Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Plazy 3

Podrad: hady – Serpentens

Čeľaď : slepáňovitéTyphlopidae

Slepáňovité sú rozšírené v Európe, v južnej Ázii, Austrálii, Afrike a v tropickej časti Strednej a Južnej Ameriky. Dorastajú do dĺžky 15 – 90 cm. Sfarbenie tenkého valcovitého tela je ružové, žlté, hnedé až čierne, so škvrnami alebo pasmi.

Nároky na chov

Tento druh hadov sa nehodí na expozičné účely zoologických záhrad, lebo väčšinu času trávi zahrabaný v zemi. Občas sa návštevníci môžu stretnúť zo slepáňom nažltlým (Typhlops vermicularis). Slepáňovité chováme v teráriách, pričom podstatná je dostatočná vrstva zeminy. Na dekoráciu postačí kameň a suchá kôra. V prírode sa živia mravcami a termitmi.

 

Čeľaď : veľhadovité – Boidae

Hady patriace do tejto čeľade sú súčasťou expozície všetkých zoologických záhrad, ktoré venujú chovu plazov. Sú to stredne veľké až veľké nejedovaté hady, ktoré dorastajú priemerne do dĺžky 2 – 4 m, niektoré druhy aj vyše 10 m. Korisť ovinú svalnatým telom a zadusia. Pôvodné rozšírenie veľhadovitých je v južnej Európe, Ázii, na ostrove Fidži, na Šalamúnových ostrovoch, v Novej Guinei, Afrike, Madagaskare, na západe Severnej Ameriky, v tropických častiach Strednej a Južnej Ameriky. V ZOO sa najčastejšie chovajú veľhad kráľovský (Boa constrictor), anakonda žltá (Eunectes notaeus), anakonda tmavá (Eunectus murinus), ďalej rody Python a Morelia, Liasis, Acrantophis, Corallus, Eryx.

Nároky na chov

Veľhadovité rozdeľujeme do dvoch skupín, na stromové a zemné druhy, čomu zodpovedá aj spôsob ich chovu. 

Zemné druhy veľhadov dorastajú do menších rozmerov, takže na chov nepotrebujú veľké teráriá. Dôležitá je však plocha dna, musí byť pokrytá dostatočne hlbokým substrátom. Niektoré druhy napr. (Eryx), sú takmer stále zahrabané v piesku a na zem vyliezajú len občas. Pre tieto hady na dno terária sa dáva preosiaty piesok. Na dekoráciu sa používa niekoľko kameňov a kôra zo stromov. Hady začínajú byť aktívne po západe slnka, keď sa vyhrievajú na kameňoch, alebo teplom piesku. Za potravou sa vydávajú v noci. Vodu prijímajú veľmi zriedka, väčšinou im stačí voda obsiahnutá v koristi.

Najväčšie druhy z veľhadovitých, napr. zástupcovia rodov Phyton, Boa, Epicrates, Acrantophis, Eunectes sa zdržiavajú na zemi , ale aj často vyliezajú na stromy a vedia plávať. Chováme ich vo veľkých teráriách, ktorých dĺžka je dvojnásobná ako šírka a výška, pričom zodpovedá dĺžke hada. Do terária umiestňujeme vodnú nádrž, jazierko, dostatočne hrubé a silné konáre stromov na lezenie. Dno je najlepšie z betónu s povrchovou pieskovou úpravou.

Veľhady sa chovajú v pároch aj v skupinách. Všetky hady musia mať rovnakú veľkosť, aby sa vzájomne nenapádali. Pri odpočinku sa snažia stočiť do jedného miesta, preto nie je vhodné umiestniť  do jedného terária väčší počet jedincov. Manipulácia s veľkými hadmi aj keď nie sú jedovaté, si vyžaduje pozornosť a skúsenosti. Uhryznutie je bolestivé, zahnuté zuby sa zvyknú lámať a ostávajú v rane. Pohryznutia po sekundárnej infekcii sa väčšinou ťažko hoja. Väčším nebezpečenstvom je ak sa had po uhryznutí ovinie okolo nohy, alebo trupu ošetrovateľa a začne škrtiť. Na odvinutie hada sú potrební ďalší pomocníci. Na každý meter dĺžky hada by mal byť vždy jeden ošetrovateľ.

