Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Cicavce 3

Rad: slabozubce - Xenarthra

Do radu patria vzhľadovo najzvláštnejšie cicavce, leňochy a pásavce. Sú prevažne hmyzožravé, leňochy požierajú listy, výhonky a plody. Slabozubce sa vyskytujú v rôznych biotopoch Južnej Ameriky až po juh USA.

 
Čeľaď : pásavcovité - Dasypodidae

Najčastejšie chovanými zástupcami tejto čeľade v zoologických záhradách sú pásavec štetinový (Chaetophractus villosus), pásavec malý (Zaedyus pichiy), pásavec deväťpásy (Dasypus novemcinctus).

Nároky na chov

Väčšina zástupcov tejto čeľade je aktívna za súmraku alebo v noci. Obývajú rôzne biotopy, od suchých až po pralesy. Tieto druhy živočíchov vedia veľmi dobre hrabať, takže vo voľnej prírode si vytvárajú 5 m hlboké a 7 m dlhé nory. Majú nesmierne silné pazúry na predných končatinách, vďaka čomu sa vedia podhrabať aj pod pletivo alebo betón. Pásavce v zajatí chováme za sklom, po ktorom sa nemôžu šplhať a spadnúť. Podlaha v ubikáciách je z piesku, rašeliny, vo vrstve 10 až 30 cm, čo dostatočne uspokojí ich chuť po hrabaní. Takto pásavce majú zabezpečenú činnosť, ináč by sa často stereotypne pohybovali po ubikáciách.

Kŕmenie

Podávame chudé, škrabané alebo mleté mäso, s vareným vajcom, tvarohom, granule pre psov. Všetky komponenty môžeme pomiešať a pridať k nim ešte ovocie, zeleninu, zrnoviny, hmyz, malé myši, jednodňové kurčatá a pod. Do kŕmnej dávky pridávame minerálne látky a vitamíny.

Rozmnožovanie

Gravidita trvá 65 až 70 dní, u pásavca deväťpásového 120 dní. Väčšinou sa rodia jednovaječné dvojčatá, avšak pásavec deväťpásový rodí jednovaječné štvorčatá. Dokonca pásavec sedempásý môže rodiť 4, 8 alebo 12 mláďat, čiže vždy sa jedná o skupinu jednovaječných štvorčiat. Pôrod prebieha v úkryte a kojenie trvá 4 týždne.

 

Čeľaď : leňochovité – Bradypodidae

V zoologickej záhrade sa najčastejšie chová leňoch dvojprstý (Choloepus didactylus) a leňoch krátkokrký (Choloepus hoffmanni).

Nároky na chov

Leňochy sú denné zvieratá, ktoré žijú na stromoch. Na zem zostupujú len výnimočne, keď odkladajú na zem trus, v blízkosti kmeňov stromov alebo v miestach, kde sa konáre dotýkajú zeme, stále na to isté miesto. Kalia v štvor až desaťdňových intervaloch. Pohybujú sa pomaly, v závislosti od telesnej teploty, ktorá kolíše medzi 24 až 33 oC a ako zbraň používajú pazúry alebo zuby. Vodu prijímajú z kvapiek rosy alebo po daždi z listov stromov, to znamená, že v zajatí musíme pravidelne chovné zariadenia rosiť. Leňochov chováme najčastejšie v zasklených vitrínach, pričom pletivo sa nedoporučuje. Ich chov je možný voľne v pavilónoch s inými druhmi, napr. vtákmi. Pre chov je potrebné do ubikácií umiestniť dostatok konárov na šplhanie, ktorých hrúbka musí zodpovedať veľkosti ich pazúrov na končatinách. Leňochy spia na rozdvojených konároch, alebo si vytvárajú v korunách plošiny, hniezda. Leňochy sú citlivé na prievan, nízke teploty a chladné vlhko.

Kŕmenie

Vo voľnej prírode sa živia listami, plodmi a púčikmi. V zajatí ich kŕmime rôznymi listami, ďatelinou, lucernou, šalátom, čakankou, kelom a inou listovou zeleninou, ovocie podávame všetkého druhu, mrkvu a varenú ryžu. Občas pridávame na tvrdo uvarené vajce. Potravu ponúkame v miskách, v korunách stromov.

