Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Cicavce 4

Čeľaď : medvedíkovité – Procyonidae

Do tejto čeľade patria stredne veľké šelmy. Spoločným znakom je priečne pásikavý chvost a tmavá maska na tvári. Okrem pandy červenej, ktorá pochádza zo Západnej Číny a Himalájí, ostatné druhy obývajú lesy Severnej a Južnej Ameriky. Najčastejšie chovanými zástupcami sú medvedík čistotný (Procyon lotor), nosáľ bieloústy (Nasua narica), nosáľ červený (Nasua nasua), medvedík kynkažu (Potos flavus), olingo štíhly (Bassaricyon gabbii), fret mačkovitý (Bassariscus astutus) a panda červená (Ailurus fulgens).

Nároky na chov

Medvedíkovité sú prevažne nočné zvieratá, výnimkou je rod nosáľov. Tieto šelmy obývajú savany, polopúšte, lesy močiare, rieky a tropické lesy. Vyskytujú sa v rôznych nadmorských výškach až do 3 000 m nad morom. Okrem nosáľov vedia výborne šplhať a preto je nutné pravidelne kontrolovať pletivo a celé ohrady z hľadiska bezpečnosti. Medvedíky a nosále môžeme chovať vo voľných výbehoch ohradených priekopou, ktorá by mala byť 1,5 m hlboká a 1,5 m široká. Ubikácie je nutné zabezpečiť aj proti podhrabaniu, ale postačuje to do hĺbky 60 cm. Celoročne vo vonkajšom prostredí môžeme chovať medvedíka čistotného. U nosáľov pri celoročnom vonkajšom odchove môže dôjsť v zimnom období k omrzlinám, hlavne na chvoste. Olingo a medvedík kynkažu sú obyvateľmi „nočných domov“. Všetky druhy majú rady úkryty, ktoré sú vystlaté mäkkou podstieľkou. Medvedíkovité sú ľahko skrotiteľné, avšak sú nepredvídateľne ľakavé a v panike sa môžu zraniť alebo zaútočiť na ošetrovateľa a preto pri manipulácii je nutná zvýšená opatrnosť. Medvedíkovité v zajatí kŕmime surovým, mletým alebo škrabaným mäsom, škrečkami, myšami, jednodňovými kurčatami, surovými a varenými vajciami, kašou z ryže s ovocím a prídavkom minerálnych látok a vitamínov. Rastlinnú zložku kŕmnej dávky tvoria sladké ovocie, zemiaky, varená mrkva, karotka, orechy. Medvedíkovi kynkažu podávame výhonky stromov, kríkov a med. Všetkým druhom na spestrenie z času na čas podávame cvrčky a múčne červy.

Rozmnožovanie

Dĺžka gravidity je rôzna, medvedíky a frety sú gravídne 60 až 65 dní, olingo a nosáľ 70 až 75 dní, medvedík kynkažu 112 až 118 dní. Samice koja mláďatá 16 až 18 týždňov a viac. Mláďatá medvedíka ostávajú s matkou 5 mesiacov, malé fretky 6 až 8 mesiacov a malé nosále 9 až 11 mesiacov. Potom ich oddeľujeme od matky. Pohlavnú dospelosť dosahujú v 1. až 2. roku života.

 

Čeľaď : medveďovité – Ursidae

Najčastejšie chovanými zástupcami v zoologických záhradách sú medveď hnedý (Ursus arctos), medveď biely (Ursus maritimus), medveď ušatý (Ursus thibetanus) a medveď baribal (Ursus americanus).

Nároky na chov

Medvede žijú väčšinou na zemi, ale vedia sa výborne šplhať a napríklad medveď ušatý trávi na stromoch podstatnú časť svojho života. Medvede obývajú najrôznejšie biotopy, ako sú polopúšte, lesy, tropické a subtropické lesy a ľadové pláne. Medvede je najlepšie chovať vo voľných výbehoch ohradených priekopou, ktorá má šírku minimálne 4 m a hĺbku 4 m. Ak je výbeh oddelený vodnou priekopou, hĺbka vody by mala byť aspoň 3,5 m s čelnou stenou, ktorá vyčnieva nad vodu aspoň 120 cm (pre medvede biele 2 m). Iný spôsob chovu, ktorý sa ešte viac približuje životu vo voľnej prírode, je chov vo voľnom výbehu s prirodzenou faunou a flórou, ohradený elektrickým ohradníkom. Všetky stromy, ktoré sú v blízkosti ohradníka, musia byť pod elektrickým prúdom, aby sa predišlo prelezeniu alebo preskočeniu zvierat. Vnútorné oddelenie by malo byť vysoké aspoň tri metre, teda tak, aby sa dospelý samec mohol postaviť na zadné nohy. Ak sú použité oceľové mreže, mali by mať v priemere 20 až 25 mm. Západky alebo posuvné dvere by mali byť kovové alebo aspoň oplechované, zaistené zámkou. Pre druhy, ktoré sa radi šplhajú, umiestňujeme do výbehov stromy, kmene primeranej hrúbky. Pre subtropické druhy je nutná v zimnom období vyhrievaná ubikácia. Medveďov môžeme chovať jednotlivo alebo v rodinách.

