Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Vtáky

Chov vtákov

 

Zoologický systém:

 

kmeň: - chordáty - Chordata

  podkmeň: stavovce -Vertebrata 

    trieda: vtáky -Aves  

      nadrad: bežce – Palaeognathae

      nadrad: letce – Neognathae; Carinatae

 

Charakteristika triedy

Vtáky sú teplokrvnou vývojovou vetvou plazov. Pomocou operených krídiel majú schopnosť lietať, pričom zadné končatiny majú pohyblivé, prispôsobené na behanie, skákanie, šplhanie, plávanie, lovenie koristi. Kostra vtákov je pevná, ale ľahká, väčšina kostí je dutá a do niektorých zasahujú vzdušné vaky. Vtáky sú najpohyblivejšie stavovce a vďaka tomu osídlili okrem morských hlbín celý svet.

 

Anatómia a fyziológia tráviacej sústavy vtákov

Tráviaca sústava má niekoľko zvláštností. Začína ústnou dutinou, ktorá je dutinou zobáka. Vtáky sú bezzubé. Podnebie v ústnej dutine u niektorých vtákov je pokryté rohovinou a u semenožravých má špeciálnu štruktúru, lebo slúži na lúpanie alebo lúskanie semien. Spôsob výživy ovplyvňuje aj tvar jazyka. Ďatlovité majú jazyk dlhý, lepkavý, kolibríky trubicovitý, tučniaky s rohovitými háčikmi, plameniaky a papagáje majú jazyk mäsitý. Do ústnej dutiny ústi niekoľko párov slinných žliaz, ich sekrét slúži na zvlhčovanie potravy a u niektorých druhov zase na stavbu hniezda.  Hltan je krátky, pažerák je dlhý, v závislosti od dĺžky krku. Pažerák rybožravých vtákov je obdivuhodne roztiahnuteľný. Niektoré druhy vtákov majú pažerák rozšírený do hrvoľa. V ňom sa tvrdá rastlinná potrava zmäkčuje, alebo sa v ňom ukladá živočíšna potrava. Žalúdok sa skladá z dvoch oddielov, zo žľaznatého (proventriculus) a svalnatého žalúdka (ventriculus). Mnohé vtáky majú v pylorickej časti vyvinutý tretí žalúdok (postventriculus). Zvlášť výrazný je u tučniakov, potápiek, pelikánov, volaviek, kačíc, dravcov a kukučiek. V žľaznatom žalúdku sa začína chemické trávenie. Ďalej sa potrava dostane do svalnatého žalúdka, kde sa aj s pomocou prehltnutých kamienkov rozdrví a účinkom sekrétov žľaznatého žalúdka tiež trávi. U hmyzožravých  a mäsožravých vtákov sa v svalnatom žalúdku oddeľujú nestrávené časti potravy, napr. krovky, perie, kosti, chlpy atď. Podstatná časť tráviacich procesov prebieha v tenkom čreve. Predná časť sa označuje ako dvanástnik, ale histologicky sa od strednej časti nelíši. Stredná časť prechádza do konečníka. Do tenkého čreva ústia vývody pankreasu a jeden alebo viac žlčovodov z pečene. Dĺžka čreva je u rybožravých a rastlinožravých najdlhšia. Medzi tenkým črevom a konečníkom bývajú dve slepé črevá. Kloaka má tri oddiely, kde proximálny tvorí prechod medzi konečníkom a análnym otvorom. Do ďalšej časti ústia močovody a pohlavné žľazy. Posledný úsek je ukončený ritným otvorom a zvieračom  (Obr. 13) .

  

Výživa  vtákov

Vtáky podľa druhu prijímanej potravy rozdeľujeme na rastlinožravé, mäsožravé a všežravé. Sú druhy, ktoré prijímajú rastlinnú aj živočíšnu potravu a niekedy nie je možné stanoviť hranicu  medzi jednotlivými skupinami. V zoologických záhradách a iných chovných zariadeniach sa vtákom podáva celý rad rôznych druhov krmív. Kvalitná výživa si vyžaduje dôkladné poznanie krmív. Pre správnu voľbu náhradnej potravy v zajatí je nutné vychádzať z vedomostí o prirodzenej potrave vtákov.

