Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Plazy

Chov plazov

 

 Zoologický systém

  Kmeň: chordáty - Chordata

    podkmeň: stavovce - Vertebrata

    trieda: plazy - Reptilia

      rad: korytnačky – Testudina

      rad: krokodíly – Crocodylia

      rad: hatérie – Rhynchocephalia

      rad: šupináče – Squamata

        podrad: jaštery – Sauria

        podrad: hady – Serpentens

        podrad: obrúčkavce – Amphisbaenia

 

Charakteristika triedy

Plazy sú pôvodom suchozemské štvornohé živočíchy a spolu s vtákmi a cicavcami patria k vyšším stavovcom. Sú to živočíchy s premenlivou termoreguláciou (poikilotermné). Dýchajú pľúcami. Srdce majú rozdelené na pravú a ľavú polovicu a malý a veľký krvný obeh. Počas ich embryonálneho vývoja vznikajú plodové obaly, takže patria medzi Amniota. Kožu majú takmer bez žliaz, pokrytú rohovinovými šupinami, alebo štítkami.

Plazy sú rozšírené po celom svete s výnimkou studených oblastí Antarktídy a Arktídy. Ich predkovia opustili vodné prostredie, ale niektoré korytnačky, hady, varany a agamy sa vrátili do vody aj keď dýchanie pľúcami sa zachovalo.

 

Anatómia a fyziológia tráviacej sústavy

Tráviaca sústava začína ústnou dutinou. Korytnačkám sa vyvinuli v zobákovité čeľuste, pokryté rohovinou. Jazyk niektorých plazov je slabo vyvinutý, málo pohyblivý, napríklad u korytnačiek a krokodílov. U šupinatých je jazyk špecializovaný, dlhý a dobre pohyblivý. Najdokonalejšie vyvinutý jazyk má chameleón. Používa ho na uchopenie koristi, pri maximálnom vysunutí je jazyk dlhší ako jeho telo. Okrem korytnačiek sú všetky plazy ozubené. Mnohé majú zuby nielen na čeľustiach, ale aj na priľahlých kostiach v ústnej dutine. Do ústnej dutiny vyúsťujú slinné žľazy. Mnoho druhov hadov má jedové žľazy, ktoré môžu ústiť do tzv. jedový zubov. Tráviaca sústava pokračuje hltanom, pažerákom, ktoré sú u hadov mimoriadne roztiahnuteľné, čo umožňuje prehĺtať korisť vcelku. Žalúdok je pretiahlého tvaru, u krokodílov je oddelený hlavný žalúdok od menšieho pylorického. Korytnačky a krokodíly majú naznačenú dvanástnikovú časť čreva, do ktorej vyúsťujú pankreas a žlčník. Pečeň je veľká. Všetky plazy majú pankreas (Obr. 9, 10, 11 a 12).

Výživa

Podľa nárokov na potravu môžeme plazy rozdeliť na:

- korytnačky vodné,

- korytnačky suchozemské

- jašterice

- jaštery

- hady

 

Korytnačky

Vodné korytnačky sú väčšinou mäsožravé. Živia sa sladkovodnými, alebo morskými rybami, larvami vodného hmyzu, vodnými slimákmi. Veľké druhy vodných korytnačiek požierajú planktón, ale dokážu uloviť aj menšie cicavce. Mláďatá korytnačiek si vyžadujú pestrú potravu, s dostatočný množstvom vitamínov a minerálnych látok. Dôležité je aj dostatočné pravidelné množstvo slnečného žiarenia, na syntézu vitamínu D. Ako náhradné krmivá môžeme podávať dospelým korytnačkám na prúžky nakrájanú srdcovú svalovinu, kuracie mäso. Mláďatám podávame slimáky, larvy, nitenky, malé rybky.

Rod Terrapena kŕmime rastlinnou aj živočíšnou potravou.

Vodným korytnačkám dávame potravu do vody, väčšiu korisť podávame usmrtenú.

Suchozemské korytnačky sú prevažne bylinožravce. Rastlinnú potravu im podávame v miske alebo voľne do terária. Kŕmime ich zelenými listami šalátu púpavy lekárskej, kúskami ovocia, postrúhanou zeleninou a živočíšnymi bielkovinami vo forme vareného vajca, tvarohu, syrov, pečivom namočeného v mlieku a vareným mletým mäsom.