Medveďovité sú všežravce avšak medveď biely je výlučným mäsožravcom a medveď okuliarnatý (Tremarctos ornatus) si vyžaduje najväčší podiel rastlinnej potravy zo všetkých medveďov. Medveďom v zajatí predkladáme surové, poprípade varené mäso, ryby, chlieb, zeleninu, ovocie, zelenú lucernu, zelenú kukuricu a zemiaky. Medveďom pochádzajúcich z tropických oblastí, ako sú medveď malajský, medveď pyskatý a medveď okuliarnatý, podávame južné ovocie, med a rôzne sirupy. Mnohé druhy medveďov si vytvárajú na zimné obdobie tukové zásoby, takže cez zimu prijímajú menej potravy. Na jar sa ich apetít zvyšuje, v porovnaní s množstvom krmiva prijatého cez zimu to môže byť až trojnásobok a krmivo predkladáme vo vnútorných ubikáciách z hygienických dôvodov a pritom ich naučíme na pravidelné zatváranie, čo umožňuje ľahšiu manipuláciu pri odchyte.

Rozmnožovanie

Dĺžka gravidity medveďovitých je 7 až 8 mesiacov, medveďa okuliarnatého 8,5 mesiacov, medveďa pyskatého 6 mesiacov a medveďa malajského 100 dní. Aj u medveďov dochádza k predĺženiu gravidity, pričom skutočný vývoj zárodku v maternici trvá 6 až 8 týždňov. Pred pôrodom je potrebné samicu oddeliť do samostatnej ubikácie. Pre budúcu matku je potrebné zabezpečiť kľud a predísť všetkým nepriaznivým vonkajším vplyvom. Pôrodná časť ubikácie by mala byť vyhrievaná na 8 až 12 oC. Samica 3 až 4 dni pred pôrodom odmieta krmivo. Malé medvieďatá sa rodia s hmotnosťou 260 až 660 g. Matka ich kojí 12 až 16 mesiacov, v zajatí je táto doba skrátená na 5 až 6 mesiacov. Z hniezda odchádzajú po 40 až 70 dňoch. Dospelost medvede dosahujú vo veku 2,5 až 3,5 roku, avšak medveď biely 3 až 5 rokov.

 

 

Čeľaď – cibetkovité – Viverridae a čeľaď – hyenkovité – Protelidae

V zoologických záhradách sa najčastejšie chovajú ženetka škvrnitá (Genetta genetta), surikata vlnková (Suricata suricatta), musang škvrnitý (Paradoxurus hermaphroditus) a mangusty (rod Mungos, Helogale). Cibetkovité obývajú najrôznejšie biotopy, od suchých oblastí až po tropické pralesy. Cibetkovité sú stromové druhy a druhy žijúce na zemi. Zástupcov týchto čeľadí chováme väčšinou v pavilónoch, ktoré majú okrem vnútorných ubikácií aj vonkajšie výbehy. Surikaty chováme vo voľných výbehoch, ohradených suchou priekopou s čelnou stenou, vysokou 120 cm. Cibetkovité na spánok vyhľadávajú dutiny a nory, preto do ubikácie umiestňujeme duté stromy, búdky a pod. Teplota vnútornej ubikácie by mala byť 20 oC, pre tropické druhy 22 až 24 oC. Tieto šelmy majú vyvinuté pachové žľazy, ktoré svojou anatomickou stavbou môžu imitovať samčí pohlavný orgán, čo komplikuje určovanie pohlavia. Pri manipulácii a odchyte vystrekujú páchnuci sekrét, s obdivuhodnou presnosťou vedia zasiahnuť tvár ošetrovateľa.

Kŕmenie

Väčšina druhov sú mäsožravce, musangy sú všežravce, žanetka vodná je rybožravá. Medzi cibetkovitými sú druhy, ktoré sú hmyzožravé a krabožravé alebo požierajúce termity. V zajatí mäsožravé šelmy kŕmime mletým alebo krájaným mäsom, s tvarohom, vajcom, ovsenou kašou, na doplnenie podávame malé hlodavce a hmyz. Všežravé druhy kŕmime ovocím, ryžovou kašou s ovocím, varenou zeleninou a medom. Hyenka cibetkovitá prijíma podobnú miešanicu ako ježury, okrem nej jej podávame napríklad rôzne šroty. Niektorým šelmám podávame na spestrenie mýši a malé stavovce.

Rozmnožovanie

Matkám pred pôrodom zabezpečíme dostatočné množstvo vhodných úkrytov. Samica pri akomkoľvek vyrušení mláďatá okamžite prenáša do iného úkrytu, čo môže opakovať aj niekoľko krát. Dĺžka gravidity sa pohybuje od 50 do 90 dní. Dĺžka kojenia nie je známa, dobu dospelosti dosahujú v rôznom veku, napríklad mangusty rodu Helogale v 4. mesiaci, fossy v 5-tich rokoch, ale väčšina druhov v jednom roku života.