Druhou skupinou veľhadov sú stromové druhy.

Do tejto skupiny patria zástupcovia z rodov CorallusChondropython. Hady žijú v korunách stromov dažďových pralesov. Svojim zeleným, žltým, alebo hnedým zafarbením sa výborne maskujú medzi konármi. Lov vtákov im uľahčujú dlhé zuby, ktoré ľahko prenikajú perím.

Chovajú sa vo vysokých teráriách s množstvom rastlín a vysokou vlhkosťou vzduchu. Najdôležitejšou súčasťou teráriá je dostatok primerane veľkých konárov, lebo hady na nich trávia všetok svoj čas. Stromové druhy kladú vajcia do dutín stromov. Ako náhrada úkrytov dobre poslúžia duté kmene o priemere približne 10 cm. Dno terária je pokryté substrátom z rašeliny, alebo zmes humusu a zeminy, ktorá dobre udržiava vlhkosť. Vlhkosť ovplyvňuje dobrý zdravotný stav a ľahké zvliekanie.

Veľhadom a pytónom vyhovuje teplota v teráriu 22 – 28 oC. V noci je nižšia. Teplota vody v bazénoch je približne 24 – 26 oC a teplota v tropických pralesných teráriách pre stromové druhy je 26 – 30 oC. Napájanie hadov postačuje rosením. Veľhady prijímajú potravu vo veľkých kusoch alebo v celku, preto aj trus ktorý rady odkladajú do vody je nutné čo najskôr odstrániť.

Rozmnožovanie

Rozlíšenie pohlaví nie je náročné a dá sa rozlíšiť podľa dĺžky rudimentov zadných končatín. Samce ich majú dlhšie. Tento znak nie je výrazný len u pytóna kráľovského. Najspoľahlivejšou metódou je zavedenie sondy do pohlavných orgánov.

Pred párením samce oňuchávajú samiciam hlavy a prednú časť tela. Ak dôjde k narovnaniu tela, samec sa snaží samicu ovinúť chvostom a zasunúť pohlavný orgán (hemipenis) do kloaky samice. Celé párenie trvá aj niekoľko hodín. Úspech rozmnožovania závisí od sexuálnej aktivizácie. Tú vyvoláva na jar zmena teploty, vlhkosť a svetelný režim. Zimný oddych trvá 6 – 12 týždňov pri teplote 12 – 18 oC a relatívnej vlhkosti 70 %. Na zimovanie sa hady musia pripraviť. 14 dní pred zazimovaním sa iba napájajú vodou, podmienkou je ich dobrá kondícia a musia mať zvlečenú kožu. Veľhady rodia živé mláďatá na jeseň. Počet mláďat býva 15 až 60. Dosahujú veľkosť 0,5 – 0,8 m. Pytóny sa rozmnožujú vajciami s kožovitými obalmi. Ich počet je rôzny od niekoľkých kusov až po sto a viac. Samice kladú vajcia na sypkú zeminu, alebo kôpku lístia. Po nakladení vajec sa samica pytóna skrúti okolo vajec a zotrváva tak počas celej inkubácie. Optimálna inkubačná teplota u väčšiny pytónov je 30 – 32 oC. Do terária je nutné umiestniť misku s vodou na napájanie a vlhčenie vajec.

Mláďatá tejto čeľade umiestňujeme do čistých a vlhkých terárií. Po týždni sa začnú zvliekať, čo je podmienkou pre príjem potravy. Nezvlečené mláďatká umyjeme a opatrne im zvlečieme kožu. Niektoré mláďatá si v prvých týždňoch vyžadujú nútené kŕmenie. Dorastajú rôznym tempom a preto je nutné do terária umiestniť rovnako veľké hady. Teráriá pre mladé hady sú vybavené, kvôli jednoduchej asanácii, len miskou s vodou a konármi. Na dno je výhodné dať filtračný papier. Tropickým druhom vyhovuje rašelinový substrát, ktorý udržuje vysokú vlhkosť. Stromovým druhom ako substrát vyhovuje piesok a ako skrýše dutá kôra, alebo črepník obrátený hore dnom, alebo kokosové škrupiny.