Receptúra osvedčenej kŕmnej dávky :

Ø  8 dielov vody alebo mlieka,

Ø  nastrúhaný rožok,

Ø  1 diel strúhaného hovädzieho srdca,

Ø  1 diel pomletého sušeného ovocia.

Tieto komponenty tvoria miešanicu, do ktorej pridávame podľa potreby vitamíny a vaječnú škrupinu v prášku. Po premiešaní vytvarujeme malé guličky.

 

Jašterice

Základom úspešného chovu je pestrosť zloženia kŕmnej dávky a obmieňanie jej zložiek počas celého roka. Základ kŕmnej dávky tvorí hmyz, múčne červy, cvrčky. Väčším jaštericiam ponúkame naviac sarančatá. Niektoré druhy obľubujú lietajúci hmyz, môžeme podávať napr. aj domáce muchy, ktoré nie sú hodnotným krmivom. Menšíe druhy môžeme krmiť ovocnými muškami. Na spestrenie kŕmnej dávky podávame vývojové štádiá alebo dospelé šváby, húsenice niektorých motýľov. Pre väčšie druhy jedno dňové myši. V letnom období dôležitou zložkou kŕmnej dávky je smýkaný hmyz. Pre zdravý vývoj plazov je neodmysliteľnou súčasťou kŕmnej dávky dostatok minerálnych látok. Podávame na prášok rozdrvené vaječné škrupiny alebo sépiovú kosť, plastin alebo roboran. Tieto minerálne látky v práškovej forme podávame spolu s hmyzom, ktorý je v prášku obalený. Niektoré druhy jašteríc veľmi dobre prijímajú kúsky južného ovocia, šťavy, smotanové krémy.

Technika kŕmenia : hmyz sa púšťa voľne do terária alebo môžeme kŕmiť individuálne pomocou pinzety. Tento individuálny spôsob má svoje výhody, šetríme krmivom a máme evidenciu o prijatej potrave jednotlivými druhmi. Larvy hmyzu podávame v miskách, tvaroh a smotanové krémy pomocou lyžičky priamo každej jašterici zvlášť. Vodu podávame jaštericiam do terária v miskách alebo rosením.

 

Jaštery

Kŕmenie jašterov si vyžaduje veľkú pestrosť kŕmnych dávok, pre úspešný chov je nutné prispôsobovať sa premenlivým chutiam týchto zvierat.

Podľa druhu prijímanej potravy ich rozdeľujeme na bylinožravé a všežravé. Druh prijímanej potravy u niektorých zástupcov je odlišný v závislosti od ich veku. Často mláďatá niektorých druhov sú hmyzožravé a postupne, ako rastú, prechádzajú na rastlinnú potravu. Niektoré dospelé však zostanú aj pri požieraní hmyzu.

Bylinožravé jaštery prijímajú v kŕmnej dávke nakrájané ovocie alebo kompóty, sparené listy šalátu, kapusty, kelu, ďalej ďatelinu, púpavu lekársku, hluchavku, agát, hrachové a fazuľové lusky. Ako doplnok živočíšnych bielkovín niektoré druhy majú radi tvaroh. Krmivo podávame voľne v teráriu v miske.

Dravé druhy jašterov (varany, krokodíly) kŕmime sladkovodnými morskými rybami, hlodavcami, napr. myši, potkany, škrečky, morčatá, kurčatá, holuby a hovädziu svalovinu. Varany kŕmime väčšinou živou potravou, priamo v dobre uzatvorenom pavilóne, mimo návštevných hodín.

Krokodíly kŕmime tiež živou potravou ale vo veľkých bazénoch je lepšie ich kŕmiť usmrtenou potravou vo vode.

