Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Primátov

CHOROBY PRIMÁTOV

 

Nákazlivé choroby

 

Primáty zo zdravotného hľadiska sú v rámci živočíšnych druhov chovaných v zoologických záhradách výnimočnou skupinou. Centrálna nervová sústava je u nich na vysokom stupni vývoja a preto vnímajú stresové faktory intenzívnejšie. Mnohé infekčné choroby človeka sú prenosné na primáty a naopak.

 

Vírusové choroby

 

Choroby vyvolané herpesvírusmi

Mnoho chorôb u primátov spôsobujú herpesvírusy. Mnohé spôsobujú latentne prebiehajúce choroby, ale choré zvieratá môžu šíriť nákazu, ktorá môže končiť aj smrťou.

Šíriteľmi Herpesvirus simiae (B vírus) sú všetky druhy makakov. K infekcii dochádza po pohryzení, slinami, spojivkovým sekrétom, aerosolom. Infekcia u makakov prebieha subklinicky, alebo s menej výraznými príznakmi. Pozorujeme konjuktivitídu a pľugieriky v ústnej dutine. Vírus B sa môže preniesť aj na človeka (ošetrovatelia) priamo, alebo nepriamo sekrétmi makakov a spôsobiť smrteľnú infekciu.

Herpesvirus T je nebezpečný pre Saimiri, u ktorého spôsobuje vredovitosť jazyka a stomatitídu. U mirikin a tamarínov spôsobuje epidémie končiače smrťou.

Herpesvirus hominis spôsobuje u gibonov a tany obyčajnej smrteľnú infekciu, ktorá sa prejavuje tvorbou vredov na sliznici a koži, konjuktivitídou, zápalom mozgových blán, zápalom mozgu. Tento vírus je pre človeka a niektoré primáty menej nebezpečný, s miernym priebehom infekcie.

 

Rubeola

Rubeola je infekčné ochorenie, na ktoré sú vnímavé zo zvierat len opice a to makak rézus. Ochorenie vyvoláva myxovírus a prejavuje sa slabou horúčkou, leukopéniou a slabou vyrážkou. Inkubačná doba trvá 7 – 9 dní. Opice sa infikujú krvnou cestou alebo z nosohltanového výplachu.

Choroba začína dýchacími ťažkosťami, horúčkou, apatiou. Vyrážky sú najskôr svetloružové, ojedinelé, neskôr splývajú, nesvrbia. Zmeny sa objavujú na hrudníku a dolných častiach tela. Po dvoch až troch dňoch vyrážky miznú a objavujú sa na inom mieste. Dochádza k zápalu a zdureniu lymfatických uzlín, najviac sú postihnuté uzliny na krku. Zdurenie uzlín trvá 2 – 3 týždne. Chorobu môže sprevádzať rinitída, konjuktivitída a pneumónia.

Diagnóza spočíva na základe klinických príznakov a epidemiologického vyšetrenia. Špecifická liečba nie je. Prevencia sa vykonáva vakcinácia vakcínou proti ľudskému kmeňu.

 

Ďalšie virózy

Primáty sú vnímavé na niektoré ľudské choroby, mohli by sa infikovať ľudskou nádchou alebo chrípkou, ľudskými osýpkami, rubeolou alebo mumpsom, kiahňami. V chovoch opíc sa môžu vyskytovať kiahne vyvolané opičím vírusom (veľmi podobný ľudskému), ktorý je prenosný na človeka. U opíc vznikajú makuly, papuly a pustulky. Po prekonaní kiahní väčšina primátov ostáva rezistentná voči vírusu.

Poliomyelitída je choroba prenosná z ľudí na opice a spôsobuje ju picornavírus.

Retrovírus SIV (Simian immunodeficiency virus) vyvoláva u opíc syndróm získanej imunodeficiencie a je prenosný na človeka. Retrovírusy a lintivírusy môžu spôsobiť celý komplex chorôb u makakov, mačiakov zelených a mangabejov, napríklad kandidózu, pneumocystózu, mykobakteriózu. Vírusy sa prenášajú krvou alebo kontaktom.

Vírus hepatitídy typu A sa môže prenášať na šimpanzy z človeka. Preventívne opatrenia na ochranu ošetrovateľov a primátov voči vírusovým infekciám spočívajú v preventívnej vakcinácii a v dokonalej znalosti bezpečnej manipulácie s opicami. Ošetrovatelia musia pri práci používať ochranný odev a rukavice.