Rozmnožovanie

Dĺžka gravidity je 170 až 175 dní, často dochádza u leňochov k superfetácii, čiže k ďalšiemu oplodneniu už gravidnej samice. Mláďa sa osamostatňuje v 10 týždni, kedy začína prijímať pevnú potravu. Úplne sa osamostatňuje ako 9 mesačné a pohlavne dospieva v 3 rokoch.

 

Čeľaď : mravenčiarovité – Myrmecophagidae

Najčastejšie chovaným zástupcom je mravčiar veľký (Myrmecophaga tridactyla).

Nároky na chov

Mravčiar veľký žije na zemi, ďalšie druhy ako mravčiar tamandua (Tamandua tetradactyla) a mravčiar malý (Cyclopes didactylus) žijú na stromoch, k čomu majú aj prispôsobený ovíjavý chvost. Mravčiara veľkého chováme vo vitrínach s pevnou betónovou podlahou a vonkajším výbehom, ktorého podklad je prirodzený, ale musí byť zabezpečený betónovým základom hlbokým aspoň 60 cm proti podhrabaniu. Mravenčiare možno chovať v letnom období aj vo voľných výbehoch ohradených 180 cm hlbokou priekopou. Stromovým druhom poskytneme v ubikáciách množstvo konárov na šplhanie. Mravčiar tamandua sa kŕmi na zemi, ale mravčiar dvojprstý na zem nikdy nezostupuje, preto ho kŕmime zásadne na stromoch. Sú to teplomilné zvieratá, ktoré potrebujú teplotu 20 až 24 oC. Je nutné zabezpečiť ubikácie proti prievanu. Mravčiare chováme samostatne, alebo v pároch, v závislosti od možností veľkosti ubikácií.

Kŕmenie

Vo voľnej prírode sa mravčiare živia termitmi a mravcami, ktoré lovia pomocou dlhého, lepkavého jazyka, ktorý zasunú do mraveniska. Stromové mravčiare sa živia stromovými termitmi a mravcami. V zajatí v zoologických záhradách kŕmime mravčiare mletým mäsom, ktoré zmiešame so surovým žĺtkom, ovsenou kašou uvarenou v mlieku. Môžeme pridávať nastrúhanú surovú mrkvu, minerálne látky a vitamíny. Ďalšou zložkou kŕmnej dávky je hmyz, dážďovky, niektoré jedince sú schopné skonzumovať čerstvo zabitú myš. Niektoré druhy požierajú piesok, kamienky a pod., čo im slúži na mechanické spracovanie potravy v žalúdku.

Rozmnožovanie

Mravčiare sa v zajatí rozmnožujú vzácne. Dĺžka gravidity mravčiare veľkého je 190 dní. Mláďa sa osamostatňuje v 6 mesiaci a dospieva v dvoch rokoch.

 

Rad: šupinovce – Pholidota

 

Čeľaď : šupinavcovité – Manidae

Najčastejšie sa chovajú šupinovec čínsky (Manis pentadactyla), pochádzajúci z Nepálu a Južnej Číny a šupinovec savanový (Manis temmnincki), pochádzajúci z Južnej a Východnej Afriky.

Nároky na chov

Šupinovce sú väčšinou nočné zvieratá, ktoré majú telo pokryté šupinami, slúžiace na ochranu. Nemajú zuby, jazykom zbierajú mravce a termity. Stromové druhy sa v zajatí chovajú s väčšími problémami.

Kŕmenie

V zajatí ich kŕmime podobne ako mravenčiare.

Rozmnožovanie

V zajatí sa rozmnožujú vzácne. Šupinovec savanový zvyčajne rodí jedno, kým šupinavoc čínsky jedno až tri mláďatá. Zemné druhy mláďatá odkladajú do úkrytov a stromové druhy sa prichytia chvostom o matku.

 

Rad: dvojitozubce – Lagomorpha

Najčastejšie sa chovajú králik divý (Oryctolagus cuniculus), zajac polárny (Lepus arctycus).