Zásady techniky kŕmenia a napájania

Dôležité pri kŕmení vtákov je nie len zloženie kŕmnej dávky, ale aj správna technika kŕmenia a napájania jednotlivých druhov.

Zásady sú nasledovné :

  1. Dodržiavanie stanovenej doby kŕmenia.
  2. Dodržiavanie rovnomerných intervalov medzi jednotlivými kŕmeniami.
  3. Dodržiavanie poradia jednotlivých krmív kŕmnej dávky.
  4. Prispôsobiť krmivo zvláštnym nárokom (mláďatá, staré vtáky, choré, hniezdiace, transport a odchytené z voľnej prírody).
  5. Postupný prechod na iné kŕmne dávky.
  6. Pravidelné čistenie kŕmidiel, napájačiek a náradia.
  7. Pravidelná kontrola kŕmenia (úprava kŕmnej dávky i jej zloženia podľa aktuálnych potrieb).
  8. Pravidelné a dostatočné napájanie čerstvou, čistou a nezávadnou vodou. Voda na napájanie by nemala byť príliš studená a naopak, v letných horúčavách, prehriata. Voda by sa mala viackrát denne vymieňať. Nutná je i výmena vody z dôvodu znečistenia trusom, krmivom alebo kúpeľom.

 

Kŕmenie vtákov so zvláštnymi nárokmi.

Kŕmenie mláďat

Prvé dva dni po vyliahnutí sa mláďatá vyživujú z vlastného žĺtka. Mláďatá delíme na kŕmivé, ktoré rodičia musia kŕmiť a nekŕmivé, ktoré sa hneď po vyliahnutí kŕmia samé. Rodičom kŕmivých mláďat zabezpečíme v krmive dostatok bielkovín hlavne živočíšneho pôvodu (vajce, varené mäso, hmyz, tvaroh a zelené krmivo). Kŕmna dávka musí obsahovať minerálne látky a vyššiu hladinu vitamínov.

Nekŕmivé a osamostatňujúce sa kŕmivé mláďatá lepšie prijímajú mäkkú potravu. Krmivo pre mláďatá musí byť vysoko stráviteľné a v pomere k telesnej hmotnosti vo väčšom množstve ako u dospelých vtákov.

Kŕmenie v období rozmnožovania

Kŕmna dávka sa pred a počas znášky zvyšuje kvalitatívne aj kvantitatívne. Zvyšuje sa aj frekvencia kŕmenia. Všeobecne sa v kŕmnej dávke zvyšuje obsah živočíšnych bielkovín, minerálnych látok a vitamínov čím sa zvyšuje pud rozmnožovania.

Kŕmenie chorých vtákov

Pri kŕmení chorých vtákov sa riadime pokynmi veterinárneho lekára. Všeobecne platí, že krmivo musí byť kvalitné a napájame napr. čajom, odvarmi, niekedy spolu s liečivom.

Kŕmenie pri preprave

Zloženie kŕmnej dávky pri preprave príliš nemeníme, len znížime jej množstvo. Určujúci je druh prepravovaného vtáka a doba prepravy. Cestu ľahšie znášajú väčšie bylinožravé druhy a aj zabezpečenie krmivom je jednoduchšie. Zložitejšie je to s mäsožravými a hmyzožravými druhmi, ktoré počas cesty nie je možné kŕmiť. Na napájanie, ak je možné, používame čaje, ako napríklad harmančekový. Najlepšie je zabezpečiť doprovod vlastnými ošetrovateľmi zo ZOO. 

