Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Plazy 2

Rad: krokodíly – Crocodylia

Krokodíly sa vyskytujú v tropických a subtropických oblastiach na  všetkých kontinentoch okrem Európy. Sú to plazy prispôsobené na život vo vode. Žijú v pomaly tečúcich vodách, veľtokoch, močiaroch, jazerách a v pobrežných vodách. Vedia sa rýchlo pohybovať vo vode aj na zemi. Vďaka silným čeľustiam, veľkosti a rýchlosti sú obávanými predátormi. Ich jediným vážnym konkurentom je človek. Celé telo a končatiny majú pokryté šupinatou kožou s kostenými doštičkami. Na zem vyliezajú rozmnožovať sa, loviť korisť, vyhrievať sa na slnku a spať. Živia sa kôrovcami, mäkkýšmi a všetkými stavovcami, rybami až človekom. Sústa prehĺtajú pomerne veľké. S potravou aj kamene, ktoré im slúžia na pomletie potravy, podobne ako vtákom. Dokážu dlho hladovať. Rozmnožujú sa vajciami. Dnes je chov krokodílov rozšírený na farmách. V zoologických záhradách sú krokodíly veľmi obľúbené. Na ich chov a úspešné rozmnožovanie sú potrebné dostatočne veľké chovné zariadenia.

Rad krokodíly rozdeľujeme na čeľade aligátorovité (Alligatoridae), krokodílovité  (Crocodylidae) a gaviálovité (Gavialidae).

Najčastejšie chované druhy : aligátor severoamerický (Alligator mississippiensis), kajman okuliarnatý (Caiman sclerops). Ďalej z rodu Crocodylus sa chovajú krokodíl americký (Crocodylus americanus), krokodíl nílsky (Crocodylus niloticus), krokodíl morský. Krokodíly pochádzajúce z Austrálie dorastajú do dĺžky až 8 m, preto sa chovajú v menšej miere. Z menších druhov v zajatí sa stretneme s krokodílom čelnatým. Zo zástupcov čeľade gavialovitých sa najčastejšie chová gaviál indický.

Nároky na chov

Malé druhy krokodílov chováme v akvateráriách. Vodná plocha by mala zaberať dve tretiny z celkovej plochy. Bazén musí mať v najnižšom bode odtokový otvor. Teplota vody sa pohybuje od 25 – 28 oC. Súš má v hornej časti rastliny a nad ležoviskom je umiestnené vyhrievacie teleso. Kŕmenie a manipulácia sa prevádza cez bočné dvierka, pre lepšiu manipuláciu pri čistení je vhodnejšie používať odnímateľnú prednú časť.  Veľké druhy krokodílov chováme v akvateráriách do veku troch rokov, potom ich umiestňujeme do vonkajších výbehov. Veľkosť chovného zariadenia priamo ovplyvňuje rast a zdravie krokodílov. V nedostatočne veľkom výbehu zvieratá zaostávajú v raste, deformujú sa im čeľuste, ochabuje svalstvo končatín.

Veľmi vhodným a osvedčeným chovným zariadením pre veľké druhy je kombinovanie letného so zimným zariadením. V letných mesiacoch môžu krokodíly tráviť čas vonku na slnku, čo priaznivo ovplyvňuje ich zdravotný stav a aj reprodukciu. V zimnom období môžu krokodíly preliezť do vnútorného zimného vyhrievaného zariadenia. Do veľkých letných výbehov premiestňujeme napr. dospelé aligátory severoamerické, nakoľko takmer vôbec neprijímajú v lete potravu.

Veľké druhy krokodílov môžeme chovať vo veľkých komplexoch skleníkového typu. Bazény musia mať požadované rozmery a hĺbku vody, ktorá by mala byť v najhlbších miestach minimálne 1,5 m. Súš tvorí jednu tretinu plochy zariadenia a je doplnená vyhrievacími telesami v dostatočnej výške. Tepelné zdroje slúžia na slnenie krokodílov. Voda je temperovaná teplovodným potrubím, alebo káblami zabudovanými v dne bazénov. Mimo dosahu zvierat je umiestnený odtok z každého bazénu. Expozícia krokodílov je dotváraná tropickými rastlinami, kameňmi a kmeňmi stromov.

Čistenie výbehov je náročnejšie vzhľadom na nebezpečnosť týchto zvierat. Najbezpečnejší spôsob pravidelnej asanácie výbehu je krokodíly vpustiť do vedľajšieho rezervného výbehu. Krokodíly môžu byť agresívnej aj voči sebe, preto pri kŕmení dávame pozor, aby na seba navzájom neútočili. Potravu rozhadzujeme na viacero od seba vzdialených miest. Pri spoločnom chove viacerých jedincov je najmenej rizikovým chov rovnako veľkých zvierat jedného druhu. Spoločne môžeme chovať aj jedince rôznych druhov, ale mali by byť rovnako veľké. Spájanie viacerých krokodílov do spoločnej skupiny prináša určité riziko, lebo krokodíly môžu byť agresívne nielen medzi jednotlivými druhmi, ale aj medzi jedincami v rámci jedného druhu. Nie je vhodné spoločne chovať pravé krokodíly s kajmanmi. Samostatne chováme krokodíla čelnatého, krokodíla kubánskeho, morské krokodíly a kajmany rodu Paleosuchus.