 

Čeľaď : hyenovité – Hyaenidae

Najčastejšie chovanými v zoologických záhradách sú hyena pásavá (Hyaena hyaena), hyena škvrnitá (Crocuta crocuta), hyena čabraková (Hyaena brunnea).

Nároky na chov

Hyeny sa vydávajú za potravou, čiže sú aktívne hlavne za súmraku a v noci. Žijú v skupinách alebo samotársky (hyena pásavá a hyena čabraková), hyena škvrnitá žije vo väčších skupinách, ktoré môžu mať až 80 jedincov. Hyeny chováme v zajatí v samostatných pavilónoch s výbehmi, vyhrievanými úkrytmi. V pavilónoch šeliem ich nechováme s ďalšími druhmi. Ak ich chováme vo voľných výbehoch, ohradených priekopou, potom by jej hĺbka mala byť 2 m a šírka 3 m. Zariadenie ubikácie musí byť z mohutného dreva, zabezpečené plechom, kovaním, vzhľadom k tomu, že hyeny majú silné zuby a drevo dokážu rozhrýzť na malé kúsky.

Kŕmenie

Hyena škvrnitá je takmer výlučným mäsožravcom, hyena pásavá a hyena čabraková sú všežravé. Mäsožravým druhom predkladáme mäso s kosťami, všežravým druhom predkladáme mäso s tenšími kosťami (mohutnejšie kosti nedokážu rozomlieť zubami ako hyena škvrnitá). Na kŕmenie predkladáme králiky, hydinu, rôzne ovocie a zeleninu. Potravu podávame oddelene, pre jednotlivcov, aby sme predišli vzájomnému napádaniu sa. Doporučuje sa 1x za týždeň hladovka.

Rozmnožovanie

Dĺžka gravidity je 90 až 98 dní. V čase gravidity a pri odchove mláďat samiciam zabezpečujeme kľud. Hyeny pásavé a čabrakové oddeľujeme 2 až  3 týždne po párení do priestoru, v ktorom budú rodiť. Aj kŕmenie je výhodnejšie podávať do inej, oddelenej klietky. Odchov malých hyen komplikujú počas prvých štyroch dní vzájomné bitky a poranenia. Pevnú potravu prijímajú hyeny škvrnité od 4-tého týždňa a hyeny pásavé a čabrakové od 8. týždňa života. Matka kojí mláďatá v zoologických záhradách približne 5 mesiacov. Táto doba sa oproti 1,5 ročnému kojeniu vo voľnej prírode skracuje na dosiahnutie každoročných vrhov. Hyeny sa stávajú dospelými ako 2 až 3 ročné.

 

Čeľaď : psovité – Canidae

Túto čeľaď vzhľadom k rôznemu spôsobu chovu rozdeľujeme na psov a vlkov, druhú skupinu tvoria líšky a malé tropické druhy rodov Vulpes, Alopex, Fennecus, Urocyon, Nyctereutes, Dusicyon, Cerdocyon, Atelocynus, Speothus, Otocyon, Chrysocyon, Simenia.

Rody : psy a vlci (Canis cuon, Lycaon)

Najčastejšie sa chovajú v zoologických záhradách pes dingo (Canis dingo), vlk obyčajný (Canis lupus), šakal zlatý (Canis aureus) a pes hyenovitý (Lycaon pictus).

Nároky na chov

Psov a vlkov chováme vo výbehoch ohradených 180 až 220 cm vysokým pletivom, pričom základy proti podhrabaniu siahajú do hĺbky 120 cm. Druhy pochádzajúce z chladných oblastí, môžeme celoročne chovať v nevyhrievaných ubikáciách s výbehmi. Je potrebné tieto ubikácie zabezpečiť pred vlhkom a vetrom. Ostatné druhy pochádzajúce z teplejších oblastí musia mať vyhrievané ubikácie. Najvyššie nároky na teplo má šakal čabrakový. Teplota v ubikáciách by mala byť 20 až 22 oC. Psy hyenovité majú teplotu v pavilónoch 16 až 18 oC. Šelmy chováme v pároch alebo skupinách. Vlkov je možné chovať vo voľných výbehoch, ohradených 4 – 6 m širokou vodnou priekopou. Hĺbka vody je 120 až 150 cm. Šírka mreží vo vnútorných boxoch je 15 mm.

Kŕmenie

Podávame surové mäso s kosťami, menším druhom mleté alebo krájané mäso. Šakalom podávame okrem mäsa ovocie, varenú ryžu, krúpy, ovsené vločky, všetko zmiešané s mäsovým vývarom a doplnkom vitamínov a minerálnych látok. Na spestrenie podávame občas usmrtené králiky a hydinu. Šakalom malé hlodavce a kurčatá.

Rozmnožovanie

Dĺžka gravidity vlka a šakala je 63 dní, kojota 60 až 65 dní, šakala čabrakového 57 až 62 dní, psa hyenovitého 69 až 72 dní. Matka kojí mláďatá 6 až 8 týždňov. Dospelosti dosahujú psy a vlci v 1,5 až 2 roku života.