 

Čeľaď : užovkovité – Colubridae

Do tejto čeľade patria takmer dve tretiny všetkých druhov hadov. Sú rozšírené na celom svete okrem Antarktídy. Obývajú biotopy jazier, mokradí, pobrežných močiarov, dažďové lesy, suché púšte. Rozdielnosti v biotopoch sa odrážajú aj v rozmanitosti tvaru  a sfarbenia. Do tejto čeľade patria všetky hady sveta , ktoré majú jedové zuby v zadnej časti ústnej dutiny.

V zoologických záhradách sa stretávame so zástupcami rodov Natrix, Thamnophis, Lampropeltis, Coluber, Drymarchon, Elaphe, Ptyas, Spilotes, Boaedon, Dasypeltis, Boiga, Malpolon, Psammophis a Dispholidus.

Nároky na chov

Podľa nárokov na spôsob chovu sa delia užovkovité na niekoľko skupín.

Užovky žijúce v blízkosti vôd. K tejto skupine patria rody Natrix a Thamnophis. Vo voľnej prírode žijú výlučne v blízkosti vody, preto sa chovajú v akvateráriách. Vodná nádrž by mala mať vypusť. Ako substrát sa používa piesok, alebo rašelina. Na dekoráciu v akvateráriu možno použiť vlhkomilné rastliny, korene  a ploché kamene, nad ktoré sa umiestni lampa. Teplota by mala byť od 20 do 25 oC a miestami až 30 oC, nočná teplota je nižšia.

Hadiarky rodu Lampropeltis sú zemné hady, ktoré žijú v biotopoch savanového typu v horských oblastiach. Chovajú sa v teráriách , v ktorých im smerom k návštevníkom vytvárame úkryty zo skál a koreňov. Na substrát sa používa hrubší čistý piesok, alebo rašelina. Hadiarky sa nemôžu chovať s inými druhmi hadov, lebo sa nimi živia. Aj medzi mláďatami môže pri kŕmení dôjsť ku kanibalizmu. V spoločnom teráriu sú umiestnené hady rovnakej veľkosti. Chovajú sa pri teplote 20 až 26 oC, nočná teplota je nižšia. Pre rozmnožovanie je nutné aspoň samcom poskytnúť zimný kľud.

Užovky žijúce v púštiach a polopúštiach patria do rodov Malpolon a Psammophis. Chovajú sa v suchých až polosuchých teráriách s jednoduchou dekoráciou z kameňov a konárov, vodná nádrž nie je nutná, stačí rosenie.

Užovky rodu Elaphe u chovateľov veľmi obľúbené, pochádzajú z Európy, Ameriky a Ázie. Vedia dobre šplhať po stromoch a kríkoch, preto im vyhovujú vysoké teráriá s množstvom konárov a rôznymi výstupkami na stenách. Ak nemajú v teráriu vodu, potom je nutné rosenie štyri krát denne. Hlavne v období zvliekania si vyžadujú vlhkosť.

Bojgy sú skutočne jedovatými hadmi tejto čeľade. Jed niektorých druhov môže byť smrteľný aj pre človeka. Vo voľnej prírode sa vyskytujú v savanách aj dažďových lesoch Afriky a Ázie. Bojgy sú nevyspytateľné v svojom správaní a pri manipulácii s nimi sa používajú nástroje. Vyznačujú sa dennou alebo nočnou aktivitou. Druhom s nočnou aktivitou vyhovujú vyhrievané konáre a denným druhom vyhrievacie lampy a podlahové ohrievanie. Denná teplota sa pohybuje od 23 do 28 oC a nočná teplota 20 – 24 oC.

Užovky rodov Coluber, Ptyas, Spilotes, Boaedon majú približne rovnaké nároky na chov. Rady sa zahrabávajú a skrývajú. Sú dostatočne rýchle, pri manipulácii s nimi treba byť opatrný. Do terária umiestňujeme substrát z listovky rašeliny a piesku len do hĺbky 1,5 cm. Ak by bol hlbší substrát, potom by sa hady zahrabávali a návštevníci by ich nemali možnosť vidieť. Terárium je doplnené vetvami na šplhanie.