Rozmnožovanie

V zoologických záhradách sa najčastejšie rozmnožujú krokodíly nílske, americké, siamské, čelnaté a kajmany rodu CaimanPaleosuchus. Najväčšiu mieru reprodukcie krokodílov vo svete dosahujú krokodílie farmy. Rozmnožovanie krokodílova sa úspešne darí v zoologických záhradách v tropických krajinách, kde chovné a podnebné podmienky sú rovnaké ako vo voľnej prírode.

Na úspešný odchov má rozhodujúci vplyv chovné zariadenie. Malo by svojou veľkosťou a vnútorným prostredím čo najviac približovať prírode. Pre výber chovného páru je podstatné určenie pohlavia, čo nie je obtiažne. Samce sú väčšie, majú širšiu hlavu. Najspoľahlivejšie je určenie pohlavia pomocou sondy. Párenie je búrlivé, prebieha vo vode. Samec sa musí dostať pod samicu pričom vlastná kopulácia trvá 10 až 30 minút. Samica potom 15 až 60 i viac vajec zahrabe do zeme. Po znáške je potrebné vajcia premiestniť do inkubátora, do suchého substrátu rašeliny, piesku a polystyrénu .Vlhkosť substrátu je 5 až 8 %. Inkubačná teplota prvých päť týždňov je 33 oC a potom sa znižuje na 30 oC. Mláďatá prerazia vaječnú škrupinu pomocou tzv. vaječného zuba. Po vyliahnutí ostávajú ešte nejaký čas v škrupine, ktorá im slúži ako úkryt. Pri prechode do vody vydávajú hlasné zvuky a pred nepriateľom (aj ošetrovateľom) sa bránia hryzením. Manipulácia s maličkými krokodílmi si preto vyžaduje dostatočnú opatrnosť. Krokodílie mláďatká sú veľké asi 30 cm. Rýchlo rastú a za jeden rok života zdvojnásobia svoju veľkosť. Krokodíly rastú celý svoj život, ale vekom sa intenzita rastu spomaľuje.

Krokodílie mláďatá vo voľnej prírode sú najradšej v teplých plytčinách. Pri umelom odchove ich do jedného roka umiestňujeme do veľkosťou a hĺbkou primeraných bazénov. Na dno umiestňujeme ploché kamene, na ktoré krokodíly vyliezajú. Nad tieto miesta umiestňujem žiarovku, ktorá vyhreje vzduch. Teplota vody a vzduchu je 30 – 35 oC. Neskôr s postupným rastom krokodílov sa teplota znižuje na 27 oC. Každý druh jednotlivých čeľadí má naviac svoje špecifické požiadavky na chov. 

 

Rad: šupináče – Squamata

Podrad: jaštery – Sauria

Čeľaď : agamovité – Agamidae

Agamovité sú rozšírené v Európe, južnej Ázii, Afrike, Austrálii. Dorastajú do veľkosti od 8 cm do 1 m. Žijú v púštiach, polopúštiach, stepiach, v horskom pásme i v dažďových pralesoch. Rozmnožujú sa vajciami, niektoré druhy sú vajcoživorodé (ovoviviparia – mláďatá sa vyvíjajú vo vajci v tele matky).

Najčastejšie sa chovajú druhy z rodu Agama, Uromastyx, Phrynocephalus, Physignathus, CalotesLeiolepis.

Nároky na chov

Agamy môžeme rozdeliť podľa spôsobu života do dvoch skupín, na stromové a zemné. Zemné púštne druhy chováme v stredne veľkých teráriách. Dno terária je pokryté prepraným jemným pieskom, doplnený kameňmi a konármi. Pre druhy žijúce v skalných úkrytoch vytvárame rôzne skalnaté útvary s úzkymi štrbinami. Terárium doplníme rastlinami. Teplota terária je veľmi dôležitá. Agamy pri nižšej teplote sú menej pohyblivé, a aj ich sfarbenie nie je tak intenzívne. Africké druhy si vyžadujú dennú teplotu 28 – 35 oC, v noci môže teplota klesnúť na 20 oC. Púštne druhy potrebujú solárium, kde teplota dosahuje až 45 oC.