 

 

Chov a kŕmenie jednotlivých druhov vtákov

 

Nadrad : Bežce - Palaeognathae

Rad : pštrosotvaré – Struthioniformes

Pštrosy sú v súčasnosti najväčšími žijúcimi vtákmi na zemi. Dospelé jedince môžu mať hmotnosť až 200 kg a výšku k hlave 250 cm. Žijú v tropických oblastiach saván a polopúští Afriky. Sú to všežravce. V zoologických záhradách sa najčastejšie chová pštros dvojprstý (Struthio camelus).

Nároky na chov

Pštrosy chováme v pároch, alebo v skupinách s jedným samcom a dvomi až tromi samicami. Pštrosy si vyžadujú rozľahlý trávnatý výbeh, miestami polopiesčitý. Súčasťou výbehu je ubikácia s optimálnou teplotou ovzdušia 18 oC. Pštrosy môžeme chovať aj s ďalšími africkými kopytníkmi. Tieto najväčšie vtáky sú zároveň aj veľmi silné, hlavne v dobe párenia je nutná zvýšená opatrnosť ošetrovateľov. Ich kopnutie môže spôsobiť ťažké zranenia. Sú všežravé, vo voľnej prírode sa živia spásaním trávnatého porastu, rôznych bylín, zo zeme zbierajú lístie, hmyz, drobné stavovce. Najskôr si naplnia ústnu dutinu za jazykom a až potom zdvihnú hlavu a prehltnú nahromadenú potravu. V zajatí im predkladáme miešanicu, ktorá má nasledovné zložky : kocky chleba alebo rožky, posekaná tráva, pomletý kel, kapusta a mrkva, lucerna, púpava, pokrájané ovocie, kukurica, miagané zemiaky, mleté varené alebo surové mäso s okrúhlymi kamienkami veľkosti hrachu. Minerálne látky a dôležité čerstvé zelené krmivo. Mimo sezónu zelené krmivo môžeme nahradiť granulami lucerny. Denná kŕmna dávka je 3,6 kg a podáva sa v dvoch častiach , ráno a popoludní.

Mláďatá sa kŕmia miešanicou z nadrobno nasekaných varených vajec. K vajciam sa pridáva pokrájané listy šalátu, neskôr špenátu, mladá žihľava. V druhom týždni života sa mláďatám pridávajú pšeničné otruby, tvaroh a podiel zeleného sa zvyšuje o dve tretiny. Dvojtýždňovým sa varí praženica, do ktorej sa primiešava zelené krmivo, ovsené vločky, otruby. Neskôr môžeme pridať striedavo ďatelinu, lucernu a nastrúhanú mrkvu. Mláďatá sa kŕmia štyri krát denne. Od desiateho dňa života podávame minerálne látky a vitamíny. 

Rozmnožovanie

Počas párenia samec zvádza samicu pobiehaním v kruhoch a zdvíhaním a rozťahovaním krídiel. Nafukuje krk a vydáva zvláštne bubnovité zvuky, ktorými zdôrazňuje svoje vlastníctvo teritória. Pštrosy kladú vajcia do hniezda, hniezdnej jamky, ktorú vyhĺbi samec svojim zobákom a telom. Do spoločného hniezda znášajú vajcia všetky samice, takže v jednom hniezde môže byť až 30 vajec. Najoptimálnejší počet pre vysedenie vajec je 15 kusov. Zvyšné vajcia umiestňujeme do liahne. O vajcia sa starajú obaja rodičia, počas noci na nich sedí samec a cez deň jedna zo samíc. Mláďatá sa vyliahnu za 6 týždňov. Vodí ich hlavne samec. Mláďatá sa kŕmia samé a vo veku 10 mesiacov dosahujú veľkosť dospelých. Samice dospievajú v druhom roku života a samce v treťom a štvrtom.      

 

Rad : nanduotvaré - Rheiformes

Nandu pochádza z Južnej Ameriky, je vzrastom menší ako pštros, dorastá do výšky 1,5 m a jeho hmotnosť dosahuje 25 kg. Obýva trávnaté pampy a je všežravcom. Najčastejšie sa chová nandu pampový (Rhea americana). 

