spp.). Trypanosoma evansi tiež postihuje ťavovité a spôsobuje nákazu nazývanú „surra“. T. evansi si nevyžaduje počas obdobia dospievania medzihostiteľa, hmyz, pričom každý bodajúci alebo krv cicajúci hmyz, alebo kliešť môže slúžiť ako vektor parazita. Aj muchy rodu TabanusStomoxys môžu prenášať chorobu.

Klinické príznaky choroby „surra“ v akútnej forme sa prejavujú horúčkou, depresiou, slabosťou a edémom. Prítomnosť pľúcneho edému môže prispieť k vývoju sekundárnej pneumónie. Gravídne samice tiav môžu potratiť a produkované mlieko je kazeózne. Veľké množstvo trypanozóm je pozorovateľné vo vzorkách z periférnej krvi. Smrť nastáva po niekoľkých týždňoch. Chronická forma choroby „surra“ je chrakterizovaná prerušovanými horúčkami, anémiou, edémom a vychudnutosťou. Medzi obdobiami horúčky, parazit sa nemusí nachádzať v periférnej krvi. Ťavovité s chronickou „surrou“ môžu žiť tri až štyri roky v závislosti od spôsobu výživy a záťaže.

 

Orgánové choroby

 

Ťavovité chované v ZOO alebo v cirkusoch niekedy trpia neinfekčnými chorobami. Lamy postihujú tráviace poruchy, ktoré vyvolávajú komplexný syndróm nazývaný ako „akútna choroba brucha“. Takmer vo všetkých prípadoch sa vyskytuje u chorých anorexia, depresia, ochabnutie brucha, znížená produkcia výkalov. Teplota je obyčajne normálna až subnormálna. Pulz a frekvencia dychov sú zvýšené, hlavne ak je prítmoná bolestivosť. Prejavy koliky sú podobné ako u koní. Diferenciálna diagnóza nepostačuje len na základe klinických príznakov. Nevyhnutná je punkcia brucha a vyšetrenie krvi (krvný obraz). Zisťuje sa pH žaludočného obsahu. Rozhodujúca je auskultácia žalúdka a čriev.

Medzi bežne sa vyskytujúce choroby u lám zaraďujeme kongenitálne novotvary (vrodené novotvary), zápal stredného ucha (tympanitis), tumory, podvýživa, zápal predkožky (balanitis), infarkt srdcovej svaloviny, upchatie kolónu pieskom, zápal kostí a kĺbov a podobne.

 

Choroby jeleňovitých

 

Nákazlivé choroby

 

Epizootológia, klinické príznaky, patologické príznaky a zvládnutie chorôb je podobné ako u domácich zvierat. Najčastejšou chorobou u jeleňovitých je syndróm hemoragickej choroby.

Hemoragická nákaza u voľne žijúcich prežúvavcov je vírusová choroba, vyskytujúca sa hlavne u jeleníka bielochvostného (Odocoileus virginianus), avšak bola pozorovaná aj u iných jeleňovitých alebo kopytníkov. Vírus má náchylnosť napadnúť endotel ciev a kmeňové bunky hemopoetického systému.

Syndróm hemoragickej nákazy môže byť spôsobený vírusom, ktorý je v blízkom vzťahu k vírusu blue tongue (BTV), alebo vírusu epizootickej hemoragickej nákazy (EHDV). Sú to reovírusy, vytvárajúce rovnaké klinické príznaky. Aj ich epizootológia je rovnaká. Obidva tieto vírusy môžu cirkulovať nezávisle v populácii jeleňov, bodajúce muchy alebo komáre (Culicoides variipennis je bežný Severoamerický druh) slúžia ako prenášače.

Akútna forma syndrómu sa prejavuje horúčkou, sťaženým dýchaním, depresiami, cyanózou slizníc, edémom hlavy a krku a rýchlou smrťou. Ak jeleň žije dlhšie ako niekoľko dní, dostaví sa ataxia, ochrnutosť a sekundárna infekcia pľúc a tráviaceho systému. Pri pitve zisťujeme edém pľúc, prekrvenie orgánov, hemoragie na slizniciach spojiviek, jazyka a úst. Petechie, nepravidelné bodkovité krvácania na sliznici a seróznych blanách a zjavné hemorágie môžme pozorovať v tráviacom trakte, srdci a pľúcach.

 

Parazitárne choroby

 

U jeleníka čiernochvostného (Odocoileus hemionus) sa zaznamenalo až 85 druhov parazitov. Mnoho parazitov u jeleňovitých je prenosných na domáce zvieratá a opačne. U jeleňa lesného (Cervus elaphus) sa zistilo 44 druhov parazitov (36 nematódov, 5 cestódov, 3 trematóda). Najdôležitejšími parazitmi u jeleňovitých sú Elaeophora schneideri, parazitujúce v krvi, hlavne v arteriách hlavy, ďalej Parelaphostrongylus tenuis, parazitujúci v subdurálnom priestore a v sivej hmote CNS, Thelazia californica v spojivke a Dictyocaulus viviparus vo vzdušných cestách, črevách a lymfatických uzlinách.

 

Choroby žiráf a okapy

 

Nákazlivé choroby

 

Žirafy a okapy nemajú špecifické infekčné choroby, ale sú citlivé na mnohé nákazy hovädzieho dobytka. Z infekčných chorôb, ktoré sa vyskytujú u žiráf a okapy sú najčastejšie tuberkulóza, antrax, salmonelóza, Q horúčka, mor hovädzieho dobytka, malígna katarálna horúčka, kiahne a iné.

 

Parazitárne choroby

 

Parazitózy sú podobné ako u hovädzieho dobytka. V Afrike typickým parazitom žiráf sú larvy Rhinoestrus, ktoré parazitujú v ústnej a nosovej dutine. Žirafy sú hostiteľmi trypanozóm, ale netrpia žiadnymi následkami. V dávnejších dobách u okapy držaných v zajatí bolo zaznamenaných veľa úhynov v dôsledku nematóda Monodontella okapi, parazitujúceho v pečeni. Tento nematód spôsoboval zápal žlčovodov, bunkové bujnenie žlčovodov a cirhózu pečene.

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.