Agamy pochádzajúce z hôr strednej Ázie majú iné nároky na teplo. Kontinentálny ráz podnebia je typický veľkými výkyvmi medzi dennými a nočnými teplotami. Počas dňa stúpa teplota vzduchu na 30 oC a teplota pôdy až na 40 oC. Agamy sa pri vysokých teplotách skrývajú pod vyhriatymi kameňmi. Všetky druhy žijúce v tomto pásme upadajú do zimného spánku. Zabezpečenie podmienok pre zimný spánok je pri chove v zajatí dôležitý aj z hľadiska reprodukcie.

Stromové druhy pochádzajú z tropických lesov a niektoré druhy majú radi aj vodu. Chováme ich vo vyššom teráriu a vodnou plochou a množstvom rastlín, ktoré musíme občas vymieňať, lebo agamy ich ničia. Vodná nádrž nesmie byť umiestnená kvôli bezpečnosti zvierat pri prednej sklenenej stene. Do vody umiestňujeme viacero konárov. Väčšina stromových druhov vyžaduje teplotu v teráriu od 26 – 30 oC, pričom nie je potrebné umiestnenie solária. Tepelným zdroj umiestňujeme vo výške na stene.

Agamy chováme v skupinách ale viacero samcov v skupine môže mladších jedincov psychicky utláčať, čo vedie k ich zaostávaniu v raste.

Rozmnožovanie

Páreniu predchádza dvorenie. Samčeky veľkých druhov potrebujú na dvorenie veľký priestor. Samičky musia byť dostatočne vzdialené (1,5 – 2 m). Samičky ktoré sú v blízkosti si samčeky nevšímajú. Menšie druhy, stromové agamy kladú v dvoch až troch znáškach 4 – 14 vajec, ktoré zahrabujú do hĺbky 3 – 5 cm. Inkubácia trvá 50 – 60 dní. Veľké druhy agamovitých znášajú vajcia jedenkrát ročne. Odchov nie je jednoduchý. Náročný je hlavne u druhov, žijúcich v extrémnych podmienkach. Veľmi dôležitý je vyvážený prísun vitamínov a minerálnych látok a stopových prvkov. Ich nedostatok ako aj nedostatok slnečného žiarenia môžu spôsobiť zaostávanie v raste a neskorší úhyn.

 

Čeľaď : chameleónovité – Chamaeleonidae

Chameleónovité sú rozšírené v južnom Španielsku, Kréte, Grécku, Srí Lanke, Indii, Pakistane, na Arabskom polostrove, Afrike (okrem Sahary), Madagaskare a ostrovoch Indického oceánu. Dorastajú do veľkosti 4 – 28 cm, niektoré druhy až do 60 cm. Väčšina druhov žije na stromoch, menej druhov na zemi. Väčšina chameleónov kladie vajcia, ale sú aj druhy vajcoživorodé.

Nároky na chov

Chameleóny žijú na stromoch a k tomu majú aj prispôsobené telo. Sú rôzne veľké, môžu dorastať aj do dĺžky 80 cm. Dokážu sa dobre pohybovať aj na zemi. Veľkosti chameleónov prispôsobujeme aj veľkosť terária. Terárium pre veľké druhy má mať rozmery 110 (dĺžka) x 70 (výška) x 60 (šírka) cm. Pre malé druhy postačuje terárium s rozmermi o polovicu menšími. Do terária umiestňujeme konáre zodpovedajúcej hrúbky, na ktorých chameleóny podstatnú časť dňa odpočívajú. Hrúbka konára by mala byť taká, aby ju mohol chameleón prstami obchytiť. Toto je veľmi dôležité pre úspešný chov. Do terária môžeme umiestniť aj rôzne liány, ktoré umožňujú chameleónom ďalší pohyb. Terárium je potrebné každý deň rosiť, pretože takýmto spôsobom zvieratá pijú kvapky vody z listov. Vyhrievanie zabezpečujeme pomocou vyhrievacej vetvy (umelého konára). Do terária nie je nutné umiestniť solárium, denná teplota v interiéri sa pohybuje od 24 do 28 oC a nočná teplota môže poklesnúť až na 10oC. Relatívna vlhkosť vzduchu by mala byť 60 až 80 %.

Rozmnožovanie

Samčeky svoje vyvolené zvádzajú rytierskymi turnajmi, nafukujú sa, kývajú sa zo strany na stranu a naširoko otvárajú papuľku. Rytmické kývanie hlavy počas dvorenia je špecifické pre každý druh, čo zamedzuje medzidruhové kríženie. Samce počas dvorenia zvádzajú súboje pomocou rôznych útvarov na hlave. Samičky útvary – ozdoby na hlave, nemajú. Samice chameleónov dokážu dlhšiu dobu udržať životaschopné spermie vo svojom tele. Po troch až 10 mesiacoch po párení kladú 7 až 40 pergamenových vajíčok, ktoré zahrabávajú do hĺbky 20 až 30 cm. Niekoľko dní trvá samičkám, kým vyhrabú jamku, do ktorej potom celý nasledujúci deň zahrabávajú vajíčka. Mláďatká sa liahnu po takmer 3 až 9 mesiacoch. Mláďatá kŕmime pestrou potravou s dostatkom vitamínov a zabezpečíme im dostatok slnečného žiarenia.