Nároky na chov

Nanduovité chováme v trávnatých výbehoch s niekoľkými stromami, ktoré poskytujú v slnečných dňoch tieň. Vo výbehu je umiestnený prístrešok alebo ubikácia, ktorá slúži ako ochrana pred zimou, hlavne v zimnom období. Tieto vtáky sú otužilé a ich chov je možný vo výbehoch počas celého roka. Chováme ich v skupinách, v dobe párenia sa ozývajú hlbokým bubnovým hlasom. Rodinu tvorí jeden samec a tri až šesť samíc. Vo voľnej prírode sa v jesennom období vyhľadávajú myrtové alebo iné bobule. V období dažďov sa živia ďatelinou, hmyzom, nepohrdnú semenami lupúchovitých rastlín. Vodu pijú zriedkavo, postačí im dážď a rosa. V zajatí sa kŕmia podobne ako pštrosy, len dostávajú naviac pšeničné otruby. Mláďatá dostávajú potravu ako pštrosy a naviac svrčky, múčne červy a iný hmyz. Pijú pravidelne. Kŕmna dávka  pre nandu na deň je 1,8 kg.

Rozmnožovanie

Hniezdo buduje samec, do ktorého znesie jedna alebo viacero samíc približne po 20 vajec, ktoré sú krémovožltej farby. V hniezde ponechávame najviac 12 vajec, ktoré vysedí samec v priebehu 42 dní. Ostatné vajcia umiestňujeme do liahne s teplotou 38,5 až 39,5 oC a vlhkosťou 70 %. Vajcia v liahni obraciame dvakrát denne a ochladzujeme 20 až 25 minút. Aj tieto mláďatá vodí po vyliahnutí len samec. Mláďatá vyliahnuté v liahni premiestňujeme pod umelú kvočku (tepelný zdroj), pričom udržujeme stálu teplotu 28 oC. Po troch dňoch mláďatá umiestňujeme k samcovi, ktorý ich ochotne príjme. Malý nandu je úplne samostatný po štyroch mesiacoch, ale dospieva vo veku dvoch rokov.

 

Rad : kazuárotvaré – Casuariiformes

Do tohto radu patria dve čeľade : kazuárovité (Casuariidae) a emuovité (Dromaiidae). Sú to pomerne silné nelietavé vtáky, ktorých hmotnosť sa pohybuje okolo 100 kg a výška v kohútiku je približne 90 cm, výška k hlave presahuje 1,8 m. Vo voľnej prírode sa vyskytujú v pralesoch Novej Guinei a Severnej Austrálii. Najčastejšie sa chová kazuár prilbový (Casuarius casuarius), ktorého samica je väčšia a pestro sfarbená.

Čeľaď : kazuárovité - Casuaridae

Nároky na chov

Kazuáre chováme vo veľkých výbehoch, ohraničených 2 m vysokým plotom. Nižšie oplotenie by veľmi ľahko preskočili. Do výbehu umiestňujeme množstvo kríkov, stromov, ktoré slúžia ako úkryty pred slnkom a aj na odpočinok. V zimnom období kazuáre premiestňujeme do vyhrievaných ubikácií, v ktorých je teplota približne 18 oC. Tieto vtáky žijú samotársky, takže sú chované jednotlivo. V dobe párenia sa do jedného výbehu – teritória umiestňuje jeden pár. Nie vždy si vybrané jedince, páry, vzájomne vyhovujú. Preto je potrebné ich sledovať a ak je nutné v záujme ich bezpečnosti oddeliť. Sú prípady, keď samica napadne samca, čo môže končiť jeho smrťou. Kazuár môže napadnúť aj chovateľa, preto pri asanácii výbehu alebo ubikácie vtáky nechávame prejsť do iného priestoru. Kazuáre sa živia hlavne šťavnatými plodmi, semenami , orechmi a aj zelenými časťami rastlín. Zo živočíšnej potravy sú to napríklad ryby, žaby, jašterice. Sú to všežravce. V zajatí sa kŕmia dospelé aj mláďatá podobne ako pštrosy. Naviac sa dospelým predkladajú myši, rôzne menšie zvieratá, napr. vtáky. Kŕmna dávka na deň je 2,4 kg.

