Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Obojživelníky 2

Chov obojživelníkov

 

Zoologický systém:

 

kmeň: chordáty - Chordata

  podkmeň: stavovce - Vertebrata

    stupeň: Teleostomi

      trieda: obojživelníky - Phibia

        podtrieda: Caudata

          rad: mloky - Urodela

            podtrieda: Apoda

          rad: červone - Gymnophiona

            podtrieda: Salientia

          rad: žaby - Anura

 

Charakteristika triedy

Trieda obojživelníkov je mnohopočetnou skupinou živočíchov, až doposiaľ bolo popísaných približne 4000 druhov a mnohé na svoje objavenie ešte len čakajú. Obojživelníky sú prechodnou formou medzi vodnými a suchozemskými štvornožcami. Veľké väčšina obojživelníkov je schopná žiť na zemi a dýchať vzdušný kyslík, ale rozmnožovanie spravidla prebieha vo vodnom prostredí, larválne štádiá dýchajú žiabrami.  Ich hlavným životným prostredím sú vodné a vlhké pozemské biotopy. Neprenikli však do mora.

 

Podmienky chovu obojživelníkov v zoologických záhradách

Obojživelníky obývajú tak rozmanité biotopy, že ich chov, je náročný a vyžaduje si skúseného chovateľa, so znalosťami biológie, zoológie, ekológie. V zoologických záhradách sme sa so samostatnými expozíciami týchto pozoruhodných stavovcov nestretávali až tak často, skôr boli len súčasťou akvárií, terárií, alebo akvaterárií. V súčasnej dobe sa obojživelníky stávajú, vďaka svojej pozoruhodnej rozmanitosti a príťažlivosti, veľmi obľúbenou expozíciou v každej ZOO. Hlavne žaby sa stali neodmysliteľnou súčasťou paludárií. Tento druh stavovcov sa taktiež chová na kŕmne účely.

Cieľom umelého chovného prostredia je čo najviac prispôsobiť dané podmienky k prírodným. Obojživelníky chováme v akvateráriách. Tento pojem vznikol spojením dvoch slov odvodených z latinského „aqua“ (voda) a „terra“ (zem). Akvárium poskytuje vodné prostredie a terárium slúži na chov suchozemských živočíchov. Spojením dvoch prostredí vzniklo akvaterárium. Jeho rozšírením o väčšiu vodnú plochu a vytvorením krajiny, napríklad časti tropického pralesa vzniká veľmi zaujímavá a esteticky pôsobivá expozícia pre návštevníkov ZOO paludárium.

 

Typy chovných nádrží pre obojživelníky:

 

Ø  akváriá – nevyhrievané, vyhrievané

Ø  akvateráriá

Ø  teráriá

Ø  paludáriá

Ø  vonkajšie

Ø  vnútorné

Ø  karanténne

 

Vnútorné chovné nádrže

Najdôležitejšou podmienkou úspešného chovu obojživelníkov je účelovosť zariadenia a dôsledné dodržiavanie zoohygieny. Obojživelníky sú veľmi citlivé na životné prostredie, preto treba odstraňovať zvyšky potravy. Žaby a axolotly, chovaní v akváriu produkujú viac CO2 a organických výlučkov ako ryby a preto nestačí nádrže s vodou len filtrovať, ale je potrebné vodu pravidelne vymieňať. Akváriá, teráriá, akvateráriá svojou veľkosťou a interiérovým vybavením by mali zodpovedať chovanému druhu. Pomer súše a vodnej plochy a hĺbky závisí od jednotlivých druhov.

Akváriá

 V akváriách celoročne môžeme chovať napr. axolotly, rebrovníky, žiabronoše, jaskyniare, sirény, pipy, pazúrnatky. V období rozmnožovania do akvárií umiestňujeme aj mloky.

Interiér akvária – dno tvarujeme z perlitbetónu, alebo dáme vrstvu hrubozrnného piesku, alebo jemného štrku. Umiestime kamene, bridlice, korene, ktoré môžeme použiť na budovanie úkrytov. Rastliny vysádzame ako v bežnom akváriu. Pre niektoré druhy žiab napr. pipy, pazúrnatky, vysádzame plávajúce vodné rastliny napr. Elodea, EgeriaFontinalis a dno vyložíme veľkými okrúhlymi kameňmi.