Rozmnožovanie

Spoľahlivé určenie pohlavia je u tejto čeľadi len pomocou sondy. Pred párením jeden alebo viacero samcov naháňa samicu a snažia sa obtočiť okolo nej chvostom. Párenie sa opakuje v intervaloch počas niekoľkých dní. Samice kladú vajcia do pôdy, tlejúceho lístia, kompostu, alebo zemných nor, pod korene. Počet vajec závisí od druhu, priemer je desať kusov. Po nakladení vajec sa z nich liahnu malé užovky. Niektoré druhy sa liahnu po inkubácii, ktorá trvá priemerne 1,5 – 2 mesiace. Pri chove v zajatí je nutné u väčšiny druhov vajcia inkubovať v inkubátoroch. Zariadenie terárií pre mláďatá je podobné ako v predchádzajúcej čeľadi.

 

Čeľaď : korálovcovité – Elapidae

Do tejto čeľade patrí každý desiaty na svete. Všetky sú jedovaté, mnohé aj smrteľne. Patria sem kobry, koralovce, mamby, krovináre a mornáre. Obývajú hlavne tropické oblasti v Afrike, Ázii, Severnej a južnej Amerike a Austrálii. Korálovcovité sú zemné, polopodzemné druhy, ako aj hady žijúce v korunách stromov. Mornáre a ploskochvosty žijú v mori. Niektoré druhy lovia cez deň, iné za súmraku. Dorastajú do dĺžky 38 cm – 5,6 m. Od predchádzajúcej čeľade užovkovitých sa líšia tým, že väčšina má jedové zuby umiestnené vpredu v hornej čeľusti.

Nároky na chov

Kobry chováme vo vysokých teráriách, ktorých výška musí byť vyššia minimálne o niekoľko desiatok centimetrov ako maximálne možné vztýčenie kobry. Do terária umiestňujeme vhodné konáre, korene a skalné útvary. Zo začiatku, kým si kobry zvyknú na nový priestor je dobré vytvoriť pre nich skrýše, aby sa neporanili pri snahe uniknúť. Tieto úkryty treba situovať smerom k čelnému sklu, aby návštevníci chované exempláre videli. Neskôr je možné skrýše odstrániť. Manipulácia s kobrami si vyžaduje dlhoročné skúsenosti a len málo odborníkov na prácu s jedovatými hadmi pracuje v našich zoologických záhradách. Teda ani ich chov nie je tak rozšírený. Najbezpečnejší spôsob chovu je umiestniť ešte jedno menšie terárium vo vnútri, alebo mimo veľkého terária. To slúži ako úkryt pre kobry. V prípade potreby sa had nechá preliezť z jedného terária do druhého bez priameho kontaktu s ošetrovateľom. Kŕmenie by malo byť pod stálou kontrolou, lebo kobry, hlavne kobry kráľovské, sú schopné zožrať menšie jedince.

Mamby  sú stromové hady a patria medzi atraktívnych chovancov zoologických záhrad. Sú jedovaté, ale kľudné i keď zvedavé. Na podmienky chovu nie sú náročné. Chováme ich v teráriách s množstvom konárov na lezenie. Pre bezpečnú prácu ošetrovateľov je vhodné terárium rozdeliť vertikálnou prepážkou a tak umožniť prevádzať asanáciu terária vždy v prázdnej časti. Chovná teplota pre kobry a mamby je cez deň 25 až 28 oC, miestami i viac a nočná teplota môže klesnúť až na 20 oC.

Koralovcovité sú hady žijúce na zemi, na chov postačí nižšie terárium s pieskom alebo rašelinou a niekoľkými konármi, kameňmi či kôrou. Teplota v teráriu by mala byť 20 – 25 oC.