Rozmnožovanie

Samica znáša 3 až 6 svetlo zelených vajec na zem do jamky. Po znáške samicu oddeľujeme, na vajciach sedí len samec po dobu 54 dní. Aj o mláďatá po vyliahnutí sa stará len otec.

 

Čeľaď : emuovité - Dromaiidae

Tieto bežce pochádzajú z Austrálie. Ich hmotnosť je približne 50 kg. Dorastajú do výšky hlavy 1,5 m. V období hniezdenia žijú väčšinou v pároch a po zvyšok roka vo väčších spoločnostiach. V ZOO sa chová emu hnedý (Dromaius novaehollandiae)

Nároky na chov

Emu je otužilý, nenáročný vták, ktorý dobre znáša zimu aj vo vonkajších výbehoch. Súčasťou výbehov je však nutná ubikácia, ktorú vyhľadáva hlavne v noci. Ubikáciu nie je nutné vyhrievať, postačuje umiestniť do nej umiestniť slamené rohože s podstieľkou. Emu sa živí ovocím, bobuľami, zelenými časťami rastlín. V zajatí sa kŕmi ako pštros. Pridávajú  sa aj pšeničné otruby. Denná kŕmna dávka na jeden kus je 2,4 kg.

Rozmnožovanie

V dobe hniezdenia žije v pároch. Počas dvorenia vtáky vydávajú bubnovité zvuky. Samice znášajú 6 - 12 tmavozelených vajec do jamky na zemi. V našich podmienkach začnú znášať už od konca decembra. Na vajciach sedí samec osem týždňov. Po vyliahnutí sú mláďatá pásikavé.  Samec dlho vodí mladé a chráni ich aj pred samicou.

 

Rad : kivitvaré – Apterygiformes

Tento druh nelietavých vtákov žije na Novom Zélande. Dorastajú do dĺžky 40 až 55 cm a hmotnosti približne 2 kg. Samce sú väčšinou o tretinu menšie ako samice. Tieto vtáky sú aktívne v noci, kedy vyhľadávajú potravu, cez deň sú chované v rôznych dutinách. Najčastejšie sa chová kivi južný (Apteryx australis)

Nároky na chov

Kivi chováme v pároch, pričom je nutné im zmeniť svetelný režim, aby ich návštevníci mohli sledovať. V nočných hodinách sa vtákom svieti a cez deň sa používa červené „nočné“ osvetlenie. Kivi chováme v priestranných, zasklených ubikáciách, v ktorých je umiestnený dutý kmeň, slúžiaci ako úkryt. Na dekoráciu sú v ubikácii posadené rastliny. Kivi sa vo voľnej prírode špecializuje na lov červíkov, ďalej sa kŕmi hmyzom, bobuľami a prehĺta drobné kamienky. V zajatí ich kŕmime dážďovkami, vareným mletým mäsom, varenými vajciami a múčnymi červami.

Tieto vtáky žijú v pároch v trvalom zväzku. Samice znášajú jedno až tri vajcia, ktoré ale vysedí samec za 75 až 80 dní.

 

Rad : tinamotvaré - Tinamiformes

Tinamy sú vývojovo primitívne vtáky, ktoré obývajú Strednú a Južnú Ameriku. Žijú prevažne v lesoch a savanách. Dokážu lietať na krátke vzdialenosti, avšak na zemi vedia rýchlo a veľmi dobre behať. Živia sa semenami a rôznymi plodmi. Samčeky a samice sú zväčša rovnako sfarbené. Najčastejšie sa v ZOO chová tinama popolavá (Nothoprocta perdicaria).