 

 

Čeľaď : leguánovité – Iguanidae

Leguánovité sú rozšírené v Severnej a Južnej Amerike. Niektoré druhy žijú na Madagaskare, Fidži a Tongu. Dorastajú do dĺžky 10 cm až 2 m. Tvar tela je rozmanitý. Leguány žijú v tropických pralesoch, v stepiach, púštiach, na brehoch stojatých a tečúcich vôd a na morskom pobreží. Väčšinou sa rozmnožujú vajciami, niektoré druhy sú aj vajcoživorodé. Najčastejšie sa chovajú zástupcovia podčeľadí Sceloporinae, Basiliscinae, Anolinae a Tropidurinae.

Nároky na chov

Podľa spôsobu života aj leguány môžeme rozdeliť na stromové a na zemné druhy. K zemným leguánom zaraďujeme menšie druhy z rodov Uma, Phrynosoma, Leiocephalus. Tieto druhy žijú v púštiach, polopúštiach, savanách. Chováme ich v polovysokom teráriu, v ktorom sú vhodne umiestnené kamene, konáre a korene. Na dekoráciu dobre poslúžia suchomilné rastliny. Pre tieto druhy leguánov vytvárame skalné úkryty. Veľmi radi sa zahrabávajú v zemných norách a to zvlášť púštne druhy. V zajatí krotké leguány sa skrývajú v úkrytoch len v noci. Tepelný zdroj umiestňujeme v teráriu na miesto dobre viditeľné pre návštevníkov. Ak máme dostatočne veľké terárium, ktoré je rôzne členené, môžeme chovať spoločne aj niekoľko samcov. Každý z nich si vytvorí vlastné teritórium. Výnimkou medzi malými druhmi zemných leguánov je 1,5 m dlhý leguán rodu Cyclura. Leguán obrovský, pochádzajúci z Kuby dosahuje hmotnosť až 15 kg. Pre takto veľké druhy je nutné vybudovať veľké terárium s veľkými kameňmi a kmeňmi stromov. Vyhrievanie terária sa zabezpečuje vyhrievacími kameňmi. Pre púštne druhy umiestňujeme solária. Teplota vzduchu sa pohybuje v rozpätí 28 až 36 oC, v niektorých miestach môže dosiahnuť až 40 oC. Nočná teplota sa  znižuje na 20 oC. Stromové druhy leguánov sú väčšie. Medzi tieto leguány zaraďujeme najčastejšie leguána zeleného. Leguán zelený (Iguana iguana) je veľmi vďačným chovancom terárií všetkých ZOO. Umiestňujeme ho do veľkého terária s primerane hrubými konármi. Rastliny aranžujeme na zadnú stenu. Vo voľnej prírode sa leguány zelené pohybujú v blízkosti vôd a často skáču z konárov stromov do vody, v ktorej vedia veľmi dobre plávať. Preto do terária umiestňujeme vodnú nádrž. Leguány minimálne 4x denne rosíme vlažnou vodou. Teplota vzduchu sa pohybuje od 25 do 30 oC, v noci môže byť nižšia. Do terária umiestňujeme solárium. Zo stromových leguánov sa často chovajú aj leguány Anolis. Tieto chováme v menších, ale vyšších teráriách s množstvom popínavých rastlín (rod Scindapsus a Potos). Vo voľnej prírode anolis žije na stromoch aj na skalách a živí sa hmyzom. V zajatí je vhodné chovať tento druh v pároch, alebo jedného samca s niekoľkými samicami. Veľkosťou je zaujímavý anolis obrovský (Anolis equestris). Tento druh sa živí menšími jedincami, preto sa chová samostatne. Jeho zvláštnosťou je schopnosť meniť svoje sfarbenie. Anolisy chováme pri teplote 27 až 30 oC, pri nočnej teplote 22 až 24 oC a relatívnej vlhkosti vzduchu 70 %. 