 

Hady

Základnou zložkou potravy hadov sú myši alebo iné hlodavce. Najčastejšie ich kŕmime laboratórnymi potkanmi, myšami, morčatami, králikmi a vtákmi. V zoologických záhradách sa často na kŕmenie používajú jednodňové kurčatá, sliepky a holuby, vrabce a hrdličky. Na spestrenie môžu poslúžiť exotické vtáky. U hadov odchytených priamo vo voľnej prírode je často problematické prispôsobiť krmivo ich špeciálnym nárokom. Zvláštne nároky v kŕmení majú nasledovné druhy :

Ø  kobra kráľovská sa živí len hadmi,

Ø  vretenice (rody Causus, Atheris), štrkáče (rod Trimeresurus), užovky (rodu Natrix) sa živia špeciálne obojživelníkmi,

Ø  užovky (rodu Elephe) obľubujú vtáčie vajcia,

Ø  vajcožrút africký a indický (Elachistodon westermanii) sa živia len vajciami,

Ø  hady (rody Modestus) sa živia hmyzom,

Ø  slepúchy čeľade Typlopidae sa živia výlučne kuklami mravcov,

Ø  užovky (rodu Calamaria) majú najradšej červy,

Ø  slimákožrúty napr. Aplopelturaboa sa živia slimákmi.

Hady chované v zoologických záhradách je účelnejšie kŕmiť náhradnou potravou a preto hady na ňu postupne privykáme. Môžeme postupovať dvomi spôsobmi. Prvý spôsob je pachovo prispôsobiť náhradnú potravu potrave pôvodnej. Jednoducho myš umiestnime spolu napr. so žabou, alebo ich navzájom potierame a potom takto pachovo zmenenú myš podávame, napríklad žabožravým hadom. Druhý spôsob je tzv. nastavované kŕmenie. Hada začneme kŕmiť špecifickou potravou a v poslednom štádiu prehĺtania nastavíme náhradnú potravu. Takto potom môžeme hada nakŕmiť do sýtosti. Takýmto spôsobom je možné hadov postupom času kŕmiť výlučne náhradnou potravou. Ďalším spôsobom kŕmenia, s ktorým sa chovateľ počas praxe stretne je umelé kŕmenie. Takýmto spôsobom kŕmime hady, ktoré neprijímajú potravu. Na umelé kŕmenie najčastejšie používame rybky, mýšatá, myšie nožičky, myši bez kože, alebo myši s navlhčenou srsťou. Veľhady umelo kŕmime potkanmi, králikmi, ktoré musia byť namočené alebo obalené vo vajci. Čeľuste hada musíme násilne otvoriť, potravu jemne vsunúť do pažeráku a masážou posunúť do žalúdka. Dôležité po umelom nakŕmení je, aby had liezol dopredu a nie dozadu, lebo v takom prípade by ju mohol vyvrhnúť. Umelé kŕmenie si vyžaduje skúsenosti, pretože sa hady väčšinou bránia. Nie všetky hady je možné umelo kŕmiť, vzhľadom k ich úzko špecifickým nárokom potravy. Jedovaté hady môžu kŕmiť len skúsení ošetrovatelia. Umelo kŕmiť je možné aj krokodíly, ale všeobecne je u jašterov problematické otváranie ich čeľustí. Umelé kŕmenie sa často využíva u mláďat, napr. malých hadov je možné kŕmiť sondou, ktorú zavádzame do žalúdka. Takto podávame krmivo upravené mixovaním. Pre zabezpečenie dobrého zdravotného stavu hadích mláďat, ale aj dospelých, je nevyhnutné zabezpečiť dostatočný prísun vitamínov a minerálnych látok v potrave. Zdravotné problémy môžu vzniknúť už počas prenatálneho vývoja, vplyvom nedostatočnej výživy matky. Častejšie vznikajú zdravotné poruchy po narodení, z nedostatku vitamínu D a minerálnych látok Ca a P (pokrivenie chrbtice, deformácia končatín a čeľustí). Nedostatok vitamínov sa prejavuje tráviacimi ťažkosťami, kŕčmi a problematickým zvliekaním kože. Zdravotné ťažkosti môžu vzniknúť náhle, hlavne v dobe párenia. Na zabezpečenie kvalitného kŕmenia pravidelne podávame rôzne vitamínové prípravky, napr. infadin, combinal A + D2. Tieto preparáty môžeme naniesť priamo na papuľku plaza alebo preparát pridáme do smotanového krému alebo osladeného tvarohu s vajíčkom a medom. Mliečne výrobky a vajcia sú hodnotným krmivom pre ich vysoký obsah vápnika. Vitamíny skupiny B podávame vo forme rozdrveného B-komplexu. Vysoký obsah vápnika v kŕmnej dávke je dôležitý hlavne u samíc v čase rozmnožovania, kladenia vajec. Najvhodnejším zdrojom vápnika, ktorý sa využíva v kŕmení zvierat sú vaječné škrupiny. Ďalším spôsobom, ako zabezpečiť prísun vitamínov a minerálnych látok pre plazy, je plnohodnotná výživa ich budúcej koristi. Olejovité vitamínové preparáty môžeme vtierať do srsti skrmovaného zvieraťa. Preparáty vo forme tabliet vkladáme do ústnej dutiny alebo pod kožu skrmovaných zvierat. Preventívne vitamíny podávame 1x týždenne a väčším plazom 1 x mesačne.