Nároky na chov

Chov zajacov je problematický z pohľadu expozičných účelov. Zajace sú plaché zvieratá, preto je najvhodnejšie veľké, priestranné, chovné zariadenie, ktoré je nutné zabezpečiť proti podhrabaniu 60 cm hlbokými základmi. Vo výbehoch musí byť dostatočné množstvo úkrytov. Zajace sú citlivé na vlhko a chlad, ale neznášajú ani veľmi veľké teplo a prievan.  V letných mesiacoch musíme určitú časť výbehov zatieniť. Spôsob chovu, ktorý je využívaný u domácich králikov, nie je vhodný pre chov zajacov v zoologických záhradách, nakoľko sú zajace ľakavé a pri najmenšom vyrušení narážajú do pletiva, čo vedie často k ich usmrteniu. Vhodné je chovať zajace v dvoch navzájom prepojených výbehoch. Úprava a čistenie výbehov sa robí striedavo, vždy bez prítomnosti zvierat. Väčšina druhov zajacov žije samostatne alebo v pároch. Inak sú dosť neznášanlivé. Napríklad zajace polárne môžeme chovať v spoločenstve.

Kŕmenie

V letnom období podávame zelené krmivo, výhonky, púčiky, v jesennom a zimnom období suché rastliny, kôru stromov a korene, huby a semená. V zajatí kŕmime trávou, lucernou, olistenými vetvami, lúčnym a lucernovým senom, miaganým ovsom alebo ovsenými vločkami, zeleninou, ovocím, tvrdým chlebom, granulovaným krmivom pre bylinožravce. Zajace sú náročné na príjem pitnej vody.

Rozmnožovanie

Dĺžka gravidity u králika divého je 28 až 31 dní. Priemerná dĺžka gravidity zajacov je 32 až 38 dní. Mláďatá sa rodia osrstené a vidiace. Samica zajaca kojí mláďatá 14 až 21 dní a králiky 20 až 25 dní. Pohlavne dospievajú zajace vo veku 5 až 7 mesiacov a králiky vo veku 120 až 150 dní.

 

Rad: hlodavce – Rodentia

Veverice a ratufy

Najčastejšie chovanými zástupcami sú veverica obyčajná (Sciurus vulgaris), veverica sivá (Sciurus carolinensis), veverica Prevostova (Callosciurus prevosti), ratufa indická (Ratufa indica).

Nároky na chov

Veverice sú denné zvieratá, ktoré chováme v ubikáciách, s dostatočným množstvom konárov na na šplhanie a dutiny na odpočinok alebo spánok. Skoky niektorých veveríc, napr. ratufy sú dlhé až 6 metrov, čomu by mala zodpovedať aj priestrannosť chovného zariadenia. Žijú samotársky, v čase rozmnožovania žijú krátkodobo v pároch. Mnohé druhy sú otužilé, takže sú odolné aj voči zime, ale ich aktivita v tom čase je znížená. Tropické druhy vyžadujú teplotu 24 až 26 oC a taktiež relatívne vysokú vlhkosť vzduchu.

Kŕmenie

V zajatí ich kŕmime rôznymi semenami, plodmi, kôrou, ovocím, kvetmi, púčikmi. Zo živočíšnej potravy predkladáme mäkkýše, hmyz, vtáčie vajcia a niekoľkodňové vtáčatá.

Rozmnožovanie

Rozmnožovanie v zajatí je pomerne jednoduché, dĺžka gravidity veveríc je 38 až 40 dní, u ratúf 28 dní. Mláďatá sa vyvíjajú pomaly, oči otvárajú až po jednom mesiaci. Matka kojí 8 až 10 týždňov.

Sysle, svište a zemné veverice

V zajatí sa najčastejšie chová syseľ perličkovaný (Citellus suslicus), svišť prériový (Cynonys ludovicianus), svišť horský (Marmota marmota), svišť bobák (Marmota bobac), čipmank východoamerický (Tamias striatus).