Akvateráriá

V studenovodných (nevyhrievaných) akvateráriách môžeme chovať niektoré druhy mlokov, salamandier a žiab. Vo vyhrievaných akvateráriách chováme tropické druhy žiab. V akvateráriách je najčastejší pomer vody a súše 1:1, 2:1 alebo 3:1. Na dno súše umiestňujeme v závislosti od chovaného druhu štrk, riečny piesok, hlinu zmiešanú s rašelinou, lesnú alebo záhradnú pôdu, na tento podklad umiestňujeme kôru, korene, korene, mach a rastliny. Dno akvaterária môžeme vymodelovať z perlitbetónu. Dno vodnej časti vyložíme pieskom, alebo štrkom. ak použijeme perlitbetón prikryjeme ho bridlicou a kameňmi. Do vodnej nádrže umiestnime vodné rastliny napr. Elodea, Myriophyllum, Lemna, Eichhornia, Sagittaria, Vallisneria, CryptocoryneMicrosoriumpteropus. Zadnú stenu môžeme vymodelovať a pokryť pieskom, bridlicami, umiestniť popínavé rastliny. Do veľkých akvaterárií aranžujeme krajinku pomocou väčších koreňov, ktoré spájajú súš s vodou. Na súš umiestňujeme rastliny v kvetináčoch, napr. Carex, CyperusAcorus. Do tropických pralesných akvaterárií môžeme vybrať z liánovitých rastlín ako napr. Monstera, Pothos, Philodendron, ďalej z bromélií, napr. Bilbergia, Cryptanthus, Nidularium, atď.  Ďalej môžeme použiť rastliny z rodu napr. Hoya, Ficus, Tradescantia, Passiflora, Scindapsus. Pri chove niektorých väčších druhov žiab je lepšie umiestniť rastliny do výšky na konáre, alebo stenu. Strop akvaterária zakrývame čiastočne sklom a zvyšok pletivom.

Teráriá

Polosuché teráriá pre chov niektorých druhov žiab vystieľame dno rašelinou alebo zeminou, do ktorej sa žaby zahrabávajú. Na vytvorenie úkrytov použijeme kamene, kvetináče a korene. Na vytvorenie vodnej časti môže poslúžiť malá umelá nádrž.

Vonkajšie nádrže

Obojživelníky z miernych zemepisných pásiem môžeme u nás úspešne chovať vo vonkajších teráriách, alebo jazierkach. Vnútorné vybavenie výbehu by malo zodpovedať čo najviac biotopu chovaných živočíchov. Obojživelníky chováme v jazierkach, niektoré druhy salamandier a ropúch chováme v tienistých výbehoch na hlinitom substráte s rašelinou a machom a plytkou vodnou plochou obrastenou papradím.

 

Anatómia tráviacej sústavy obojživelníkov

Tráviaca sústava začína ústnou dutinou, v ktorej je dobre vyvinutý, svalnatý, prirastený, alebo pohyblivý jazyk, slúžiaci u mnohých obojživelníkov na chytanie koristi. Obojživelníky majú slinné žľazy. V ústnej dutine sa nachádzajú  u dospelých pravé zuby, u lariev sú z rohoviny. Recentné formy obojživelníkov majú zuby nielen v čeľustiach, ale aj v podnebných kostiach. Spodná časť úst sa podieľa na prehĺtaní vzduchu. U obojživelníkov žijúcich nie len vo vode ale aj na súši do ústnej dutiny ústia žľazy, produkujúce hlien. Ústna dutina prechádza do pažeráku, ďalej do hltanu a žalúdka. V brušnej dutine sú pečeň, pankreas a žlčník. Konečník ústí v kloake, spoločne s vývodmi močovo-pohlavnej sústavy.  

 

Výživa obojživelníkov

Jednou z hlavných podmienok úspešného chovu je samozrejme aj výživa. Kŕmna dávka závisí od druhu, od spôsobu života a prevláda v nej živočíšna potrava s doplnkom vitamínov a minerálnych látok. Podľa druhu prijímanej potravy môžeme obojživelníky rozdeliť do dvoch skupín:

- vodné obojživelníky

- zemné obojživelníky

Druhy krmív

Krmivá pre obojživelníky vo vode.

Kŕmime ich živočíšnou potravou napr. je to planktón, nitenky (Tubifex tubifex), rupice „muchárky“ (Enchytraeus), ikry rýb, dážďovky, larvy pakomárov a komárov, kôrovec (Gammarus), múčne červy (Tenebrio molitor). Väčšie druhy obojživelníkov s chvostom prijímajú rybky, prúžky hovädzieho  srdca a pečene, slimáky, myši.