Rozmnožovanie

Určovanie pohlavia u korálovcovitých je vzhľadom k ich jedovým zubom dosť obtiažne, lebo najspoľahlivejšou metódou je sondovanie pohlavných orgánov. Rozmnožujú sa v januári až februári. Kobry žijú v pároch. Starajú sa o nakladené vajcia niekedy aj so samčekmi. Samica kobry kráľovskej buduje až 1 m vysoké hniezdo s rastlinného materiálu, ktorí nosí v papuľke. Je veľmi starostlivá. Kobry kladú 10 až 20, výnimočne okolo 40 vajec. Inkubácia trvá 60 – 70 dní. Vajcia je najlepšie inkubovať v umelých liahňach. Korálovcovité z Austrálie rodia väčšinou živé mláďatá.

 

Čeľaď : vretenicovité – Viperidae

Vretenicovité sú najdokonalejšie vyvinutými hadmi. Majú pohyblivé, dlhé jedové zuby s kanálikom, uložené vpredu v hornej čeľusti. Vretenice žijú v južnej Sibíri, Japonsku, Indii, Afrike, Európe, Strednej a Južnej Amerike. Vyskytujú sa v rôznych klimatických pásmach a sú dobre prispôsobené chladnejšiemu podnebiu. Niektoré dokonca žijú za polárnym kruhom. Sú rozšírené vo vysokých nadmorských výškach, ale aj v púštiach s nízkymi nočnými teplotami. Žijú na stromoch aj na zemi. Dorastajú do dĺžky 25 cm až 3, 7 m. Najčastejšie sa v zoologických záhradách chovajú zástupcovia rodov Vipera, Bitis, Echis a Cerastes. Menej častými sú zástupcovia rodov Atheris, Causus, Pseudocerastes  a Eristicophis. Do tejto čeľade sú zaradené aj štrkáče. Najčastejšie sa chovajú zástupcovia z rodov Crotalus, Sistrurus, Bothrops, Trimeresurus a Agkistrodon.

Nároky na chov

Vretenice obývajú rôzne biotopy a preto aj podmienky na chov sú rozdielne v závislosti od druhov. Zástupcovia rodov Cerastes, Pseudocerastes  a Eristicophis a niektorý z rodu Bitis žijú v piesočnatých tropických a subtropických oblastiach a sú majstrami v zahrabávaní sa. Sú aktívne po západe slnka, kedy je teplota vzduchu nižšia. Cez denné horúčavy sú zahrabané v piesku. Chovajú sa v stredne veľkých teráriách s nižšou výškou. Týmto druhom postačí len čistý, bezprašný piesok. Ak nie je piesok čistý, prach spôsobuje zdravotné problémy. Dekoratívne dotvorenie terária pre návštevníkov by malo zodpovedať prirodzenému biotopu.

Vretenice z rodu Causus sú zemné hady a pre chov v zoologických záhradách málo výhodné.

Stromové vretenice rodu Atheris  sú potravný špecialisti a živia sa výlučne žabami. Chovajú sa vo vlhkých teráriách s primeraným množstvom konárov.

Vretenice rodu Echis sa chovajú v stredne veľkom suchom teráriu s pieskom, niekoľkými kameňmi.

Veľké vretenice rodu Bitis dorastajú do dĺžky aj dvoch metrov. Najčastejšie chovanou je vretenica útočná (Bitis arietans), ktorá sa dobre rozmnožuje. Tieto hady majú hrubé telo, širokú ploskú hlavu a niekoľko centimetrov dlhé jedové zuby. Sú málo aktívne, pomerne ľakavé. Uhryznutia sú zriedkavé , ale veľmi nebezpečné. Na chov vyžadujú len jednoducho zariadené teráriá.

Vretenice rodu Vipera sú najčastejšie chované druhy. Pochádzajú z Európy a Ázie. Všetky sú jedovaté, ale nebezpečné pre človeka sú len veľké druhy. Chovajú sa v stredne vysokých teráriách, v ktorých sú kamenné útvary, korene a vetvy. Na začiatku rady vyhľadávajú úkryty, ale keď si zvyknú už ich nepotrebujú. Ako substrát sa používa čistý prepraný hrubší piesok, na pitie postačí miska s vodou. Väčšina druhov z tejto čeľade potrebuje zimný kľud, teplota v teráriu sa na tri mesiace zníži na 4 – 7 oC. Ak hady nezimujú kvôli expozícii dožívajú sa kratšieho veku a nerozmnožujú sa.