Rozmnožovanie

Pohlavný dimorfizmus je u leguánovitých výrazný. Samce sú väčšie, mohutnejšie a niektoré majú sekundárne pohlavné znaky. Samičky sú menšie a menej nápadne sfarbené. Stromové leguány, hlavne anolisy sú zaujímavé tým, že samce sa zdržiavajú vo vyšších častiach terária a samičky v strednej časti. Mláďatká sa zdržiavajú medzi rastlinami na zemi. Leguány sa rozmnnožujú od marca do októbra. Niektoré aj celoročne. Počas dvorenia samce samičkám imponujú kývaním hlavy. Pri párení môže dôjsť aj k súbojom medzi jednotlivými samcami. Kopulácia, jej pravidelnosť a priebeh, závisí od daného druhu. Anolis sa pári niekoľko krát denne, pričom kopulácia trvá 5 až 7 minút. Počas kopulácie samček uchopí končatinami samičku a zahryzne sa do voľnej kože na jej krku. Samičky kladú vajíčka v pravidelných intervaloch, zahrabávajú ich do machu, jamky, piesku, do puklín medzi kameňmi. Počet vajec pri veľkých druhoch sa pohybuje od 20 do 70 kusov. Dĺžka inkubácie závisí od druhu. U menších druhov inkubácia trvá približne 52 dní pri teplote 25 oC a približne 40 dní pri teplote 26 oC. Vyššia teplota ako 27 oC má za následok poruchy vývoja zárodku. Inkubačná doba veľkých leguánov trvá 65 až 80 dní. Mláďatá sa vyznačujú rýchlym rastom, menšie druhy nadobudnú veľkosť rodičov za 1 až 2 roky, väčšie druhy za 3 až 4 roky. Leguány sa môžu dožiť až 12 rokov.

 

Čeľaď : gekónovitéGekkonidae

Zástupcovia tejto čeľade sú rozšírení v Južnej Európe, Ázii, Afrike, na juhu Severnej Ameriky, Strednej a Južnej Amerike a v Austrálii. Dorastajú do dĺžky 2,5 až 30 cm. Žijú v rôznych biotopoch, znášajú vajcia a niektoré rody sú vajcoživorodé. Gekony sú veľmi zaujímavé a vyhľadávané druhy plazov. Najčastejšie sa chovajú zástupcovia rodov Hemidactylus, Gymnodactylus, Phelsuma, Gekko, Ptychozoon, Eublepharis, Teratoscincus, Coleonyx a Tarentola.

Nároky na chov

Gekony rozdeľujeme na stromové a zemné druhy a druhy s dennou a nočnou aktivitou. Takmer všetky druhy majú na prstoch rôzne lamelové šupiny, ktoré im slúžia na pohyb po hladkých plochách. Gekony zvliekajú svoju pokožku po častiach, ktorú väčšinou požierajú. Dôležité je zvliekanie lamiel na prstoch, ktoré si starostlivo olizujú. Pri zlom zdravotnom stave nezvlečená pokožka môže ostať na lamelách prstov, čo spôsobuje postupnú stratu schopnosti pohybu na šikmých alebo kolmých stenách. V takomto prípade musíme tieto zaschnuté kúsky pokožky odstrániť. Funkcia prisavných lamiel na prstoch je jedným zo znakov dobrého zdravotného stavu.

Zemné gekony chováme v nižšom teráriu. Na dno umiestňujeme substrát z piesku, ktorý dopĺňame kameňmi, koreňmi a konármi. Do terária aranžujeme suchomilné rastliny. Zemné druhy žijúce v púštiach, polopúštiach a stepných biotopoch sa vyznačujú nočnou aktivitou. Z tejto skupiny sa najčastejšie chovajú druhy z rodov Eublepharis, Coleonyx, Teratoscincus a Crossobamon. Chov týchto druhov nie je náročný a takmer všetky sú chvíľu aktívne aj cez deň, keď sa naučia prijímať potravu. Do terária umiestňujeme vyhrievacie kamene, na ktorých sa v noci zvieratá vyhrievajú. Teplota v teráriu sa pohybuje od 22 do 28 oC, púštne druhy si vyžadujú vyššiu teplotu, miestami až 40 oC. Nočná teplota klesá na 20 oC.

Stromové gekony sú aktívne hlavne v noci. Okrem stromov sa zdržiavajú v blízkosti ľudských obydlí. Gekony nachádzajú v blízkosti človeka dostatočný zdroj potravy, ktorým je hlavne nočný hmyz.

Stromové gekony chováme vo vyššom teráriu, ktorého steny sú obložené kameňmi, alebo kôrou. Do chovného zariadenia umiestňujeme konáre a rôzne korene. Menšie druhy môžeme chovať vo veľkých teráriách aj v skupinách, kde si samčeky vymedzujú svoje teritórium. Spolužitie niektorých samcov veľkých druhov nie je možné, vzhľadom k vzájomnej agresivite, preto ich chováme jednotlivo, s niekoľkými samicami. Vzhľadom k nočnému spôsobu života gekonov je potrebné zmeniť svetelný režim tak, aby ich mohli návštevníci vidieť. Vo voľnej prírode nočné gekony sa radi vyhrievajú na skalách a stenách. Toto je možné využiť pri vytváraní vhodných podmienok zabudovaním topných telies do stien alebo podlahy terária. Denná teplota sa pohybuje od 23 do 30 oC, v určitých miestach až 35 oC a nočná teplota klesá na 20 oC.