 

Frekvencia kŕmenia

Ø  Korytnačky a jašterice – denne

Ø  Malé hady 2 x za týždeň

Ø  Väčšie 1 x týždenne

Ø  Veľké 1 x za mesiac

 

Chov a kŕmenie jednotlivých druhov  

Rad: korytnačky – Testudina

Korytnačky sú veľmi príťažlivé a zaujímavé, hlavne svojim pancierom, ktorý môže dorastať do dĺžky 10 cm až 2 m. V súčasnej dobe žije na zemi 220 druhov vodných a suchozemských korytnačiek. Vyskytujú sa  na všetkých svetadieloch, v miernych a tropických oblastiach, vo všetkých moriach a oceánoch. V súčasnej dobe sú chované v každej zoologickej záhrade. Patria medzi najobľúbenejšie druhy chované v zookútikoch.

 

Podrad : skrytokrky – Cryptodira

Čeľaď : kajmankovité – Chelydridae

Do tejto čeľade patria sladkovodné korytnačky, ktoré sú rozšírené v Severnej a Južnej Amerike. Sú pomerne veľké, ich dĺžka je 45 – 70 cm a hmotnosť do 90 kg. Na veľkej hlave majú zobákovitú čeľusť, sú dravé.

Nároky na chov

Kajmanky žijú v riekach, v zajatí ich chováme v akvateráriách. Niektoré druhy dorastajú až do veľkosti 75 cm. Aj napriek značnej veľkosti kajmanky nepotrebujú veľké nádrže, ale musia mať dostatočnú hĺbku. Prechod z vody na súš zabezpečíme veľkým plochým kameňom. Súš, ktorá zaberá 1/5 celkovej plochy,  vytvárame niekoľkými oblými kameňmi. Teplota vody pre kajmanky by sa mala pohybovať od 2 do 28 oC v závislosti od jednotlivých druhov. Teplota vzduchu by mala byť podobná.

Rozmnožovanie

Samice kladú vajcia do piesku, ktoré odoberáme a potom umiestňujeme do špeciálnych inkubátorov. Mláďatá chováme v celosklenených nádobách s plytkou vodou a plochým kameňom. Kajmanky chováme jednotlivo, vzhľadom k ich neznášanlivej povahe, preto rozmnožovanie nie je časté. Všetky druhy tejto čeľade sú dravé a pre ošetrovateľov nebezpečné.

 

Čeľaď : hlaváňovité – Platysternidae

Korytnačky tejto čeľade žijú v studených horských riekach a potokoch v oblasti Číny, Thajska, Indočíny, Barmy. Sú veľké, približne 20 cm. Horná časť panciera (karapax) je plochý. Majú dlhý a silný chvost a silné zahnuté čeľuste.

Spôsob a nároky chovu sú podobné ako u kajmaniek. Teplota vody by mala byť 15 – 20 oC.

 

Čeľaď : vodniceEmydidae

Vodnice obývajú sladké vody riek, rybníkov, močiare, mokrade. Sú medzi nimi aj suchozemské druhy. Dorastajú do veľkosti 11 – 80 cm. Sú rôznofarebne sfarbené s kresbami na pancieri aj tele.

Zástupcovia tejto čeľade sa vo veľkom počte chovajú v zoologických záhradách.

Najčastejšie chované rody : Emys, Chrysemys, Graptemys, Mauremys, Goeclemys, Terrapene, Clemmys, Cuora, Kachuga a Geomyda.