Nároky na chov

Tinamy chováme v menších skupinách, vo voliérach s množstvom kríkov a trsmi vyšších ozdobných tráv. Vo voľnej prírode sú aktívne v noci, ale v zajatí je možné im zmeniť svetelný režim.  Kŕmime ich zeleným nasekaným krmivom, miaganým obilím, drveným sušeným hmyzom a múčnymi červami, pomletým mäsom, nakrájanými šupkami jabĺk, šalotkami a cibuľkami tulipánov. Denná kŕmna dávka je 0,3 – 0,4 kg.

Samica žije s niekoľkými samcami. Znáša 1 až 10 vajec do jamky v zemi, na ktorých 20 dní sedí len samec. Aj o výchovu vyliahnutých mláďat sa stará samec. 

 

Nadrad : Letce - Neognathae

Tučniaky sú morské nelietavé vtáky, ktoré žijú na južnej pologuli. Sú prispôsobené životu na otvorenom mori a v extrémnom chlade. Väčšinu života trávia vo vode, v ktorej sa veľmi dobre pohybujú plutvovitými krídlami. Živia sa rybami, mäkkýšmi, hlavonožcami, planktónom. Korisť lovia na hladine, aj pod vodou. Niekoľko druhov tučniakov sa morskými prúdmi dostane až do tropických oblastí. Najčastejšie sa v ZOO chovajú druhy pochádzajúce z teplejších oblastí, lebo nevyžadujú zvláštnu klimatizáciu ako tučniak jednopásy (Spheniscus humboldti) a tučniak okuliarnatý  (Spheniscus demercus). Z chladnejších oblastí sa chová hlavne tučniak patagónsky (Aptenodytes patagonicus) dosahujúci hmotnosť až 21 kg, avšak na chov je potrebné zabezpečiť špeciálne ubikácie s klimatizáciou.      

Nároky na chov

Tučniaky sú hlavne v našich podmienkach chúlostivé na prostredie. Týka sa to hlavne antarktických a subantarktických druhov. Tieto druhy si vyžadujú klimatizované expozície s chladením a filtráciou vody a vzduchu. Optimálna chovná teplota sa pohybuje okolo bodu mrazu, maximálna do 5 oC. Subarktické druhy vyžadujú teplotu okolo 10 oC. Tučniaky chováme v bazénoch s morskou vodou. V pavilónoch pre antarktické tučniaky je vhodné zabezpečiť v období od apríla do septembra trvalé antarktické zimné šero. Naopak od polovice októbra udržujeme osvetlenie celých 24 hodín. Takýmto spôsobom tučniakom v zajatí prispôsobujeme prírodné podmienky Antarktídy. Ďalším problémom pri chove všetkých druhov tučniakov je podlaha ubikácie. Nesmie byť príliš tvrdá, musí byť hladká a musí sa dať ľahko čistiť. Nevhodná podlaha môže spôsobiť bakteriálne zápaly nôh u tučniakov. Najväčším nebezpečenstvom je aspergilóza, v pľúcnej forme.

Tučniaky chováme v kruhovitých bazénoch, hĺbka vody by mala byť minimálne 1 m. Chováme ich v skupinách, ktoré tvoríme v prvom rade v závislosti od miesta pôvodu. Len tak môžeme zabezpečiť vhodné klimatické podmienky v danom pavilóne. Tučniakom, ktoré hniezdia počas celého roka, do expozície umiestňujeme drevené búdky na hniezdenie. Kŕmia sa morskými rybami, ktoré musia byť vykostené a nakrájané na primerane veľké kúsky. Sladkovodné ryby (plotice a iné) dostávajú len výnimočne pri predvádzaní ich loveckých schopností. Priemerná denná kŕmna dávka pre tučniaka je 0,6 – 1 kg, väčšie druhy spotrebujú až 1,5 kg rýb.                               