Približne štvrtinu z celkového počtu druhov gekonov tvoria denné druhy. Sú charakteristicky krásne zafarbené a u chovateľov veľmi obľúbené. Väčšinou pestro sfarbené pochádzajú  z tropických oblastí Madagaskaru. Veľmi obľúbený je rod Phelsuma. Gekony chováme v teráriách tropického pralesného typu. Do chovného zariadenia umiestňujeme z rastlín hlavne bromélie, menšie filodendrony a iné popínavé tropické rastliny. V teráriu však musíme zachovať dostatočné svetlo, aby rastliny dobre prospievali. Väčšina gekonov má schopnosť odhodiť chvost pri manipulácii, ktorý veľmi rýchlo regeneruje. Niektoré druhy sú veľmi citlivé na dotyk počas manipulácie, bránia sa uhryznutím, niektorým môžeme pri uchopení odtrhnúť časť pokožky, ktorá rýchlo regeneruje. Pri strate väčšej časti pokožky môže gekon uhynúť. Vo voľnej prírode si pár gekonov chráni veľké teritórium, preto v zajatí chováme tieto jaštery v pároch a v menších teráriách.

Rozmnožovanie

Samce sú charakteristické svojim väčším a robustnejším telom a ďalšími znakmi. Počas párenia sa samce zahryznú do tyla samice a kopulujú niekoľko minút. Pária sa niekoľkokrát za rok. Samičky niektorých druhov majú schopnosť dlhú dobu udržať životaschopné spermie, takže zásoba spermií z jednej kopulácie vystačí na 2 až 3 znášky. Samičky kladú 2 vajíčka do rôznych škár, pod listy alebo do medzi skalných úkrytov. Vajíčka kladú v 20 až 30 dňových intervaloch od jari do jesene. Vyliahnuté mláďatá premiestňujeme do terárií na odchov. Dospievajú v 9 až v 12 mesiaci.

 

Čeľaď : tejovitéTeiidae

Tejovité pochádzajú z južnej časti Severnej Ameriky, zo Strednej a Južnej Ameriky. Dorastajú do dĺžky 10 až 140 cm. Majú rôzny tvar tela, dlhý jazyk zakončený vidlicovitým zárezom. Sú prevažne zeleno, hnedo, sivo a čierno sfarbené. Žijú v tropických dažďových pralesoch, v púštiach, stepiach, horských oblastiach a vyskytujú sa aj v pobrežných oblastiach morí. Najčastejšie sa chovajú v zajatí zástupcovia rodov Tupinambis a Ameiva.

Nároky na chov

Tejovité žijú v rôznych biotopoch, väčšinou sa zdržiavajú na zemi. Menšie druhy chováme v malom teráriu, ktoré vzhľadom k ich pohyblivosti musí byť dobré uzatvorené a utesnené. Veľké druhy chováme vo veľkých teráriách, do ktorých umiestňujeme kamene a rôzne kmene na lezenie. Všetky predmety v teráriu dobre upevňujeme, inak by ich silné jaštery premiestnili. Veľké druhy sú pre človeka nebezpečné, lebo majú silné čeľuste a ostré pazúry, čo je však pre ich chov priaznivé je, že veľmi rýchlo skrotnú. Pokožku zvliekajú po častiach niekoľko dní. Denná teplota pre chov tejovitých sa pohybuje od 27 do 37 oC, miestami 40 oC a nočná teplota klesá na 20 oC. Väčšina druhov vyžaduje umiestnenie v soláriách.

Rozmnožovanie

Menšie druhy tejovitých zahrabávajú vajíčka do zeme, veľké druhy kladú vajcia do hniezd stromových termitov, do ktorých si vyhrabú otvor. Tento otvor termity veľmi rýchlo uzatvoria a tak sú vajcia plazov veľmi dobre chránené. Novo vyliahnuté mláďatká sa musia zo svojho úkrytu vyhrabať.

 

Čeľaď : jaštericovité – Lacertidae

Zástupcovia tejto čeľade žijú v Európe, Ázii a Afrike. Dorastajú do dĺžky 10 až 90 cm. Ich sfarbenie je žlté, modré, sivé, hnedé, zelené a čierne. Obývajú rôzne biotopy, od púští až po skalnaté kamenisté miesta, lesostepi, menej často obývajú lesy. Najčastejšie sa chovajú rody Lacerta a Eremias.

Nároky na chov

Jašterice chováme v teráriách, ktorých interiér prispôsobujeme prírodnému biotopu. Spoločne môžeme chovať podobné druhy s rovnakými nárokmi a rovnakej veľkosti. Väčšie druhy chováme oddelene. Všetky majú schopnosť odhadzovať chvost v prípade nebezpečenstva, vyznačujú sa veľkou regeneračnou schopnosťou. Pri manipulácii s veľkými druhmi musí byť chovateľ opatrný, pretože uhryznutie je bolestivé. Teplota v teráriu sa pohybuje od 23 do 30 oC, miestami až 40 oC u teplomilných druhov. Väčšina zástupcov tejto čeľade počas zimy vyžaduje kľud, čo je pre ZOO nevýhodné. Znížením teploty môžeme dosiahnuť celoročnú aktivitu jašteríc, ale pri takomto spôsobe chovu sa nebudú rozmnožovať.