Nároky na chov

Spôsob chovu má mnoho odlišností vzhľadom k veľkému počtu druhov. Väčšina zástupcov žije v potokoch, v mokradiach, zavlažovacích kanáloch, veľkých vodných nádržiach. Niektoré druhy žijú v savanách a vodu vyhľadávajú len zriedka. Vodné korytnačky sa chovajú v akvateráriách, pričom pomer súše a vody 1 : 5 až 2 : 5. Vodná nádrž musí mať na dne umiestnený odtok, inak steny bazénu je vhodné vyložiť kameňmi, bridlicou, pričom vytvárame rôzne kamenné výstupky. Do vody umiestňujeme veľké kamene, ktorými tvoríme prechod z vody na súš. Vo vyšších miestach akvaterária aranžujeme popínavé rastliny. Teplota vody sa pohybuje v závislosti od druhu od 20 do 28 oC. Súčasťou akvaterária je tepelný zdroj umiestnený nad súšou, určený pre slnenie korytnačiek. V zoologických záhradách sa veľkej pozornosti návštevníkov tešia expozície veľkých skupín korytnačiek tejto čeľade. Môžu sa chovať vo veľkých skleníkoch, v ktorých sú bazény s rôznou hĺbkou a súš je vytvorená rašelinou, pieskom, kamením a množstvom tropických rastlín. Takto je možné spojiť do jednej expozície niekoľko biotopov.

Rozmnožovanie

Samce väčšiny druhov sú menšie, ako samičky, majú však na predných končatinách veľmi dlhé pazúry. Pri dvorení pohybujú prednými končatinami. Pária sa vo vode. Samičky kladú vajcia do vyhrabaných jamiek, tie potom zahrabú a miesto utlačia. Malé korytnačky odchovávame v nízkych celosklených nádržiach, pričom voda by mala presahovať karapax len niekoľko milimetrov. Teplota vzduchu je vyššia o 2 oC ako teplota vody. Teplota vody a taktiež teplota ovzdušia sú dôležité pre zdravý vývoj korytnačiek. Umiestňujeme tepelný zdroj na súši, ktorý slúži na vyhrievanie mláďat, často náchylných na prechladnutie.

 

Čeľaď : korytnačkovité – Testudinidae

Sú to suchozemské korytnačky obývajúce okrem Austrálie všetky subtropické a tropické pásma. Dorastajú do veľkosti 10 – 120 cm. Pancier majú vysokooblúkový, pologuľovitý. Karapax má hnedú, olivovozelenú až žltú farbu a spodná časť panciera, plastrón je žltý, hnedý až čierny. Pancier má jednoduchý vzor.

Najčastejšie chované rody : Kinixys, Testudo, Asterochelys, Gopherus, Agrionemys, Geochelone, Chelonoidis a Megalochelys.

Nároky na chov

Takmer všetky druhy patriace do tejto čeľade, chováme v suchom alebo polosuchom teráriu, zodpovedajúcej veľkosti. Do terária umiestňujeme suchomilné rastliny, ktoré obkladáme veľkými kameňmi, aby ich korytnačky nepoškodili. Pre niektoré druhy je vhodné umiestniť malý bazén. Dno terária pokrývame hrubým pieskom alebo jemným štrkom. Substrát je nutné občas vymeniť. Niektoré druhy korytnačiek, napr. korytnačku  stepnú, korytnačku žltohnedú, korytnačku zelenkastú, môžeme umiestniť v letnom období do vonkajších voliér alebo terárií. V krátkom období počas leta môžeme do vonkajších terárií umiestniť aj niektoré tropické druhy. Teplota v teráriu by mala byť od 20 do 30oC, pričom by mali byť vytvorené miesta s maximálnou a minimálnou teplotou. Je vhodné kombinované ohrievanie vzduchu, teda pomocou infralampy, alebo žiaričov, použitím zabudovaných vyhrievacích telies. Do tejto čeľade sú zaradené aj najväčšie druhy suchozemských korytnačiek, napr. korytnačka slonia, korytnačka obrovská. Tieto druhy chováme väčšinou samostatne. V letnom období ich môžeme umiestniť aj vo vonkajších výbehoch.