Nároky na chov

Sysle a svište chováme vo voľných výbehoch, kde im umožníme vyhrabávať si nory. Proti podhrabávaniu musíme výbehy zabezpečiť až do hĺbky 2,5 až 3 m. Od návštevníkov ich oddeľuje 1 m hladká, vysoká stena s previsom. Výbehy budujeme v miestach bez spodnej vody. Svište a sysle sa ukladajú na zimný spánok, takže v tomto období ich môžeme ponechať vo vonkajších výbehoch. V zimných mesiacoch chránime zem pred zamrznutím podstieľkou zo slamy alebo lístia. Väčšinou žijú v kolóniách. Do výbehov im umiestňujeme úkryty (búdky), ktoré je potrebné pravidelne čistiť.

Kŕmenie

Vo voľnej prírode sa živia rastlinnou potravou, rôznymi trávami, korienkami, hľuzami, niektoré druhy bodliakmi, kaktusmi. V zajatí ich kŕmime trávou, senom, zrnovinami, ovsom, zeleninou, vetvičkami, púčikmi a lesnými plodmi. Môžeme podávať aj granulované krmivo pre bylinožravce. Zo živočíšnej potravy im predkladáme mleté mäso, vajcia, hmyz a malé stavovce. Je nutné im predkladať okus (drevo, tvrdý chlieb, kosti).

Rozmnožovanie

Niektoré druhy sa v zoologických záhradách rozmnožujú pravidelne. Dĺžka gravidity je rôzna, v závislosti od druhu, v rozpätí 20 až 40 dní. Matky sysľov koja 4 až 6 týždňov, svišťov 8 až 10 týždňov. Dospelými sa stávajú v jednom až dvoch rokoch.

Poletuchy a poletušky

Najčastejšie chovanými zástupcami sú poletuška asapan (Glaucomys volans) a poletuška slovanská (Pteromys volans). Poletuchy sa v zajatí prakticky nechovajú.

Nároky na chov

Poletušky chováme v nočných pavilónoch, vo vitrínach. V chovnom zariadení je dostatočné množstvo konárov. Poletušky na odpočinok potrebujú dutiny, ktoré musíme pravidelne čistiť, pretože v nich konzumujú potravu. Okrem dutín si robia veľké hniezda z konárov a listov. Pre poletušky je nutné zabezpečiť dostatočne primeraný veľký priestor, aby mohli uplatniť kĺzavý let (vo voľnej prírode kĺzavým letom prekonávajú vzdialenosti až 60 m). Poletušky sú veľmi pohyblivé zvieratá, čo musíme mať na pamäti pri vstupe do chovného priestoru (každú nepozornosť využijú na útek).

Kŕmenie

V zajatí ich kŕmime podobne ako stromové veverice, ale v kŕmnej dávke je vyšší podiel lístia, púčikov, kôry a prídavok semien našich listnatých stromov. Zo živočíšnej potravy predkladáme hmyz.

Bobry

Najčastejšie sa chovajú bobor európsky (Castor fiber) a bobor severoamerický (Castor canadensis).

Nároky na chov

Bobre sú aktívne cez deň až za súmraku. Žijú v rodinách. V zajatí je ich chov pomerne zložitý lebo je ťažké napodobniť ich životné prostredie. Vodnú nádrž so súšou je potrebné zabezpečiť pred únikom. V zajatí chováme bobre v umelých nádržiach s výbehom a najmenej 150 cm vysokým pletivom a 130 cm hlbokým betónovým základom proti podhrabaniu. Výpusť vodnej nádrže musí byť zabezpečená proti upchatiu. Nádrž by mala byť ľahko čistiteľná, vzhľadom k tomu, že zvieratá kalia aj močia vo vode. Výhodné je pre bobre zabezpečiť umelé podzemné nory s komorami (približne 80 x 80 x 60 cm), prístupová chodba by mala mať priemer asi 30 cm. Zaujímavou expozíciou je také zariadenie, ktoré umožňuje sledovať bobre pod vodou. Na uspokojenie ohlodávania umiestňujeme do chovného zariadenia polená z mäkkého zariadenia. Oplotenie chovného zariadenia je nutné denne kontrolovať, aby sme predišli nechcenému úniku.