Potravu dávame do vody živú, ktorá sa sama pohybuje, alebo ak použijeme na kŕmenie neživú potravu, potom kŕmime pomocou pinzety, pričom krmivom pohybujeme. Na zabezpečenie dostatočného množstva krmiva je vhodné založiť chov „muchárky“ Enchytraeus albidus a dážďovky obyčajnej Lumbricus terrestris.

Krmivá pre obojživelníkov žijúcich na súši.

V tejto skupine sú zaradené aj druhy, ktoré vo vode trávia len určité obdobie. Do kŕmnej dávky zaraďujeme bezstavovce napr. svrčky, šváby, saranče, pavúkov, muchy, kôrovce napr. zvínavky (Armadillidium), žižavice (Asellus), ďalej múčne červy, húsenice atď.

Väčšie druhy prijímajú dážďovky, slimáky, rybky, myši, na prúžky nakrájané hovädzie srdce a pečeň.

Korisť vpúšťame do terária, alebo červy ukladáme na misky, môžeme taktiež kŕmiť pinzetou, čo má výhodu, lebo nezostanú zvyšky potravy a nezačnú sa rozkladať a máme prehľad o kŕmení jednotlivcov. Pre stromové a pozemné žaby je vhodné na zabezpečenie krmiva založiť chov ovocných mušiek (Drosophila melanogaster), svrčkov domácich (Acheta domestica), švábov a múčnych červov (Tenebrio molitor).

Kŕmenie mláďat

Vývoj obojživelníkov prebieha vo vode. Larvy mlokov kŕmime nálevníkmi, perloočkami. Starším podávame sekané, neskôr celé nitenky a rupice „muchárky“.

 Vývojovým štádiám žiab podávame najskôr krmný nálev z mikroorganizmov, hlavne nálevníkov. Neskôr podávame riasy, alebo krmivo pre akvarijné ryby a žihľavu, lucernu, ďatelinu, vodné rastliny usušené ako prášok. Po metamorfóze podávame smíkyný hmyz, ovocné mušky, malé larvy svrčkov, sekané dážďovky atď. 

Frekvencia kŕmenia

Menšie druhy kŕmime jeden až dvakrát denne a väčšie druhy  dvakrát týždenne.

 

Chov a kŕmenie jednotlivých druhov obojživelníkov

 

Rad: Mloky - Urodela

Čeľaď: Pamlokovité – Hynobiidae

Najčastejšie chovaným druhom je pamlok sibírsky (Hynobius keyserlingi). Tento druh sa vyskytuje v severovýchodnej Európe v Rusku až po Tichý oceán. Ďalej v Mongolsku na Kurilských ostrovoch, Japonsku, Kórei. Pamlok dorastá do dĺžky 13 cm, na predných končatinách má len štyri prsty.

Nároky na chov

Vo voľnej prírode žije v lesoch v blízkosti vody a je veľmi plachý, tak že je dosť obtiažne ukázať ho návštevníkom ZOO. Pamloka chováme v stredne veľkom akvateráriu s 1/3 podielom vody. Na dno umiestňujeme rašelinu s machom a konármi, ktorými tvarujeme úkryty. Prostredie udržiavame stále vlhké, teplota v akvateráriu sa pohybuje od 4 – 18 oC. Pamloky môžeme chovať aj vo vonkajšom prostredí a prezimovanie prebieha pri teplote 0 – 4 oC, približne štyri mesiace.

Rozmnožovanie

K páreniu dochádza po zásnubnom tanci na jar v máji. Samička znáša 30 až 60 vajíčok v rôsolovitom vrecúšku, ktoré je jedným koncom pripevnené k rastline a druhý koniec voľne visí vo vode. Celý tento útvar je dlhý približne 15 cm a v ňom sú vajíčka ešte samostatne obalené rôsolovitým obalom. Vývoj vajíčok trvá asi 3 - 4 týždne. Celý vývoj pamloka trvá do 8 týždňov. Oplodnenie je vonkajšie. Pohlavnú dospelosť dosahuje v treťom roku života.

 

Čeľaď: Veľmlokovité – Cryptobranchidae

 Najčastejšie chovaným druhom tejto čeľade je krytožiabrovec ploskohlavý (Cryptobranchus alleganiensis), pochádzajúci juhovýchodnej časti Severnej Ameriky. Dorastá do dĺžky 30 – 55 cm. Hlava má veľkú, sploštenú a zaokrúhlený nos. Farba tela je hnedá, alebo bridlicovosivá, čo mu pomáha splynúť s prostredím a maskovať sa. Loví v tečúcej vode schovaný medzi skalami. Jeho korisťou sú raky, ryby a žaby.