Rozmnožovanie

Pred vlastným párením sa jašterice naháňajú, počas kopulácie samčeky si samičky pridŕžajú končatinami a chvostíkom. Rozmnožujú sa na jar 4 až 6 týždňov a u subtropických druhov 2 až 4 mesiace. Samičky v počte 6 až 16 vajíčok zahrabávajú do zeme. Inkubácia trvá v závislosti od druhu a teploty 6 až 8 týždňov. Niektoré druhy jašteríc sú živorodé. 

 

Čeľaď : scinkovité – Scincidae

Scinkovité sú rozšírené v tropických a subtropických oblastiach. Vyskytujú sa v Európe, Ázii, Afrike, Severnej, Strednej a Južnej Amerike a Austrálii. Dorastajú do dĺžky 8 až 65 cm. Sú prevažne hnedo, sivo a čierno sfarbené, u niektorých druhov prevláda modrá a zelená. Ich prirodzeným biotopom sú suché oblasti, tropické dažďové pralesy a lesy mierneho pásma. Najčastejšie sa chovajú zástupcovia rodu Scicus, Eumeces, Chalcides, Mabuya a Allepharus.

Nároky na chov

Väčšina zástupcov tejto čeľade žije v zemi a obývajú piesočné a kamenisté biotopy. Chováme ich v teráriách. Pre púštne druhy umiestňujeme na dno terária jemný, čistý piesok. Do terária umiestňujeme niekoľko kameňov a koreňov a niekoľko suchomilných rastlín. Scinky zvliekajú pokožku v prstencoch pri preliezaní okolo predmetov. Pre úspešný chov scinkovitých je dôležité udržiavanie čistoty v teráriu a vyhrievanie podlahy na 30 až 35 oC. Teplota vzduchu sa pohybuje od 26 do 30 oC, počas noci klesá.

Rozmnožovanie

Väčšina scinkov je živorodých, približne jedna tretina vajcoživorodých a len niekoľko druhov kladie vajíčka. Odchov mláďat nie je náročný. Zložitejší je len u zástupcov rodu Tiliqua. Mláďatá tohto rodu sa živia slimákmi, spočiatku dobre rastú, no neskôr hynú.

 

Čeľaď : kruhochvostovité – Cordylidae

Sú rozšírené v Afrike a na Madagaskare. Dorastajú do dĺžky 13 až 70 cm. Sú zavalité, valcovité, alebo sploštené a niektoré druhy majú zakrpatené nohy. Všetky druhy majú lámavý chvost. Hlavu majú pokrytú veľkými štítkami. Telo je pokryté tŕňovitými šupinami. Sú modrej, žltohnedej, hnedej, sivej alebo čiernej farby. Žijú v skalnatých biotopoch stepí a lesostepí. Vďačnými zvieratami ZOO sú zástupcovia rodov Cordylus, Pseudocordylus a Gerrhosaurus.

Nároky na chov

Zástupcov tejto čeľade chováme v nižších suchých teráriách, ktoré dopĺňame kameňmi, koreňmi, rastlinami. Sú veľmi vhodné na chov v zajatí, rýchlo skrotnú a dobre si privykajú na náhradnú potravu. Do terárií umiestňujeme soláriá. Kruhochvostové sa veľmi radi vyhrievajú, teplota pôdy dosahuje miestami 30 až 35 oC, teplota vzduchu je 27 až 30 oC a počas zimného kľudu 6 až 8 týždňov klesá teplota na 15 až 20 oC.

Rozmnožovanie

Zástupcovia tejto čeľade sú vajcoživorodí a živorodí. Mávajú 1 až 6 mláďat, ktoré sú pomerne veľké, dobre vyvinuté a ich chov je nenáročný. 

 

Čeľaď : slepúchovité – Anguidae

Slepúchovité žijú v Európe, Ázii, Afrike, južnej časti Severnej Ameriky, v Severnej a Južnej Amerike. Dorastajú do dĺžky 10 cm až 1 m. Niektoré druhy sa podobajú hadom a ich končatiny sú zakrpatené. Iné druhy podobné jaštericiam majú vyvinuté krátke končatiny. Chvost je lámavý. Jazyk majú dlhý a vidlicovito zakončený. Sú sfarbené do zelena, hneda až čierna. Žijú vo veľmi rozmanitých biotopoch, od suchých vyprahnutých oblastí až po tropické dažďové pralesy. Najčastejšie sa chovajú rody Ophisaurus, Gerrohonotus a Anguis.