 

Bakteriálne choroby

 

Tuberkulóza

Na tuberkulózu, ktorej pôvodcom sú mykobaktérie, sú veľmi vnímavé primáty Starého sveta (Macaccus rhesus). Primáty Nového sveta sú vnímavé menej. Klinické príznaky nie sú smerodajné v určení nákazy. Postihnutá opica môže mať vážne poškodenie hrudných alebo brušných orgánov a pritom sa javí ako zdravá. Príznaky sa môžu prejaviť tesne pred smrťou. Najdôležitejšie je pravidelné testovanie organizmu (tuberkulinácia). Tuberkulinácia - aplikuje sa cicavčí tuberkulín intradermálne v dávke 15 mg alebo 1500 tuberkulínových jednotiek v 0,1 ml vody. Miesto aplikácie je horné viečko alebo koža na bruchu. Kontrola sa robí za 24, 48 a 72 hodín. Tuberkulinácia sa prevádza aj humánnym tuberkulínom taktiež do horného viečka a vizuálne sa posudzuje o 48 hodín. Pozitívna reakcia je opuch, zčervenanie a zhrubnutie miesta vpichu. RTG vyšetrenie sa robí len u zvierat s plne rozvinutou chorobou, inak nemá význam.

Na dôkaz pôvodcu sa robí kultivácia, ELISA test a porovnávacie testy s cicavčím a vtáčím tuberkulínom. U ošetrovateľov sa robí kožný test dva krát ročne.

Liečenie sa vykonáva tak, že zvieratám podávame tuberkulostatikum Isoniazid na kocke cukru alebo v potrave, môže však vyvolávať u veľkých ľudoopov obmedzené využitie kožného testu.

 

Infekčný zápal pľúc

 

Ochorenia horných a dolných dýchacích ciest spôsobených baktériami často postihujú hlavne novodovezených jedincov. Pôvodcami ochorenia sú: Streptococcus pneumoniae, Klebsiella pneumoniae, Bordetella bronchiseptica, Haemophilus influenzae atď.. Zápal pľúc môže byť samostaným ochorením alebo ako súčasť iných primárnych chorôb.

Hlavnými príznakmi sú kašeľ, chrapot, dýchavičnosť, hlienový alebo hnisavý výtok z nosa, apatia, nechutenstvo a zaostávanie.

Diagnóza sa stanovuje na základe klinických príznakov. Patologickoanatomickou pitvou sa môže zistiť bronchopneumónia alebo pneumónia pľúcnych lalokov.

Chorým zvieratám podávame antibiotiká, pričom ich výber sa robí na základe stanovenia citlivosti. Používajú sa vzorky z výterov hrtanu, z výplachu priedušnice. V akútnom prípade (teda čím skôr, v ohrození) podávame penicilín s predĺženým účinkom a širokospektrálne ATB. Vykonáva sa podporná liečba, podáva sa kvalitná výživa, dostatok tekutín a kyslík.

 

Črevné bakteriálne infekcie

Medzi najčastejších pôvodcov črevných infekcií patria Salmonella spp., Shigella spp., Yersinia sp., Campylobacter jejuni, menej Escherichia coli, Pseudomonas aeruginosa, Aerobacter aerogenes.

Hlavným príznakom sú hnačky, trus je vodnatej konzistencie s prímesou hlienu alebo krvi,  dehydratácia, oslabenie, padanie. Hnačkovanie môže viesť k prolapsu (výhrez) rekta. Priebeh môžu zhoršiť endoparazity. Klinické príznaky sú zapríčinené dehydratáciou, nedostatkom draslíka a metabolickou acidózou. Pri patologickoanatomickej pitve sa zisťuje hemoragická enteritída, enterokolitída, vredy v kolóne, alebo jednoduchá kolitída.

Je dôležitá náhrada tekutín, parenterálne podávame Ringerov roztok, draslík, vitamíny B, elektrolyty a antibiotiká per os alebo nosopažerákovou sondou. Podávanie širokospektrálnych antibiotík môže viesť k rezistencii.

 

Mykotické choroby

 

U primátov sa vyskytujú MicrosporumTrichophyton sp.. Candida spp. je bežný kožný saprofit, vyskytujúci sa aj tráviacom systéme a v pohlavných orgánoch. Pri zhoršenom zdravotnom stave môže pôsobiť patogénne. U opíc bola zistená papilomatóza na tráviacich orgánoch a na končatinách. Papilomatóza je prenosná aj na človeka. Aspergilóza u primátov sa vyskytuje ako fakultativný patogén.

Pri chorobe sú viditeľné biele povlaky plesne, vredy v ústnej dutine a na jazyku, postihnuté bývajú aj nechty.

Diagnóza sa stanovuje na základe príznakov a kultiváciou. V rámci diferenciálnej diagnózy odlišujeme chorobu od kiahní, alebo herpesvírusových infekcií.