Rody : líšky a ostatné psovité šelmy

Najčastejšie sa v zoologických záhradách chová líška obyčajná (Vulpes vulpes) a líška polárna (Alopex lagopus).

Nároky na chov

Všetky druhy vzhľadom k ich veľkej pohyblivosti potrebujú priestranné ubikácie s výbehmi. Väčšina druhov sa chová celoročne vo vonkajších výbehoch. Pre líšky umiestňujeme do výbehov búdky. Druhy, ktoré žijú v tropických oblastiach umiestňujeme do pavilónov s teplotou 20 až 22 oC. Všetky druhy chováme v pároch, len psy pralesné žijú v rodinách.

Kŕmenie

Podávame týmto šelmám hlavne stavovce, napríklad myši, škrečky, morčatá, holuby, králiky, hmyz a polárnym líškam aj ryby. Mäso môžeme podávať krájané alebo mleté, s prídavkom minerálov a vitamínov. Pre druhy líšok, ako napríklad líška šedá, podávame aj rastlinnú potravu a ovocie s ryžovou kašou.

Rozmnožovanie

Dĺžka gravidity líšky obyčajnej je 51 až 52 dní, väčšina druhov má dĺžku gravidity 49 až 52 dní. Mláďatá sú kojené 8 až 10 týždňov, u tropických druhov 12 týždňov. Vo voľnej prírode je táto doba dlhšia. Mláďatá sa osamostatňujú ako 4 mesačné, v tejto dobe ich v zoologických záhradách oddeľujeme do samostatných výbehov, kde dospievajú v skupinách po 2 až 3 rokoch.

 

Čeľaď : mačkovité – Felidae

Mačkovité šelmy sú výhradnými mäsožravcami, k čomu majú prispôsobené celé telo, redukovaný chrup, zatiahnuteľné pazúry. Obývajú celú Euro-Áziu, Afriku, Južnú a Severnú Ameriku. Mačkovité rozdeľujeme na veľké šelmy (podčeľaď Panterinae), ako lev, tiger, leopard, jaguár a irbis. Ďalšiu skupinu tvoria gepardy (podčeľaď Acinonychinae) a malé mačkovité šelmy (podčeľaď Felinae), kam patria všetky ostatné mačky a pumy.

Podčeľaď: mačky veľké - Pantherinae

V zoologických záhradách sa najčastejšie chovajú lev (Panthera leo), tiger (Panthera tigris), leopard škvrnitý (Panthera pardus) a jaguár (Panthera onca).

Nároky na chov

Veľké mačkovité šelmy chováme vo vyhrievaných pavilónoch šeliem s dostatočnými vonkajšími výbehmi. Tigra ussurijského (Panthera tirgis altaica), leoparda mandžuského (Panthera pardus orientalis), leoparda činského (Panthera pardus japonensis), leoparda snežného (Panthera uncia), môžeme chovať celoročne vo vonkajších výbehoch, pričom postačí suchý prístrešok. Leopard snežný je chúlostivý na vysoké teploty a priame slnečné lúče a v nechránených výbehoch môže uhynúť v dôsledku prehriatia a šoku. Levy, tigre a jaguáry je možné chovať vo voľných výbehoch ohradených 520 až 800 cm širokou priekopou, pričom suché priekopy musia mať hĺbku 410 až 710 cm a hĺbka vody vo vodných priekopách by mala byť aspoň 200 cm. Ak vodnú priekopu oddeľuje ešte múr, potom by mal byť vysoký 150 až 180 cm nad hladinou. Vonkajšie ubikácie sú ohradené betónom a plástmi. Podlaha by mala byť vyhrievaná, dobre umývateľná. Do ubikácií umiestňujeme odpočívadlá, ktoré môžu byť na zemi alebo väčšinou na zadných stenách.

Kŕmenie

Veľké mačkovité šelmy kŕmime hlavne mäsom s kosťami. Tigrom, ktorí sú chúlostiví na trávenie, podávame kusy mäsa alebo mleté mäso. Minimálne dvakrát týždenne podávame čerstvo zabité králiky, hydinu (aj so srsťou, perím). Veľké mačkovité šelmy kŕmime oddelene a jeden deň v týždni zaraďujeme hladovku.

Rozmnožovanie

Dĺžka gravidity leva, tigra a jaguára je 93 až 116 dní, leoparda 90 až 105 dní, leoparda snežného 98 až 103 dní. Mláďatá sú kojené 5 až 7 mesiacov. Gravídne samice oddeľujeme do nerušených tmavých ubikácií s podstieľkou. Krmivá podávame v inej oddelenej ubikácii. Mláďatká ostávajú v hniezde 30 až 45 dní. Odstav je väčšinou v 4 až 5 mesiacoch, pohlavne dospelými sa stávajú v 2 až 3 rokoch.

 

Podčeľaď : gepardovité - Acinonychinae

Jediným žijúcim zástupcom, chovaným v zoologických záhradách je gepard africký (Acinonyx jubatus),  ktorý pochádza z Afriky.