Kŕmenie

Bobrom predkladáme kmene vŕby, osiky alebo topoľa, rákosie, ovocie, kukuricu, zeleninu, tvrdý chlieb, sucháre, granulované krmivo pre bylinožravce.

Rozmnožovanie

Bobrov chováme v pároch, pričom môžeme postupne vytvoriť väčšiu rodinu. Párenie prebieha vo vode, dĺžka gravidity je 105 až 110 dní (maximálne 128 dní). Mláďatá dospievajú v dvoch až troch rokoch.

 

Podrad : myši - Myomorpha

Čeľaď : škrečkovité - Crycetidae

Najčastejšie sa chová škrečok zlatý (Mesocrycetus auratus), škrečok džungarský (Phodopus sungorus) a pieskomil mongolský (Meriones unguiculatus).

Nároky na chov

Škrečky chováme v teráriách alebo vo vitrínach. Pieskomily, škrečky, niektoré druhy hrabošov a pestrušky chováme v stepných až polopúštnych teráriách. Väčšinu hrabošov chováme v teráriách podobným lúčnym a lesným biotopom. Lumíka chováme vo vlhkejšom teráriu s machom. Škrečky chováme samostatne, menej často v pároch, lebo sú neznášanlivé. Hraboše môžeme chovať v skupinách. Pieskomily chováme v kolóniách alebo rodinných skupinách, v ktorých žijú podľa sociálnej štruktúry. Ondatry chováme v zariadeniach s vodnou nádržou.

Kŕmenie

Škrečky a hraboše kŕmime väčším množstvom zelenej potravy, semenami, atď. Škrečky rodu Peromyscus potrebujú okrem rastlinnej aj živočíšnu potravu, ako hmyz, mäkkýše a pod. V zajatí im podávame mleté mäso alebo tvaroh, popr. varené vajce. Ondatrám predkladáme zelené časti vodných rastlín, bezstavovce, ale aj malé hlodavce. Pieskomilom podávame semená, korienky rôznych tráv a menší podiel zeleného krmiva. Lumíky kŕmime ako hraboše, ale veľmi dôležitou súčasťou potravy sú niektoré druhy machov.

Rozmnožovanie

Dĺžka gravidity trvá 16 až 21 dní, u niektorých amerických a juhoázijských druhov 27 až 33 dní. Mláďatá sa rodia slepé a bez srsti a oči otvárajú až koncom druhého týždňa. Po troch týždňoch sa osamostatňujú a mnohé v tom čase pohlavne dospievajú.

Čeľaď : myšovité – Moridae

Najčastejšie chovanými zástupcami z tejto čeľade sú : myš zebrovaná (Lemniscomys barbarus), myška drobná (Micromys minutus), krysa malá (Mastomys coucha), potkanovec veľký (Cricetomys gambianus).

Nároky na chov

Väčšina týchto malých hlodavcov je aktívna za súmraku, niektoré z nich striedajú svoju aktivitu s odpočinkom niekoľkokrát za 24 hodín, niektoré druhy sú denné, napr. myši rodu Lemniscomys. V zoologických záhradách myšovité chováme v teráriách. Mnohé druhy sa zdržiavajú hlavne na zemi a niektoré na stromoch. Veľmi zaujímavou je myška drobná, ktorá vo voľnej prírode obýva rákosie a obylné polia, kde sa s ľahkosťou pohybuje, šplhá po steblách, na ktorých si stavia hniezdo. Takmer všetky myšovité vedia aj ďaleko skákať, väčšina z nich žije jednotlivo, niektoré v skupinách, ako napr. myš domáca.

Kŕmenie

Myši kŕmime semenami, zrnom, plodmi, zeleným krmivom, malými bezstavovcami.

Rozmnožovanie

Priemerná dĺžka gravidity je 20 až 25 dní. Počet mláďat sa pohybuje v jednom vrhu od troch do šiestich. Mláďatá sa rodia slepé, či otvárajú na siedmy až štrnásty deň, u niektorých druhov až na dvadsiaty deň. Osamostatňujú sa po troch týždňoch, u niektorých druhov až po 5 týždňoch a dospelými sa stávajú na 8. až 12. týždeň života.