Nároky na chov

Veľmloky nie sú náročné na chovné podmienky. Dajú sa chovať v akváriách, alebo v akvateráriách. Mali by sme zabezpečiť tieň, vytvoriť úkryty z kameňov a vodných rastlín. Voda v akváriu má mať teplotu 10 – 18 oC, v letnom období aj viac, do 22 oC a je dôležité ju filtrovať. Kŕmna dávka je zložená z kôrovcov, vodného hmyzu, rýb, dážďoviek, žubrienok, ale aj niekoľkodňových myší a rybieho  mäsa.

Rozmnožovanie

Samička kladie vajíčka v dlhých reťazcoch v počte 200 – 500, oplodnenie je vonkajšie. Po 68 – 84 dňoch sa z vajíčok vyliahnu larvy. Metamorfóza prebieha o veľkosti 20 cm.

 

Čeľaď: Salamandrovité (Mlokovité) – Salamandridae

Mlokovité sú najpočetnejšou čeľaďou. Žijú v Európe, Ázii, Japonsku, v oblasti Stredozemného mora, v severnej Afrike a v Severnej Amerike. Najčastejšie sa chovajú hlavne zástupcovia rodov Pleurodeles, Salamandra, Mertensiella, Triturus, Paramesotriton.

Nároky na chov a rozmnožovanie

Jednotlivé druhy z tejto čeľade žijú v rôznom prostredí a preto je potrebné prispôsobiť podľa toho podmienky v teráriu. Všeobecne mloky chováme v akvateráriách a akváriách. Základnou podmienkou je čistá, mierne tečúca voda. Prechod z vody na súš by mal byť plynulý. Súš pokryjeme rašelinou a machom s konármi, alebo koreňmi. Naaranžujeme tiež  hladké kamene, slúžiace ako úkryty. Teplota prostredia závisí od druhov. Je v rozmedzí od 5 do 25 oC.

Párenie u mlokov prebieha na súši. Životnosť samčích spermatoforov je niekoľko mesiacov. Vývoj vajíčok prebieha vo vajcovodoch samičiek Takže samica na jar po desiatich mesiacoch vypúšťa do vody larvy. Ich počet sa pohybuje od 30 až 50. Metamorfóza prebehne za 45 dní, ale pohlavnú dospelosť dosiahnu až v treťom, alebo štvrtom roku života.

Celý rok trávia  vo vode zástupcovia rodu Pleurodeles. Tento druh je aktívny za súmraku a večer. Dospelé jedince kŕmime tri krát týždenne, sú pomerne žravé. Podávame im larvy komárov, dafnie, bahenníky, dážďovky, larvy vodného hmyzu, mláďatá myší, hovädzou pečeňou a srdcom. Pravidelne sa zvliekajú a kožu požierajú. Optimálna teplota vody v akváriu je 20 oC. Podmienkou úspešného chovu je prezimovanie vo vode o teplote 6 – 8 o C.

Zástupcovia rodu Salamandra žijú vo vlhkom lese, vodu potrebujú len v čase rozmnožovania. Zástupcovia čeľade Salamandridae sa pária vo vode. Oplodnenie je vnútorné. Samčie spermatofory ostávajú v  kloake samičiek, ktoré kladú oplodnené vajíčka v rôsolovitom vrecúšku na vodné rastliny. Z nich sa vyliahnu larvy, ktoré kŕmime nálevníkmi, perloočkami. Metamorfóza prebehne za 60 – 100 dní na súši. Vtedy znižujeme hladinu vody na 2 – 3 cm. Mláďatká chováme v teráriách , ktoré vysteliem machom. Kŕmime ich rupicami, mladými dážďovkami a hmyzom.

Zástupcovia rodu Mertensiella žijú na brehoch horských potokov, pod kameňmi, alebo v kalužiach s priezračnou vodou na ílovitom podloží. Chováme ich v studenovodnom akvateráriu pri teplote vody 12 – 18 oC. Približne polovica nádrže je voda,. Dno je vyložené pieskom s kameňmi, vyčnievajúcimi nad hladinu. Súš vytvoríme z lesnej pôdy, machu a koreňov. Zimovanie je pri teplote 7 – 8 oC. Kŕmna dávka pozostáva z múčnych červov, dážďoviek, svrčkov. Môžeme podávať aj pásiky hovädzieho mäsa.