Nároky na chov.

Gepardy žijú v malých, rodinných skupinách, v otvorenej krajine saván a stepí. Na lov sa vydávajú cez deň. V zoologických záhradách sa chovajú v priestranných chovných zariadeniach, ktoré sú vyhrievané na 17 až 20 oC. Výška ohradenia celého výbehu by mala byť 2 m. Gepardy sú veľmi chúlostivé na vlhké a studené prostredie, preto počas dažďov sa sústreďujú vo vnútorných ubikáciách. Po asanácii, kým vnútorné chovné zariadenie nie je dostatočne suché, neumiestňujeme doňho gepardy. Gepardy chováme vždy oddelene od ostatných veľkých šeliem.

Kŕmenie

Gepardy kŕmime chudým mäsom, vnútornosťami, podávame čerstvo zabité morčatá, králiky a hydinu. Vzhľadom k vysokým požiadavkám gepardov na vitamíny, podávame preparáty obsahujúce vitamíny A, B a E v potrave.

Rozmnožovanie

Doporučuje sa samice chovať oddelene, len v čase rozmnožovania sa spájajú s viacerými samcami do skupín. Niektoré zoologické záhrady sú úspešné v chove v pároch. Dĺžka gravidity trvá 91 až 95 dní, mláďatá sú kojené 4 až 5 mesiacov a ešte dlho potom sa zdržujú v blízkosti matky, čo môže trvať až do ďalšieho vrhu. Pohlavnú dospelosť dosahujú v 2 rokoch.

Podčeľaď : malé mačky – Felinae

V zoologických záhradách sa najčastejšie chovajú mačka divá (Felis sylvestris), mačka bengálska (Prionailurus bengalensis), rys ostrovid (Lynx lynx) a puma concolor (Concolor).

Nároky na chov

Malé mačky, patriace do tejto podčeľade, obývajú rôzne biotopy ako napr. púšte a polopúšte (mačka púštna – Felis margarita), tropické pralesy (mačka mramorovaná – Felix marmorata). Medzi mačkami sú druhy, ktoré sa zdržujú väčšinou na zemi, alebo potom sú vyslovene stromové druhy (ocelot stromový – Leopardus wiedi) a aj mačky, ktoré sa zdržujú pri vode a vedia dobre plávať (mačka rybárska – Prionailurus viverrinus) a ocelot veľký (Leopardus pardalis). Malé mačkovité šelmy chováme v pavilónoch šeliem. Tie druhy, ktoré sú odolné voči zime, môžeme chovať celoročne v klietkach s vonkajším aj vnútorným výbehom. Takýmito druhmi sú napr. mačka divá (Felis silvestris), mačka stepná (Felis ornata), manul (Otocolobus manul), rys ostrovid (Lynx lynx) a rys červený (Lynx rufus). Do ubikácie umiestňujeme rôzne konáre v horizontálnej polohe, ktoré slúžia na odpočinok. Podlahu vnútornej ubikácie pokrývame pieskom. Vonkajšie výbehy môžu byť sčasti z betónu a sčasti z piesku. Mačky sú veľmi citlivé na rôzne látky obsahujúce dezinfekčné prostriedky, hlavne sa jedná o krezoly a fenoly, preto je potrebné po použití týchto prípravkov obsahujúcich tieto jedovaté látky pre mačky, viacnásobne po dezinfekcii umyť teplou vodou a dôsledne vysušiť. Ubikácie musíme zabezpečiť proti prievanu, teplota by mala byť pre teplomilné druhy 20 až 22 oC. Najčastejšie sa mačkovité chovajú v pároch. Pre každého jedinca umiestňujeme samostatný úkryt alebo búdku. Často dochádza k vzájomnému napádaniu sa, najmä v nočných hodinách. U rysov a púm je možné spoločne chovať niekoľko samíc s jedným samcom. Spájanie rôznych jedincov do malej skupiny si vyžaduje dostatočne veľkú trpezlivosť a stálu kontrolu.

Kŕmenie

Podávame chudé mäso v malých kúskoch alebo v celku s hlbokými zárezmi. Môžeme podávať aj mleté alebo škrabané mäso, do ktorého pridávame vitamíny, mienerálne látky a iné. Ďalej podávame surové vajce, čerstvo zabité malé stavovce so srsťou a perím, ako napr. myši, morčatá, králiky, kurčatá, holuby a iné vtáky. Pumy kŕmime ako leopardy. Z dietetického hľadiska podávame zelené krmivo, napr. obilné klíčky a iné.