Aplikujeme lokálne krém s kyselinou undecylenovou alebo 1% tolnaftát, ktorý aplikujeme 2 krát denne po dobu 2 – 3 týždňov. Na lokálnu liečbu povrchových kandidóz sa používa antimykotická masť.

 

Parazitárne choroby

 

Sú veľmi časté a hlavne u novodovezených jedincov. V zoologických záhradách sa kladie veľký dôraz na likvidáciu a prevenciu už počas karantény.

 

Pľúcna akariáza

Pneumonyssus spp. spôsobuje pľúcnu akariózu, ktorá sa bežne vyskytuje u voľne žujúcich primátov.

Choré zviera má nevýrazné príznaky po nakazení, pozorovateľné sú len sípanie a kašeľ. Chorobou vzniká dilatácia a lokálne chronické zápaly terminálnych bronchiolov. Veľké lézie môžu byť zamieňané s tuberkulóznymi granulómami.

Podávame ivermektín injekčne pod kožu.

 

Zákožky, vši

Niekedy môžu spôsobovať opiciam zápal kože.

 

Helmintózy a protozoózy

Najčastejšie sa vyskytujúce sú helminty z rodu Oesophagostomum, Strongyloides, Trichostrongylus, Dipetalonema, Tetrapetalonema, Filaroides.

Zástupcovia z rodu Oesophagostomum spôsobujú charakteristické granulomatózne zmeny na hrubom čreve. Po ruptúre lézií dochádza k peritonitíde. Strongyly a trichostrongyly spôsobujú zápal čreva a hnačky, larvy pri migrácii spôsobujú lézie v pľúcnom tkanive.

Filárie (vlasovce) sú bežné u primátov Strednej a Južnej Ameriky, bývajú zavŕtané v sliznici čreva a môžu spôsobiť perforáciu alebo pri veľkom počte upchať črevo. Medzihostiteľmi sú šváby, teda ich likvidácia je dôležitou súčasťou prevencie a likvidácie parazitózy. Filárie nachádzame aj v pľúcach. Vlasovce DipetalonemaTetrapetalonema sa vyskytujú v peritoneu primátov z Nového sveta.

Primáty sú často hostiteľmi črevných meňaviek. Hlavným patogénnym prvokom je Entamoeba histolytica. Vyskytuje sa aj u človeka. Pri ťažkej forme dochádza k enteritídam a silným hnačkám. V truse nachádzame cysty. Ďalším parazitom je Giardia, nachádza sa v tenkom čreve a vyvoláva hnačky. Medzi krvné parazity radíme Plasmodium spp., Leishmania a Trypanosoma sp.. Problémy spôsobujú ak sa dostanú na nového hostiteľa, napríklad komármi na človeka (opičia malária). V kolóniách primátov však nedochádza k ochoreniu na maláriu. Toxoplazmóza (Toxoplasma gondii) sa vyskytuje viac u primátov Strednej a Južnej Ameriky ako na území Afriky alebo Ázie. Klinicky sa toxoplazmóza prejavuje slabosťou, nechutenstvom, hnačkami, poškodená je i pečeň a pľúca.

 

Orgánové choroby a metabolické poruchy

 

Akútna dilatácia žalúdka

Akútna dilatácia žalúdka je sporadické ochorenie primátov spôsobené náhlou zmenou v kŕmení alebo napájaní, náhlym nedostatočným alebo nadbytočným kŕmením a napájaním, disfunkciou žalúdka za prítomnosti Clostridium perfringens. Akútna dilatácia často končí smrťou.

Hlavnými príznakmi sú dilatácia žalúdka, dehydratácia, šok, metabolická alkalóza pri strate HCl.

Pri akútnom priebehu je nutné previesť výplach žalúdka, na doplnenie objemu tekutín sa podáva parenterálne Ringerov roztok.

 

Nedostatok vitamínu C

Vitamín C pomáha organizmu v boji proti infekčným chorobám, pri jeho nedostatku zviera ľahšie podľahne chorobe. Zdrojmi vitamínu C sú citrusové plody alebo synteticky vyrobený. Denná potreba vitamínu C je 4 mg/kg hmotnosti zvieraťa.

 

Nedostatok vitamínu D

Veľmi dôležitý pre primáty je aj vitamín D, ktorého nedostatok vedie k rachitíde alebo osteomalácii. U primátov je rozdielna potreba na vitamínu D. Ázijské a Africké druhy potrebujú vitamín D2. Americké druhy potrebujú dodať do potravy vitamín D3. Veľkým zdrojom vitamínu D je rybý tuk a živočíšne bielkoviny. Potrebná denná dávka vitamínu D je 1,25 m.j./g.

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.