Čeľaď : plchovité – Gliridae

Najčastejšie sa chovajú plch sivý (Glis glis) a plšík lieskový (Muscardinus avellanarius).

Nároky na chov

Plchovité sú nočné zvieratá. V zoologických záhradách sa s chovom plchov stretávame veľmi zriedkavo, keďže druhy pochádzajúce z mierneho pásma majú dlhý zimný spánok a tropické druhy sa v zajatí nechovajú. Väčšina týchto zvierat sa pohybuje v korunách stromov a kríkov, niektoré žijú v zemi. Niektoré druhy si stavajú okrúhle hniezda z rastlín, napr. plšík lieskový, ale väčšina ostatných si stavia hniezda v rôznych dutinách. Plchy žijú väčšinou v rodinách, kde sa podieľa na výchove mláďat aj samec. V zoologických záhradách sa plchy chovajú v teráriách, často v „nočných domoch“, pri manipulácii s týmito malými hlodavcami je potrebné byť veľmi opatrný, lebo sú majstrami úniku.

Kŕmenie

Plchy sú všežravce, skladba ich potravy závisí od ročného obdobia. Súčasťou potravy sú hlavne zelené časti rastlín, semená, púčiky, v letnom období sú to aj hmyz, mäkkýše, vajcia a malé vtáčatá. Na konci leta sú hlavnou potravou slnečnice, žalude, bukvice, orechy, hrušky a hrozno.

Rozmnožovanie

Dĺžka gravidity závisí od veľkosti druhu, u menších je to 20 až 22 dní, u väčších až 28 dní. Počet mláďat závisí od druhu a pohybuje sa od 2 do 10-tich. Mláďatá sú samostatné v 6 až 7 týždni a dospievajú na konci prvého roka.

Čeľaď : tarbíkovité – Dipodidae

Tieto maličké hlodavce majú predĺžené zadné končatiny a veľmi dlhý chvost ukončený pérovitou špičkou. V zoologických záhradách sa najčastejšie chovajú tarbík púšťový (Jaculus jaculus) a tarbík skákavý (Allactaga jaculus).

Nároky na chov

Tarbíky sú aktívne za súmraku a v noci, obývajú suché stepi, polopúšte alebo púšte. Tarbíkovité sú teplomilné zvieratá, aj keď sú voči vysokým teplotám veľmi citlivé, preto vychádzajú na zem až za súmraku, keď klesajú vysoké teploty. Tarbíky chováme v púštnom teráriu s pieskom. Zimný spánok prečkajú v búdkach alebo podzemných úkrytoch, ktoré sú z jednej strany oddelené sklom, takže návštevníci ich môžu sledovať. Tieto úkryty je nutné často čistiť a vymieňať podstielku. Vodu na pitie podávame v miskách, ktoré treba pravidelne vymieňať, lebo ich tarbíky znečistia trusom, močom a pieskom počas neustáleho intenzívneho hrabania. Výhodnejšie zvoliť napájanie pomocou sacích fliaš alebo rosením kameňov. Tarbíky sa chovajú vo väčších spoločenstvách.

Kŕmenie

Tarbíky sa živia vo voľnej prírode požieraním tráv, listov, korienkami a semenami. Môžeme im v určitom období podávať aj hmyz.

Rozmnožovanie

Dĺžka gravidity trvá približne 40 dní, kedy sa rodia 2 až 3 mláďatá. Tropické druhy majú 2 až 3 vrhy za rok a druhy mierneho pásma len 1 krát ročne. Pohlavnú dospelosť dosahujú v druhom roku života.

Čeľaď : dikobrazovité – Hystricomorpha

Najčastejšie sa chovajú dikobraz bielochvostý (Hystrix leucura), dikobraz obyčajný (Hystrix cristata) a dikobraz juhoafrický (Hystrix africaeaustralis).