Rozmnožovanie

Čas rozmnožovania je sprevádzaný typickým hlasným mňaukaním. V tomto období vytvárame páry aj s jedincov, ktoré sa inokedy neznášajú. Ruja trvá priemerne 3 dni. Počas týchto dní sledujeme pár, či sa jedince dobre znášajú. Niektoré druhy sa spoločne podieľajú na odchove mláďat a preto neoddeľujeme samice od samcov pred pôrodom. Je však nutné pre nich zabezpečiť dostatok priestoru a samostatné oddelené úkryty (pre oboch rodičov). Takto sa chovajú napr. v čase rozmnožovania mačka divá, mačka bengálska, mačka rybárska, mačka bažinná a rys ostrovid. Dĺžka gravidity mačiek je 63 až 69 dní. U pumy je to 92 až 96 dní, leopard obláčkový (Neofelis nebulosa) 86 až 92 dní. Všetky druhy mačiek sú v čase gravidity a odchovu mláďat chúlostivé na akékoľvek vyrušovanie. Väčšina druhov mačkovitých koja svoje mláďatá 6 až 8 týždňov, rys červený kojí 15 týždňov a rys ostrovid 20 až 22 týždňov. Leopard obláčkový kojí 5 až 6 mesiacov a puma 4 až 6 mesiacov. Aj po tejto dobe mláďatá ostávajú s matkou. Väčšina druhov sa stáva dospelými v jednom roku.

 

Rad : plutvonožce – Pinnipedia

Sú to cicavce, ktoré sú príbuzné šelmám, ale sú prispôsobené životu vo vode. Najčastejšie sa chovajú uškatec kalifornský (Zalophus californianus), uškatec hrivnatý (Otaria byronia), uškatec afroaustrálsky (Arctocephalus pusillus) a tuleň sivý, syn. tuleň kuželozubý (Halichoerus grypus).

Nároky na chov

Väčšina druhov žije v chladných moriach, takže je možné ich v zajatí chovať vo vonkajších výbehoch celoročne, ale voda nesmie zamrznúť, a v lete nesmie stúpnuť jej teplota nad 15 až 17 oC. Plutvonožce chováme väčšinou v betónových veľkých vodných bazénoch alebo plastových bazénoch. Hĺbka vody pre menšie druhy by mala byť 2 m, pre väčšie druhy (tuleň sloní) 3 m. Časť bazénu by mala tvoriť plytčina s hĺbkou vody 20 cm. V bazénoch musia mať plutvonožce dostatok priestoru na plávanie, pre ktoré sa hodia bazény bez rohov. Súčasťou výbehov sú ostrovy alebo polostrovy, ktoré súžia na odpočinok. Je viacero spôsobov projektovania vodných nádrží. Jedným zo spôsobov je, ak hladina vody v bazéne je približne v úrovni očí návštevníka, v takomto prípade musí byť bazén oddelený suchou priekopou širokou a hlbokou 2m. Ďalším spôsobom je ak hladina vody je pod úrovňou návštevníkov, v takom prípade je bazén oddelený rôznymi typmi múrov, vysokých 150 cm. Tretím spôsobom je, ak jedna stena bazénu je sklenená, čo umožňuje pozorovať zvieratá pod vodou. Súčasťou každej ubikácie sú odchytné klietky na súši s betónovou podlahou a pokrytou drevenými roštmi. Tieto typy klietok nepodstielame.

Kŕmenie

Plutvonožce kŕmime morskými rybami, hlavne sleďmi a makrelami. Sladkovodným tuleňom podávame sladkovodné ryby, napr. kapre, karasy. Pokiaľ skrmujeme vo väčšom množstve slede, je nutné pridávať do kŕmnej dávky vitamín B (slede obsahujú tyaminázu). Mrože sa živia vo voľnej prírode mäkkýšmi, preto v zajatí radi prijímajú ulitníky, okrem toho im podávame ryby, nakrájané na menšie kusy. Plutvonožce kŕmime dvakrát, až trikrát denne, najlepšie z ruky, a tak máme kontrolu o množstve prijatého krmiva každým jednotlivcom a naviac predídeme znečisteniu bazénu. Spotreba krmiva je vysoká, denná kŕmna dávka pre uškatca kalifornského je 10 kg, pre tuleňa 6 až 8 kg, pre uškatca hrivnatého 12 až 15 kg a tuleňa slonieho 40 až 50 kg. Ryby určené na kŕmenie sa nakupujú hlboko zmrazené a pred kŕmením sa rozmrazujú v studenej vode. Je nutné skontrolovať, či aj vnútro ryby, určenej na kŕmenie je rozmrazené. Vitamínové preparáty v tabletách alebo v kapsliach dávame do rýb a tak skrmujeme.

Rozmnožovanie

V zoologických záhradách sa plutvonožce rozmnožujú sporadicky, pretože párenie prebieha na súši. Ďalší problém je, že v zajatí nedokážeme zabezpečiť dostatočný počet samíc pre jedného samca. Dĺžka gravidity u uškatcov je 8 až 9 mesiacov, u tuleňov a ostatných plutvonožcov 11 až 12 mesiacov. Mláďatá spočiatku nevedia dobre plávať, majú mäkkú srsť, ktorá sa ľahko premočí. Uškatce koja svoje mláďatá 6 až 10 mesiacov, tulene 2 až 5 týždňov, tuleň sloní 3 týždne a mrože 18 až 20 mesiacov. Pohlavnú dospelosť dosahujú v 4 až 5 rokoch.