Púštne druhy vyžadujú dennú teplotu v teráriu od 26 do 32 oC. Nočná teplota klesá na 20 oC. Tropické druhy sa chovajú pri teplote 24 až 28 oC. Druhy, ktoré sa vyskytujú vo vnútrozemí potrebujú teplotu v chovnom zariadení 20 až 28 oC, nočná teplota klesá.

Štrkáče sú silné, nebezpečné, jedovaté hady. Typickým znakom štrkáčov je rohovitá časť na konci chvosta, zložená s voľne spojených článkov. Každým zvliekaním pribúda ich počet. Štrkadlo slúži na odstrašenie protivníka. Sú väčšinou nočné zvieratá a vyskytujú sa v Severnej a Južnej Amerike a v juhovýchodnej Ázii.

Do rodu Crotalus patria napríklad veľký, silný, najnebezpečnejší štrkáč Severnej Ameriky, štrkáč texaský (Crotalus atrox) alebo štrkáč kaskabel (Crotalus durissus) obývajúci Južnú Ameriku. Štrkáče sú nočné aj denné druhy hadov. Zimujú v skalných úkrytoch, ale zimovanie v teráriách nie je nutné. Teráriá na chov sa používajú ako pre vretenice.

Podobné sú štrkáče rodu  Sistrurus. Chovajú sa v menších teráriách s pieskom a miskou vody na pitie.

Krovináre rodu Bothrops dorastajú do 2,5 m, takže aj rozmery terária treba prispôsobiť ich telesným rozmerom. Na dno používame rašelinu, suché lístie. Zvlášť v období zvliekania treba zvýšiť vlhkosť vzduchu. Pre stromové druhy treba do terária umiestniť dostatok konárov na lezenie.

Stromové krovináre sú ázijské druhy z rodu Trimeresurus. Obývajú tropické dažďové lesy a kroviny. Do tropického terária umiestňujeme dostatok popínavých tropických rastlín.

Štrkáčom dávame do terária substrát, ktorý by mal udržiavať vlhkosť. Terárium treba pravidelne rosiť, štrkáče pijú vodu s listov. Nie sú hryzavé, ale manipulácia s nimi si vyžaduje opatrnosť.

Ploskohlavce rodu Agkistrodon sú zemné hady, ktoré žijú v Severnej Amerike a v Ázii. Veľkosť terária, v ktorom sa chovajú musí zodpovedať ich veľkosti. Ako substrát sa používa prepraný hrubší piesok, alebo lístie. Jednotlivé druhy, tropické, stepné, vodné, si vyžadujú odlišné nároky na vlhkosť vzduchu v chovnom zariadení. Pre druhy žijúce v močiaroch, umiestňujeme do terária bazén s vodou.

Zabezpečiť optimálnu teplotu  pre tak rozmanitú čeľaď nie je jednoduché. Preto je najlepšie zabezpečiť hadom miesta s rôznymi teplotami v teráriu. Veď ani v prírode nie sú miesta s minimálnymi teplotnými odchýlkami.

Rozmnožovanie

Vretenice sa pária na konci leta. Väčšina druhov vreteníc sú vajcoživorodé, mláďatá ihneď opúšťajú vaječné obaly. Niektoré druhy, napríklad vretenice rodu Causus sú vajcorodé. Počet vajec je rôzny, môže byť až 150 kusov. Odchov mláďat je podobný ako u predchádzajúcich druhov. Všeobecne platí, že malé vretenice umiestňujeme do spoločného terária podľa telesnej veľkosti. Už pri narodení majú mláďatká určitú zásobu jedu a sú pomerne hryzavé. Práca s nimi si vyžaduje opatrnosť.

Štrkáče sa pária od marca do júla. Samce zvádzajú súboje o samičky. Ploskohlavce sa pária vo vode. Väčšina štrkáčov rodí dve až dvadsať živých mláďat v období od augusta do septembra. Niektoré krovináre kladú vajcia, ktoré strážia. Podmienky pre chov sú podobné ako u ostatných hadov. Dôležitá je hygiena, vhodné úkryty, konáriky na šplhanie. Chováme vždy rovnako vyspelé mláďatá.

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.