Nároky na chov

Okrem dikobraza pochádzajúceho z Kaukazu sú všetky ostatné druhy teplomilné, preto ich chováme počas zimy vo vyhrievaných ubikáciách. Zemné druhy, ako dikobrazy rodu HystrixAcanthion, si vyhrabávajú hlboké nory. Dikobrazovité rodov AtherurusTrichys sa výborne šplhajú a úkryty si tvoria v dutinách. Dikobrazy sú aktívne za súmraku a v noci, ale v zajatí je možné ich naučiť na denný spôsob života. Ubikácie musia byť zabezpečené proti podhrabávaniu, časti vyrobené z dreva musia byť chránené plechom. Ak chováme dikobrazov vo voľných výbehoch, je potrebné ich ohradiť hladkou, 80 cm vysokou stenou. Povrch výbehu by mal byť z vrstvy mäkkého piesku alebo zeme, na tvrdom betónovom podklade. Dikobrazy chováme v pároch alebo v rodinách. Radi vyhľadávajú dotyk iného jedinca, zaraďujeme ich k typickým kontaktným zvieratám. Pri manipulácii s nimi treba byť opatrný, lebo ak sa ocitnú v nebezpečenstve alebo ohrození, môžu svojimi ostňami spôsobiť nepríjemné zranenie.

Kŕmenie

Dikobrazy kŕmime rôznymi zelenými časťami rastlín, hľuzami, koreňmi, kôrou stromov, ovocím, mrkvou, repou, zemiakmi, zeleninou a ovocím podľa ročného obdobia, granulovaným krmivom pre bylinožravce a bezpodmienečným okusom.

Rozmnožovanie

Doba gravidity je približne 60 dní, počet vrhov na jeden rok je približne dva, s počtom     1 - 2, zriedkavo až 4 mláďatá. Mláďatá sa rodia osrstené a vidiace. Mäkké tŕne mláďatám tvrdnú asi po 10 dňoch, potom začnú rýchlo rásť. Pohlavnú dospelosť dosahujú asi po 2 rokoch.

Morčatá a ich príbuzní sú výhradne juhoamerickým a stredoamerickým podradom hlodavcov. Najčastejšie chovanými zástupcami sú morča divé (Cavia aperea), z ktorého pochádza morča domáce, urzon stromový (Erethizon dorsatum), kapybara močiarna (Hydrochaerus hydrochaeris), činčila vlnatá (Chinchilla laniger), nutria čierna (Myocastor coypua) a mara pampová (Dolichotis patagonum).

Nároky na chov

Zástupcovia morčatovitých obývajú veľmi rôzne biotopy a tak majú veľmi rôznorodé nároky na chov. Menšie druhy chováme v teráriách alebo vitrínach zodpovedajúcim biotopom. Mary a kapybary chováme vo voľných výbehoch s ubikáciami, aj keď marám, keďže sú odolné voči zime, stačia dobre podstlaté úkryty. Mary vedia výborne skákať, preto voľné výbehy musia byť ohradené priekopami, viac ako 2 m širokými. Kapybary a nutrie potrebujú vo vnútorných ubikáciách bazény, vodné nádrže. Naopak činčily majú radi suché prostredie a aj kúpanie robia v piesku. Stromovými druhmi sú urzoni, pochádzajúci z lesov mierneho až subarktického pásma a tropické druhy kuandu (rod : Coendou). Všetky zemné druhy vedia veľmi dobre hrabať a preto ubikácie musíme zaistiť proti podhrabaniu 80 až 120 cm hlbokými betónovými základmi. Činčily a kuandu hováme v pároch, morčatá, mary, kapybary a nutrie chováme vo väčších spoločenstvách. Množstvo jedincov v skupine závisí od veľkosti chovného zariadenia.

Kŕmenie

Tieto druhy zvierat sú bylinožravé, predkladáme im zelené časti rastlín, zeleninu, ovocie, rôzne semená, zrná, miaganý ovos, kukuricu a granulované krmivo pre bylinožravce.