 

Rad : hrabáče – Tubulidentata

Do tohto radu patrí jediný žijúci zástupca – hrabáč africký. Má dlhý rypák, veľké dlhé uši, telo pripomínajúce prasa, silné končatiny s mohutnými pazúrmi. Hrabáč je vývojovo veľmi starý druh, má jednoduchý mozog, slabý zrak, ale vynikajúci čuch ktorý používa na vyhľadávanie termitov a mravcov, ktorých loví pomocou dlhého a lepkavého jazyka.

Nároky na chov

Hrabáč africký je nočné zviera, vyhrabáva si hlboké nory, ktoré vytvárajú rozsiahlu sieť chodieb, ktorých dĺžka môže byť až 10 m. Je to teplomilný druh, vyžaduje si stálu teplotu 20 až 25 oC. Ubikácie pre chov hrabáčov je nutné zabezpečiť proti podhrabaniu.

Kŕmenie

V zajatí podávame krmivo podobne ako mravčiarom. Doporučuje sa podávať namočené psie suchary s prídavkom dreveného alebo živočíšneho uhlia, alebo hmyz, napr. múčne červy. Do kŕmnej dávky pridávame minerálne látky a jednu až dve kvapky 15 % kyseliny mravčej.

Rozmnožovanie

Dĺžka gravidity je 243 dní a rodí sa jedno mláďa o hmotnosti 1,7 kg. Mláďa ostáva v nore 14 dní, potom vo veku dvoch mesiacov nasleduje matku do iných častí spletitých podzemných chodieb. Mladý samček vo veku 6 mesiacov opúšťa matku a vyhrabáva si vlastnú noru. Samička ostáva s matkou niekedy až do ďalšieho vrhu. Hrabáče dospievajú pravdepodobne v dvoch rokoch svojho života.

 

Rad: damany – Hyracoidea

Damany svojim tvarom tela pripomínajú králiky, ale z genetického hľadiska sú viac príbuzné primitívnym kopytníkom. Pohybujú sa na strmých skalách, k čomu majú výborne prispôsobené končatiny. Niektoré druhy obývajú skalnaté biotopy, iné obývajú lesy. Najčastejšie sa chovajú daman skalný (Procavia capensis) a daman stepný (Heterohyraxbrucei, syn.  syriacus).

Nároky na chov

Zemné druhy sú aktívne ráno a v poobedňajších hodinách. Stromové druhy damanov sú aktívne v noci. Damany chováme v skupinách, ktoré v období rozmnožovania sa formujú do rodín a na skupiny mladých, dorastajúcich jedincov. Väčšina druhov damanov sú teplomilné živočíchy. Daman skalný a daman arabský (Procavia capensis habessinica) sú otužilé a dobre aklimatizovateľné živočíchy. Stromové druhy vyžadujú teplotu v ubikáciách 22 až 24 oC a relatívnu vlhkosť vzduchu 80 %. Damany chováme vo vyšších klietkach, pričom je potrebné vytvoriť v závislosti od druhov rôzne skalnaté steny s výstupkami alebo umiestniť stromy a konáre. Zemné druhy uprednostňujú skalné pukliny, previsy alebo malé jaskynky. V zajatí tieto úkryty môžeme nahradiť búdkami. Stromové druhy prespávajú v búdkach alebo v dutinách na stromoch.

Kŕmenie

Kŕmna dávka pozostáva zo zeleného krmiva, hlavne púpavových listov, trávy, lucerny. V zimnom období podávame kvalitné lúčne alebo lucernové seno a naklíčené obilie. Zo zeleniny predkladáme napr. mrkvu, ovocie, surové zemiaky. Niektoré jedince majú radi hmyz, ďalej podávame varené vajce, jadrové krmivo, napr. proso, ovsené vločky a môžeme podávať aj granulované krmivo pre bylinožravce.

Rozmnožovanie

V čase rozmnožovania v jednej skupine ponechávame len jedného samca a samcov starších ako 16 mesiacov oddeľujeme a vytvárame mládenecké skupiny. Na jedného dospelého samca pripadá 8 až 10 samíc. Nadbytočné samice sú vyháňané, preto ich musíme tiež oddeliť. Dĺžka gravidity je 7 až 8 mesiacov. Väčšinou sa rodia vyvinuté 3 až 4 mláďatá, ktoré sú osrstené, vidiace a pohyblivé. Mláďatá sú kojené 3 mesiace a dospievajú v 17. mesiaci svojho života.

 

Rad: chobotnáče – Proboscidea

Slony sú najväčšie suchozemské cicavce, vyznačujú sa mohutným telom, veľkými ušnými lalokmi, širokou hlavou s dlhým chobotom. Obývajú savany a lesy. Africké pralesné slony a ázijské slony obývajú dažďové pralesy. Slony patria k dlhovekým zvieratám, dožívajú sa približne 60 rokov a rastú takmer celý život. Najčastejšie chovanými zástupcami v zoologických záhradách sú slon africký (Loxodonta africana) a slon ázijský (Elephas maximus).