Rozmnožovanie

V ZOO sa pravidelne rozmnožujú tučniak jednopásy, ktorý sa chová v skupinách, pričom v rámci skupiny si každý chovný pár ochraňuje svoje teritórium. Samec so samicou si obsadzuje búdku na hniezdenie, alebo zemnú noru. Samica znáša 1 až 3 vajcia v intervaloch 2 až 5 dní. Na vajciach sedia obaja partneri 38 až 43 dní. Aj o mláďatá sa rodičia starajú spoločne. Kŕmia ich vyvrhnutou potravou z pažeráku.

Tučniak patagónsky (Aptenodytes patagonicus) pochádza zo subarktických oblastí a vyžaduje klimatizovanú ubikáciu. Pri dvorení samec vydáva hlasné trúbenie, po párení samica kladie jediné vajce, o ktoré sa striedavo starajú obaja rodičia. Prvých 15 dní sedí na vajci samec, potom každých 4 až 5 dní sa strieda so samicou. Inkubácia trvá 54 dní. Mláďa kŕmia obaja rodičia.

 

Rad : potáplicotvaré - Gaviiformes

Potáplice vedia výborne plávať a potápať sa. Dokážu sa ponoriť až do hĺbky 75 m na niekoľko minút. Žijú v arktických a subartkických oblastiach. Majú krátke krídla a chvost, ale napriek tomu vedia výborne lietať. V ZOO sa najčastejšie chová potáplica severská (Gavia arctica).

Nároky na chov

Potáplice chováme vo vodnej nádrži s množstvom živých rýb. Hĺbka vody by mala byť približne 1,5 m. Manipulácia s nimi si vyžaduje opatrnosť, lebo majú dlhý a špicatý tvrdý zobák, ktorým často mieria na tvár ošetrovateľa. V zajatí sa kŕmia suchozemskými a vodnými červami, mäkkýšmi, hmyzom a menšími nasekanými rybami. Denná kŕmna dávka je 0,2 – 0,4 kg.

V zajatí sa prakticky nerozmnožujú.

 

Rad : potápkotvaré - Podicipediformes

Potápky žijú vo vnútrozemských vodách celého sveta. Vedia výborne plávať a potápať sa. V ZOO sa chovajú príležitostne, lebo na chov sú potrebné väčšie vodné nádrže, napr. rybníky, ktorých brehy sú husto porastené vegetáciou. Najčastejšie sa chová potápka hnedá (Tachybaptus ruficollis), potápka chocholatá (Podiceps cristatus) a potápka čiernokrká (Podiceps nigrocollis).

Nároky na chov

Potápky sa chovajú v hlbokých, priestranných nádržiach, do jednej tretiny zarastených vodnou vegetáciou. Hĺbka vody by mala byť aspoň 1,5 m, s dostatočným množstvom potravy ako sú ryby, vodný hmyz a jeho larvy, kôrovce a mäkkýše. Na hladinu vody môžeme občas hodiť na kŕmenie svrčky domáce. Inak sa kŕmia červami, mäkkýšmi, hmyzom, malými rybkami. Denná kŕmna dávka je 0,2 – 0,4 kg.

V zajatí hniezdia vzácne, ak áno, najčastejšie potápka malá. Hniezdo si buduje na vode, medzi rastlinami. Samica znáša 4 až 6 vajec, na ktorých sedí striedavo so samčekom 20 až 21 dní.

 

Rad : víchrovníkotvaré – Procellariiformes

Do tohto radu patria albatrosy, fulmary, búrkozvesty a víchrovníky. Sú to morské vtáky, ktoré žijú na celom svete. Väčšinu života prežijú na mori. Živia sa planktónom, rybami alebo inými morskými živočíchmi. Vzhľadom k ich spôsobu života ich chov v ZOO nie je možný.

 

Rad : pelikánotvaré - Pelecaniformes

Túto skupinu veľkých vodných vtákov predstavujú pelikány, kormorány, faetomy, fregaty a suly.