Rozmnožovanie

Dĺžka gravidity u morčiat a már je 57 až 65 dní. U nutrií je 100 až 150 dní, aguty sú gravídne 104 až 108 dní, činčily 105 až 130 dní, urzoni 210 až 217 dní. Mláďatá sa rodia vyvinuté, osrstené a vidiace. Samice koja svoje mláďatá podľa druhov 14 dní (morčatá), 6 až 8 týždňov (nutrie), 2 mesiace (činčily) a viac ako pol roka (mary). Morčatá dospievajú v 2. mesiaci a ostatné druhy v 6. až 8. mesiaci. Veľké druhy ako kapybary a mary až v jednom roku.

 

Rad: mäsožravce – Carnivora

Do radu mäsožravcov patria zvieratá, ktoré sa živia mäsom, ale existujú medzi nimi aj druhy so zmiešanou potravou alebo úplne rastlinožravé. Mäsožravé šelmy sú najväčšími suchozemskými predátormi, k čomu majú prispôsobené telo aj spôsob života. Šelmy v porovnaní s inými cicavcami majú typické štyri trhákové zuby. Prirodzeným domovom príslušníkov tohto radu je väčšina sveta, okrem Antarktídy.

 

Čeľaď : lasicovité – Mustelidae

Do tejto čeľade sú zaradené suchozemské druhy (skunky), stromové druhy, (kuny), hrabané druhy, (jazvece), polovodné druhy, (norky) a výlučne vodné druhy, (vydry). Typickým znakom lasicovitých je dlhé telo a krátke končatiny. Obývajú Euro-Áziu, Afriku, Južnú a Severnú Ameriku. V zoologických záhradách sa najčastejšie chová tchor tmavý (Mustela putorius), norok americký (Mustela vison), kuna skalná (Martes foina), jazvec lesný (Meles meles), skunk smradľavý (Mephitis mephitis) a vydra riečna (Lutra lutra).

Nároky na chov

Kunovité šelmy sa chovajú vo veľkých priestranných klietkach s výbehom, ktorého zariadenie závisí od spôsobu života jednotlivých druhov. Tieto šelmy sú do značnej miery silné a preto všetky ubikácie musia byť veľmi pevné. Medzi takýchto zástupcov patrí napr. rosomák severský (Gulo gulo), ktorý je majstrom v ničení drevených zábran a pletiva. Rosomáky sa musia chovať vo výbehoch ohradených oceľovým alebo bodovo zvarovaným pletivom alebo najlepšie vo voľných výbehoch ohradených priekopou a dva metre vysokou hladkou stenou. Jazvec je živočích, ktorý má obrovskú schopnosť hrabať a jeho výbeh musí byť zaistený proti podhrabaniu do hĺbky až 150 cm. Kunovité šelmy sú poväčšine všežravcami, živia sa stavovcami, bezstavovcami, ovocím, semenami a lesnými plodmi. Vydry sa živia rybami, krabmi a mäkkýšmi, morské vydry sa živia rybami ale aj morskými riasami. V zajatí tieto šelmy kŕmime väčšinou mletým alebo nakrájaným mäsom, do ktorého pridávame minerálne látky a vitamíny. V kŕmnej dávke striedame malé hlodavce, králiky, hydinu a ryby. Jednostranné podávanie veľkého množstva rýb môže spôsobiť zdravotné poruchy. Všežravým šelmám dávame naviac ovocie, zeleninu, chleboviny, suchary, granuly pre psov, kašu z ovsených vločiek, atď. Niektoré z týchto druhov šeliem majú v zimnom období zníženú životnú aktivitu, pre ktorú si vytvárajú tukové zásoby (napr. jazvec).

Rozmnožovanie

V dobe párenia dochádza k rôznym súbojom medzi samcom a samicou. Väčšina kunovitých majú tzv. predĺženú graviditu, to znamená že oplodnené vajíčka sa nevyvíjajú a ostávajú vo vajcovodoch. Krátko pred pôrodom (5 až 6 týždňov) zostupujú do maternice, kde sa zárodok uhniezdi a pokračuje v ďalšom vývoji, čiže vlastný vývoj trvá 28 až 70 dní, ale celková dĺžka gravidity je 7 až 8 mesiacov.

 

Podrad : morčatá - Caviomorpha

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.