Nároky na chov

Slony sú aktívne cez deň a za súmraku. Vzhľadom k svojej veľkosti a špecifickým nárokom vyžadujú pre chov zvláštne zariadenia. V zoologických záhradách sa slony chovajú v pavilónoch. Ich chov je možný s inými veľkými cicavcami, napr. nosorožcami a hrochmi. Slony sú náchylné na vlhký chlad a prievan, majú radi teplo a vyžadujú chovnú teplotu 20 až 22 oC. Novodovezené a mladé zvieratá musíme spočiatku chovať pri teplote 24 oC. Slony patria k dobre aklimatizovateľným druhom, takže je možné na kratšiu dobu ich púšťať do vonkajších výbehov i pri teplotách do -10 oC. V letných mesiacoch, počas veľkých horúčav, ktoré slony ťažko znášajú, musíme vo výbehoch zaistiť čiastočné zatienenie, alebo ochladzovanie – sprchovanie. Súčasťou vonkajšieho a vnútorného výbehu je bazén. Voda je neodmysliteľnou súčasťou každodennej hygieny slona. Ak je koža suchá a nedostatočne ošetrená kefou, dochádza k jej silnému zrohovateniu a na mnohých miestach k popraskaniu. U slonov je veľmi dôležité ošetrovanie nôh a to nášľapovej plochy aj nechtov. Pravidelnou starostlivosťou o končatiny, odstraňovaním prebytočnej kože a rohoviny sa umožňuje správna funkcia mazových žliaz, ktoré sú dôležité pri prirodzenej starostlivosti o chodidlá. Nechty je potrebné obrusovať tak, aby predná hrana nespôsobovala problémy pri chôdzi. Chovné zariadenie slonov je oddelené od návštevníkov suchou priekopou so stenou. Veľkosť priekopy je v rôznych zoologických záhradách rôzna, ale v zásade musí byť prispôsobená anatomickým pomerom slonov (ak slon je stiesnený a nemôže dýchať bránicou a medzirebrovými svalmi, zadusí sa). Hĺbka priekopy býva 150 cm, v niektorých zoologických záhradách je len 40 cm. Podlaha výbehov má mať tvrdé plochy (betónové) a mäkké plochy s hlbšou vrstvou piesku, ktorá slúži na váľanie sa slonov. Piesok nesmie obsahovať žiadne kamene. Slony potrebujú mať vo výbehu aj miesto, napr. stĺp alebo múr, ktorý im slúži na otieranie sa. Vo vnútorných ubikáciách, pokiaľ slony nie sú pod dozorom, musia byť vždy uviazané. Reťaze v mieste dotyku s nohou musia byť podložené mäkkým materiálom. Slony uväzujeme vždy krížom za jednu prednú a jednu zadnú končatinu, ktoré počas dňa striedame. Súčasťou chovu slonov je ich drezúra, vďaka ktorej sú ovládateľné a výcvik im spestrí denný program. Po dlhoročnom výcviku si vie slon zapamätať 20 až 30 povelov. Každý ošetrovateľ slonov musí spĺňať nielen teoretické a praktické odborné vedomosti a zručnosti, ale musí spĺňať aj niektoré povahové vlastnosti, ako napr. vyrovnanosť, vytrvalosť a rozvahu.

Kŕmenie

V zajatí slony kŕmime rastlinnou potravou, pričom striedame lucernu s trávou. V zimnom období podávame kvalitné seno s prídavkom kvalitnej kŕmnej slamy. Ďalšou súčasťou kŕmnej dávky sú zelenina, zemiaky, ovocie, miaganý ovos, obilné šroty, granulované krmivo pre bylinožravce. Môžeme podávať bochníky starého chleba, olistené vetvy v čo najväčšom množstve. Vetvy musia mať priemer 8 až 10 cm. Počas prechodu zo zimnej na letnú kŕmnu dávku musíme meniť krmivo postupne, aby sme predišli tráviacim poruchám, kolikám a podobne. Pitný režim slonov kladie veľké nároky na spotrebu vody. Slony kŕmime 3 krát a napájame 2 krát denne.

Rozmnožovanie

Každé novonarodené slonie mláďa je v zoologickej záhrade sviatkom. Gravidita slonov trvá 20 až 22 mesiacov. Samica rodí väčšinou jedno mláďa, výnimkou sú dvojčatá. Príznaky gravidity sú veľmi málo zreteľné, ťažko spozorovateľné a dokonca ani pred pôrodom sa chovanie sloníc nijako výrazne nemení. Mláďatá sa rodia čiastočne osrstené. Farba srsti ázijského slona je hnedohrdzavá a slona afrického čiernohnedá. Samice koja mláďatá 8 až 10 mesiacov, vo výnimočných prípadoch až 2 roky. Mláďatá slonov v 4 až 5 mesiaci začínajú prijímať pevnú potravu a od 6 mesiaca už pravidelne sa sami kŕmia. Pohlavná dospelosť u samíc je v 7 až 8 roku a u samcov v 8 až 9 roku. Samica rodí raz za 3 až 4 roky, v zajatí sú to maximálne štyri mláďatá za život.

 

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.