Rozmnožovanie

Pri párení samec doráža na samicu a pritom vydáva silné funenie. Samičky znášajú 3 až 4 vajcia vo vápenatej škrupine, jeden a niektoré druhy aj viackrát za rok. Vajcia sú zahrabávané. Inkubácia trvá v závislosti od teploty a druhu 70 až 120 dní. V inkubátore je vhodné udržiavať konštantnú teplotu a vlhkosť. Malým korytnačkám podávame spolu s krmivom dostatok minerálnych látok a vystavujeme ich slnku.

Čeľaď : karetovitéCheloniidae

Morské korytnačky obývajú tropické, subtropické a mierne pásma. Ich karapax dosahuje dĺžku od 75 do 140 cm. Pancier majú nízky, končatiny veslovité. Na hlave majú štítky, ktoré im zabraňujú vtiahnuť hlavu po pancier.

Najčastejšie chované rody : Chelonia, Erettmochelys, Caretta, Lepidochelys.

Nároky na chov

Tieto druhy chováme vo veľkých vodných nádržiach – akváriách s objemom niekoľko tisíc litrov. Tieto korytnačky patria k najväčším a kareta veľká môže dosiahnuť až hmotnosť 200 kg. Ich nároky na morskú vodu nie sú veľké.

Rozmnožovanie

Korytnačky v zajatí sa nerozmnožujú, ich reprodukcia je orientovaná na zber vajec priamo na pobreží tropických morí. Reprodukčný cyklu je 1 - 3 roky. Samice znášajú 80 – 200 okrúhlych vajec. Vajcia kladú do piesku v 10 až 30 dňových intervaloch.

 

Čeľaď : mäkkuľovitéTrionychidae

Vyskytujú sa v miernom až tropickom pásme Severnej Ameriky, Afriky, Ázie, Austrálie.

V čeľadi sú sladkovodné aj morské druhy. Dorastajú do veľkosti 30 – 115 cm. Pancier je plochý a je pokrytý kožou (nie štítkami). Plastrón je redukovaný a nos majú pretiahly do rypáčika.

Najčastejšie chované rody : Trionyx, Alissemys

Nároky na chov

Korytnačky chováme v akváriu, do ktorého umiestňujeme množstvo konárov vyčnievajúcich z vody. Vhodné pre chov sú aj suchozemské výbehy s bazénmi. Korytnačky patria medzi korytnačky citlivé na kvalitu vody, preto je nutné vodu filtrovať a často vymieňať. Korytnačky sú veľmi hryzavé pri manipulácii, takže si vyžadujú skúseného ošetrovateľa. Napádajú sa aj navzájom, preto mláďatá oddeľujeme od dospelých. Teplota vody v akváriu sa pohybuje od 22 do 28 oC. Teplota vzduchu je o niekoľko stupňov nižšia.

Podrad : skrytohlavy – Pleurodira

Čeľaď : terekovitéPelomedusidae

Korytnačky tejto čeľade sú vodné alebo polovodné , obývajúce tropické oblasti Afriky a Južnej Ameriky, ďalej Madagaskar, Seychely a Mauritius. Dorastajú do dĺžky 12 – 90 cm.

Najčastejšie chováme rody Pelomedusa, Pelusios a Podocnemys.

Nároky na chov

Prirodzeným prostredím týchto korytnačiek sú rieky a jazerá, kde sa vyskytujú v hojnom počte. Chovajú sa podobne ako korytnačky čeľade Emydae. Korytnačky chováme v akvateráriách, pričom vodná plocha by mala zaberať 3/5 celkovej plochy. Vhodnejšie na chov sú veľké bazény. Teplota vody by mala byť 23 až 28 oC a teplota vzduchu 25 až 30 oC.

 

Čeľaď : matamatovitéChelidae

Matamatovité sú vodne  a polovodné korytnačky, ktoré obývajú tropické a mierne pásmo Južnej Ameriky, Austrálie a Novej Guiney. Dorastajú do dĺžky 14 – 50 cm.

Chované rody : Chelus, Chelodina, Emydura

Nároky na chov

Zástupcovia tejto čeľade žijú v plytkých vodách riek. V zajatí ich chováme v akvateráriách, v ktorých pomer súše a vody je 1 : 1. Hĺbka vody by mala byť maximálne 30 až 40 cm. Teplota vody by mala byť 26 až 30 oC a teplota vzduchu 27 až 30 oC. Tieto korytnačky sú veľmi vhodné na chov v teráriách.

 

 

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.