Najčastejšie chovaní zástupcovia sú kormorány, a to hlavne kormorán veľký (Phalacrocorax carbo), americký kormorán ušatý (Phalacrocorax auritus), austrálsky kormorán pestrý (Phalacrocorax sulcirostris) a kormorán chocholatý (Phalacrocorax aristotelis) pochádzajúci z Európy.

Nároky na chov

Kormorány chováme v skupinách, vo veľkých voliérach so suchými kmeňmi s množstvom rozvetvených konárov, na ktorých hniezdia. Na zem predkladáme vetvičky, rákosie alebo dlhú trávu, ktoré vtáky využívajú na stavbu hniezda. Do voliéry nie je vhodné umiestniť zelené stromy, lebo kormorány im veľmi rýchlo olámu čerstvé vetvy a stromy potom hynú. Súčasťou voliéry je väčší bazén, ktorého brehy súvislo prechádzajú na súš. Kormorány môžeme chovať aj voľne na rybníku, ale len s amputovanou časťou krídla. Do rybníka umiestňujeme skalnatý ostrov s množstvom hrubých konárov. Severské druhy kormoránov počas zimy ponechávame vonku, len počas mokrých a chladných zím ich premiestňujeme do vnútorných ubikácií s teplotou 10 oC. Tropické druhy kormoránov premiestňujme v zime do vyhrievaných ubikácií s teplotou 14 oC. V zajatí ich kŕmime sladkovodnými rybami v celku alebo nakrájané. Mäso by malo byť chudé. Denná kŕmna dávka je 1 kg.

Rozmnožovanie

Kormorány žijú a hniezdia v kolóniách, pričom každý pár si stavia vlastné hniezdo. Samica znáša dva až šesť vajec, na ktorých striedavo s partnerom sedí približne 30 dní. Mláďatá kŕmia 3 až 4 krát denne obaja rodičia.   

Z pelikánov sa najčastejšie v ZOO chovajú pelikán ružový (Pelecanus onocrotalus), pelikán kučeravý (Pelecanus crispus), pelikán okuliarnatý (Pelecanus concpicillatus)a pelikán hnedý (Pelecanus occidentalis).

Nároky na chov

Pelikány žijú v spoločenstvách. Chováme ich v skupinách, vo výbehoch s vodnou nádržou alebo rybníkom. Hĺbka vody by mala byť 1,5 až 2 m. Pelikánom je nutné amputovať časť krídla s ručnými letkami. Do vodných nádrží umiestňujeme živé ryby, ktoré si pelikány lovia samy. Veľmi často sa nechajú kŕmiť mŕtvymi rybami, ktoré chytajú do nastavených vakov. Takýmto individuálnym kŕmením dosiahneme lepší prehľad o prijímaní potravy jednotlivcov. Do vodnej nádrže k týmto vtákom neumiestňujeme menšie druhy, lebo by ich mohli pelikány zabiť. Druhy pelikánov pochádzajúcich z Európy môžeme chovať vo vonkajších výbehoch až do prvých mrazov. Na zimu ich premiestňujeme do vyhrievaných ubikácií s teplotou 15 oC. Pelikány často hniezdia v zime. Vtedy zvyšujeme teplotu v ubikácii o 3 - 4 oC. Pelikány premiestňujeme do zimných ubikácií preháňaním alebo prenášaním. Pri odchyte je nutné dávať pozor na ich zobák, ktorým by mohli spôsobiť ošetrovateľom vážne zranenia. Kŕmime ich sladkovodnými rybami a denná kŕmna dávka je 3 – 3,5 kg.

Rozmnožovanie

Na tvorbu hniezda pelikánom predkladáme sekanú slamu, kúsky rákosia, vetvičky. Do hniezda kladú pelikány dve vajcia, na ktorých striedavo sedia obaja rodičia 29 až 36 dní. Po vyliahnutí mláďatá sa kŕmia vyvrhnutou, natrávenou potravou svojich rodičov, neskôr im ju vyberajú priamo z vakov.

 

 

 

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.