Nároky na chov

V ZOO sa veľmi často chová slepúchovec žltý (Ophisaurus spodus). Dorastá do dĺžky 120 cm a má zakrpatené nohy. Je veľmi nenáročný, vydrží byť nehybný v teráriu niekoľko hodín. Niekedy naopak intenzívne ryje, k čomu musíme prispôsobiť vnútornú úpravu terária. Zástupcovia rodu Gerrhonotus sú aktívni už pri teplote 11 oC. Najvyššia teplota pre ich chov je 33 oC. Európske druhy si vyžadujú 18 až 30 oC.

Rozmnožovanie

Väčšinou tieto jaštery sú vajcoživorodé a mnohé mláďatá slepúchovcov pretŕhajú vaječné obaly už v tele matky. Samice kladú 6 až 8 vajec, koncom mája sa liahnu mláďatá.

Čeľaď : kôrnatcovité – Helodermatidae

Kôrnatcovité obývajú južnú časť Severnej Ameriky až po Guatemalu. Dorastajú do dĺžky 45 až 80 cm. Majú masívne valcovité telo, na podhrdlí výrazný kožný záhyb. Chvost majú nelámavý. V dolnej čeľusti majú jedové žľazy, ktorých jed je smrteľný aj pre človeka. Žijú na púštiach a polopúštiach. Sú vajcorodé.

Nároky na chov

Zástupcovia tejto čeľade sú púštne jaštery, ktoré sa cez deň zdržujú hlboko v norách, kde je vysoká vlhkosť vzduchu. Potravu lovia v noci, kedy je opäť vyššia vlhkosť vzduchu. Chováme ich v polovysokých teráriách s niekoľkými kameňmi a koreňmi a väčšou vodnou nádržou. Cez deň väčšinou spia. Sú to kľudné zvieratá, ale sú ľakavé. Pri vyrušení syčia a snažia sa hrýzť. Manipulácia s nimi si vyžaduje skúseného chovateľa. Denná teplota v teráriu by mala byť od 25 do 30 oC, teplota vody 25 oC a nočná teplota klesá na 20 oC. Vhodné je podlahové vyhrievanie, pričom solárium nie je vhodné.

Rozmnožovanie

Pohlavný dimorfizmus u týchto jašterov nie je výrazný, ale samce majú širšiu hlavu. Na určenie pohlavia používame chirurgickú sondu. Tieto jaštery sa pária, len ak im bol umožnený zimný kľud. Pred samotnou kopuláciou sa naháňajú a po párení samičky kladú 3 až 12 veľkých vajec do zeme, do hĺbky 7 až 12 m. Inkubácia vajec trvá 30 dní. Odchov týchto plazov v zajatí nie je častý.

 

Čeľaď : varanovité – Varanidae

Varanovité sú rozšírené v Južnej Ázii, Afrike, Austrálii. Dorastajú do dĺžky 20 cm až 3 m a do hmotnosti 0,2 až 15 kg. Žijú v púštiach, savanách a v tropických pralesoch. Varany sú obľúbené a chovajú sa v takmer každej ZOO.

Nároky na chov

Varany chováme vo veľkých, priestranných teráriách, do ktorých umiestňujeme na lezenie veľké kamene, skalné útvary doplnené konármi a kmeňmi. Všetky súčasti terária musia byť dobre upevnené, nakoľko varany sa vyznačujú veľkou silou a schopnosťou premiestňovať predmety. Substrát dokážu nahrnúť na jedno miesto, alebo do bazénu, preto sú najlepšie betónové podlahy. Z estetického hľadiska pri budovaní betónovej podlahy sa do čerstvého betónu zatláča rôzne zrnitý piesok. Varany môžeme chovať v skupine len z rovnakého druhu. Pri kŕmení potravu umiestňujeme tak, aby každé zviera k nej malo dobrý prístup, čím predídeme vzájomnému napádaniu. Manipulácia s týmito jaštermi si vyžaduje veľké skúsenosti, lebo sú nebezpečné nielen svojimi čeľusťami, ale aj hrubým chvostom. Varany sa veľmi rýchlo pohybujú na čo taktiež musíme myslieť pri manipulácii. Púštne varany chováme pri teplote 28 až 35 oC, miestami až 40 oC, pričom nočná teplota klesá. Varany pochádzajúce z tropických pralesov si vyžadujú teplotu 27 až 30 oC, v noci 22 až 24 oC.

Rozmnožovanie

Párenie prebieha búrlivo, po prudkom naháňaní. Samice kladú do zemných dier 20 až 60 vajec. Niektoré druhy na uloženie vajec vyhľadávajú termitištia. Dĺžka inkubácie závisí od druhu, u púštnych varanov trvá 3 až 3,5 mesiaca a u varanov pochádzajúcich z dažďových pralesov trvá 9 až 10 mesiacov. Odchov mláďat nie je náročný, ale rozmnožovanie je vzácne.

 

 

 

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.