Zástupcovia rodu Triturus v čase rozmnožovania na jar žijú v tôňach stojatých vôd, napr. v rybníkoch, jazerách, močiaroch, horských jazierkach. Potom prechádzajú na vlhké miesta na zemi, pod kameňmi a počas zimy sa zahrabávajú do zeme. V období rozmnožovania mloky chováme v akváriu. Dno je pokryté vrstvou štrku, vodnými rastlinami a niekoľkými koreňmi. Hĺbka vodného stĺpca je 30 cm a teplota vody 18 – 22 oC. Samčeka a samičku po  znesení vajec oddeľujeme. Larvy najskôr kŕmime prachovou potravou, potom podávame dafnie, larvy pakomárov a komárov, niekedy môžeme pridať rupice. Pred metamorfózou larvy premiestnime do terária s machom. Terárium musíme rosiť. Dospelé jedince v mimo rozmnožovacom období chováme v teráriu. Do kŕmnej dávky zaraďujeme hmyz, svrčky. Ak sú v akváriu, kŕmime dospelé mloky larvami komárov a pakomárov, dafniami, hovädzím mäsom, pomocou pinzety.

 Mloky rodu Paramesotriton žijú v zarastených tôňach malých potokov. Jedným z najvzácnejších obojživelníkov na svete patrí čelok vietnamský (Paramesotriton deloustali). Tento druh chováme  v stredne veľkých akváriách s výškou 40 cm a teplou vodou približne 19 – 24 oC. Dno akvária by malo byť holé. Do akvária dávame papradie Microsorium pteropus. Mloky chováme pre ich agresívnejšiu povahu oddelene. Kŕmime ich vodným hmyzom, dážďovkami, hovädzím mäsom. Párenie prebieha v zime pri teplote 17 – 20 oC. Samičky kladú vajíčka po párení o jeden až dva dni. Larvy sa liahnu pri teplote 23 oC. Kŕmime ich nítenkami.

 

Čeľaď: Axolotlovité - Ambystomatidae 

Axolotlovité pochádzajú zo Severnej Ameriky. Najčastejšie sa chovajú axolotl mexický (Ambystoma mexicanum), axolotl škvrnitý (A. maculatum) a axolotl tigrovaný (A. tigrinum). Axolotl mexický je aj tmavo sfarbený, ale častejšie sa chová v albinickej forme. Po celý život zostáva a najčastejšie sa chová v larválnom štádiu v  neoténii.

Neoténia alebo juvenilizácia znamená, že ani v dospelosti nenadobudnú znaky dospelého jedinca. Po celý život majú zachované niektoré znaky larválneho vývoja, napr. vonkajšie žiabre a bočnú čiaru.

Nároky na chov

Axolotly chováme v priestranných akváriách, dospelé jedince chováme v akvateráriách, pričom pomer vody a súše je 1:1. Na dno vodnej časti umiestňujeme ploché kamene, súš pokryjeme listovkou z lesa, machom a vytvoríme tmavé úkryty. Teplota sa pohybuje v rozpätí 15 – 22 oC. Kŕmime hmyzom, slimákmi, dážďovkami, pavúkmi, stonožkami atď.

Rozmnožovanie

Rozmnožovanie prebieha vo vode. Oplodnenie je vnútorné. Samičky lepia vajíčka v rôsolovitom obale na vodné rastliny. Počet vajíčok závisí od druhu a pohybuje sa od 500 do 1400. Z vajíčok sa liahnu larvy za 2 – 3 týždne. Kŕmime ich žiabronožkami a perloočkami, neskôr podávame nitenky, rupice.

Čeľaď: Mločíkovité – Plethodontidae

Mločíkovité sú rozšírené v juhovýchodnej oblasti Francúzska a Talianska, ďalej v Severnej Amerike a na severe Južnej Ameriky. Väčšinou žijú v lesoch, jaskyniach a v horských potokoch. Schovávajú sa pod lístím, alebo v stromových štrbinách. Von vyliezajú len za chladného  vlhkého počasia. Sú malých rozmerov a je obtiažne ich prezentovať návštevníkom.

Nároky na chov

Táto čeľaď je druhovo veľmi početná a preto podmienky na chov sú rôzne. Chováme ich v teráriách bez vodnej nádrže. Kŕmim ich vodným hmyzom, svrčkami, pavúkmi, smíkaným hmyzom a stonožkami.

 

 

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.