Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Obojživelníky

 

 

Obojživelníky

 

Zoologický systém

Kmeň: chordáty - Chordata

podkmeň: stavovce - Vertebrata

stupeň: Teleostomi

trieda: obojživelníky - Phibia

podtrieda: Caudata

rad: mloky - Urodela

podtrieda: Apoda

rad: červone - Gymnophiona

podtrieda: Salientia

rad: žaby - Anura

 

Charakteristika triedy

Trieda obojživelníkov je mnohopočetnou skupinou živočíchov, až doposiaľ bolo popísaných približne 4000 druhov a mnohé na svoje objavenie ešte len čakajú. Obojživelníky sú prechodnou formou medzi vodnými a suchozemskými štvornožcami. Veľké väčšina obojživelníkov je schopná žiť na zemi a dýchať vzdušný kyslík, ale rozmnožovanie spravidla prebieha vo vodnom prostredí, larválne štádiá dýchajú žiabrami.  Ich hlavným životným prostredím sú vodné a vlhké pozemské biotopy. Neprenikli však do mora.

 

Podmienky chovu obojživelníkov v zoologických záhradách

Obojživelníky obývajú tak rozmanité biotopy, že ich chov, je náročný a vyžaduje si skúseného chovateľa, so znalosťami biológie, zoológie, ekológie. V zoologických záhradách sme sa so samostatnými expozíciami týchto pozoruhodných stavovcov nestretávali až tak často, skôr boli len súčasťou akvárií, terárií, alebo akvaterárií. V súčasnej dobe sa obojživelníky stávajú, vďaka svojej pozoruhodnej rozmanitosti a príťažlivosti, veľmi obľúbenou expozíciou v každej ZOO. Hlavne žaby sa stali neodmysliteľnou súčasťou paludárií. Tento druh stavovcov sa taktiež chová na kŕmne účely.

Cieľom umelého chovného prostredia je čo najviac prispôsobiť dané podmienky k prírodným. Obojživelníky chováme v akvateráriách. Tento pojem vznikol spojením dvoch slov odvodených z latinského „aqua“ (voda) a „terra“ (zem). Akvárium poskytuje vodné prostredie a terárium slúži na chov suchozemských živočíchov. Spojením dvoch prostredí vzniklo akvaterárium. Jeho rozšírením o väčšiu vodnú plochu a vytvorením krajiny, napríklad časti tropického pralesa vzniká veľmi zaujímavá a esteticky pôsobivá expozícia pre návštevníkov ZOO paludárium.

 

Typy chovných nádrží pre obojživelníky:

Ø      akváriá – nevyhrievané, vyhrievané

Ø      akvateráriá

Ø      teráriá

Ø      paludáriá

Ø      vonkajšie

Ø      vnútorné

Ø      karanténne

 

 

 

Vnútorné chovné nádrže

Najdôležitejšou podmienkou úspešného chovu obojživelníkov je účelovosť zariadenia a dôsledné dodržiavanie zoohygieny. Obojživelníky sú veľmi citlivé na životné prostredie, preto treba odstraňovať zvyšky potravy. Žaby a axolotly, chovaní v akváriu produkujú viac CO2 a organických výlučkov ako ryby a preto nestačí nádrže s vodou len filtrovať, ale je potrebné vodu pravidelne vymieňať. Akváriá, teráriá, akvateráriá svojou veľkosťou a interiérovým vybavením by mali zodpovedať chovanému druhu. Pomer súše a vodnej plochy a hĺbky závisí od jednotlivých druhov.

Akváriá

 V akváriách celoročne môžeme chovať napr. axolotly, rebrovníky, žiabronoše, jaskyniare, sirény, pipy, pazúrnatky. V období rozmnožovania do akvárií umiestňujeme aj mloky.

Interiér akvária – dno tvarujeme z perlitbetónu, alebo dáme vrstvu hrubozrnného piesku, alebo jemného štrku. Umiestime kamene, bridlice, korene, ktoré môžeme použiť na budovanie úkrytov. Rastliny vysádzame ako v bežnom akváriu. Pre niektoré druhy žiab napr. pipy, pazúrnatky, vysádzame plávajúce vodné rastliny napr. Elodea, EgeriaFontinalis a dno vyložíme veľkými okrúhlymi kameňmi.

Akvateráriá

V studenovodných (nevyhrievaných) akvateráriách môžeme chovať niektoré druhy mlokov, salamandier a žiab. Vo vyhrievaných akvateráriách chováme tropické druhy žiab. V akvateráriách je najčastejší pomer vody a súše 1:1, 2:1 alebo 3:1. Na dno súše umiestňujeme v závislosti od chovaného druhu štrk, riečny piesok, hlinu zmiešanú s rašelinou, lesnú alebo záhradnú pôdu, na tento podklad umiestňujeme kôru, korene, korene, mach a rastliny. Dno akvaterária môžeme vymodelovať z perlitbetónu. Dno vodnej časti vyložíme pieskom, alebo štrkom. ak použijeme perlitbetón prikryjeme ho bridlicou a kameňmi. Do vodnej nádrže umiestnime vodné rastliny napr. Elodea, Myriophyllum, Lemna, Eichhornia, Sagittaria, Vallisneria, CryptocoryneMicrosoriumpteropus. Zadnú stenu môžeme vymodelovať a pokryť pieskom, bridlicami, umiestniť popínavé rastliny. Do veľkých akvaterárií aranžujeme krajinku pomocou väčších koreňov, ktoré spájajú súš s vodou. Na súš umiestňujeme rastliny v kvetináčoch, napr. Carex, CyperusAcorus. Do tropických pralesných akvaterárií môžeme vybrať z liánovitých rastlín ako napr. Monstera, Pothos, Philodendron, ďalej z bromélií, napr. Bilbergia, Cryptanthus, Nidularium, atď.  Ďalej môžeme použiť rastliny z rodu napr. Hoya, Ficus, Tradescantia, Passiflora, Scindapsus. Pri chove niektorých väčších druhov žiab je lepšie umiestniť rastliny do výšky na konáre, alebo stenu. Strop akvaterária zakrývame čiastočne sklom a zvyšok pletivom.

Teráriá

Polosuché teráriá pre chov niektorých druhov žiab vystieľame dno rašelinou alebo zeminou, do ktorej sa žaby zahrabávajú. Na vytvorenie úkrytov použijeme kamene, kvetináče a korene. Na vytvorenie vodnej časti môže poslúžiť malá umelá nádrž.

Vonkajšie nádrže

Obojživelníky z miernych zemepisných pásiem môžeme u nás úspešne chovať vo vonkajších teráriách, alebo jazierkach. Vnútorné vybavenie výbehu by malo zodpovedať čo najviac biotopu chovaných živočíchov. Obojživelníky chováme v jazierkach, niektoré druhy salamandier a ropúch chováme v tienistých výbehoch na hlinitom substráte s rašelinou a machom a plytkou vodnou plochou obrastenou papradím.

 

Anatómia tráviacej sústavy obojživelníkov

Tráviaca sústava začína ústnou dutinou, v ktorej je dobre vyvinutý, svalnatý, prirastený, alebo pohyblivý jazyk, slúžiaci u mnohých obojživelníkov na chytanie koristi. Obojživelníky majú slinné žľazy. V ústnej dutine sa nachádzajú  u dospelých pravé zuby, u lariev sú z rohoviny. Recentné formy obojživelníkov majú zuby nielen v čeľustiach, ale aj v podnebných kostiach. Spodná časť úst sa podieľa na prehĺtaní vzduchu. U obojživelníkov žijúcich nie len vo vode ale aj na súši do ústnej dutiny ústia žľazy, produkujúce hlien. Ústna dutina prechádza do pažeráku, ďalej do hltanu a žalúdka. V brušnej dutine sú pečeň, pankreas a žlčník. Konečník ústí v kloake, spoločne s vývodmi močovo-pohlavnej sústavy (Obr. 7 a 8).

 

 

Telesná stavba a vnútorné orgány skokana (orig. Krejča, Pilárik,   Vanko, 2002)

 

 

 

 

Schéma tráviacej sústavy žaby ( orig. Votroubeková, 2004)

 

 

Výživa obojživelníkov

Jednou z hlavných podmienok úspešného chovu je samozrejme aj výživa. Kŕmna dávka závisí od druhu, od spôsobu života a prevláda v nej živočíšna potrava s doplnkom vitamínov a minerálnych látok. Podľa druhu prijímanej potravy môžeme obojživelníky rozdeliť do dvoch skupín:

- vodné obojživelníky

- zemné obojživelníky

Druhy krmív

Krmivá pre obojživelníky vo vode.

Kŕmime ich živočíšnou potravou napr. je to planktón, nitenky (Tubifex tubifex), rupice „muchárky“ (Enchytraeus), ikry rýb, dážďovky, larvy pakomárov a komárov, kôrovec (Gammarus), múčne červy (Tenebrio molitor). Väčšie druhy obojživelníkov s chvostom prijímajú rybky, prúžky hovädzieho  srdca a pečene, slimáky, myši.

Potravu dávame do vody živú, ktorá sa sama pohybuje, alebo ak použijeme na kŕmenie neživú potravu, potom kŕmime pomocou pinzety, pričom krmivom pohybujeme. Na zabezpečenie dostatočného množstva krmiva je vhodné založiť chov „muchárky“ Enchytraeus albidus a dážďovky obyčajnej Lumbricus terrestris.

Krmivá pre obojživelníkov žijúcich na súši.

V tejto skupine sú zaradené aj druhy, ktoré vo vode trávia len určité obdobie. Do kŕmnej dávky zaraďujeme bezstavovce napr. svrčky, šváby, saranče, pavúkov, muchy, kôrovce napr. zvínavky (Armadillidium), žižavice (Asellus), ďalej múčne červy, húsenice atď.

Väčšie druhy prijímajú dážďovky, slimáky, rybky, myši, na prúžky nakrájané hovädzie srdce a pečeň.

Korisť vpúšťame do terária, alebo červy ukladáme na misky, môžeme taktiež kŕmiť pinzetou, čo má výhodu, lebo nezostanú zvyšky potravy a nezačnú sa rozkladať a máme prehľad o kŕmení jednotlivcov. Pre stromové a pozemné žaby je vhodné na zabezpečenie krmiva založiť chov ovocných mušiek (Drosophila melanogaster), svrčkov domácich (Acheta domestica), švábov a múčnych červov (Tenebrio molitor).

Kŕmenie mláďat

Vývoj obojživelníkov prebieha vo vode. Larvy mlokov kŕmime nálevníkmi, perloočkami. Starším podávame sekané, neskôr celé nitenky a rupice „muchárky“.

 Vývojovým štádiám žiab podávame najskôr krmný nálev z mikroorganizmov, hlavne nálevníkov. Neskôr podávame riasy, alebo krmivo pre akvarijné ryby a žihľavu, lucernu, ďatelinu, vodné rastliny usušené ako prášok. Po metamorfóze podávame smíkyný hmyz, ovocné mušky, malé larvy svrčkov, sekané dážďovky atď. 

Frekvencia kŕmenia

Menšie druhy kŕmime jeden až dvakrát denne a väčšie druhy  dvakrát týždenne.

 

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.