Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Vtáky 3

Čeľaď : kulíkovité – Charadriidae

Malé druhy sa v zoologických záhradách chovajú často. Najčastejšie druhy sú kulík riečny (Charadrius dubius), kulík zlatý (Pluvialis apricaria), cíbik chochlatý (Vanellus vanellus) a cíbik čiernochrbtý (Anitibyx armatus).

Nároky na chov

Kulíky riečne a morské chováme vo voliérach spoločne niekoľko párov, alebo aj s inými druhmi. Cíbiky v čase hniezdenia, kedy sú agresívne oddeľujeme po pároch. Kulíkom vyhovuje priestranná voliéra s plytkým bazénom a mierny brehom. Na časť brehu dávame rašelinu a rastliny, trávy. Dotvárame pobrežie ešte kameňmi.

Rozmnožovanie

Na hniezdenie potrebujú dostatočný priestor. Kulík riečny si buduje hniezdo do jamky na zemi. Vystelie ju kamienkami, vetvičkami a pod. Samička kladie 4 vajcia, na ktorých sa strieda so samčekom po dobu 22 – 26 dní.

Cíbik chochlatý si buduje hniezdo na zemi v piesku alebo štrku. Vystieľa ho lístím a na 4 vajciach sedia obaja rodičia 24 – 28 dní.

Čeľaď : slukovité – Scolopacidae

V zoologických záhradách sa najčastejšie chová pobrežník bojovný (Philomachus pugnax), brehár čiernochvostý (Limosa limosa), kalužiak červenonohý (Tringa totanus) a hvizdák veľký (Numenius arquata).

Nároky na chov

Slukovité chováme v skupinách. V dobe hniezdenia ich chováme v pároch vo voliérach s plytkým bazénom. V zimnom období slukovité premiestňujeme do vyhrievaných ubikácií s teplotou 16 oC. Kŕmime ich v zajatí mletým surovým alebo vareným mäsom, vareným vaječným bielkom, nastrúhanou mrkvou. Podávame živý hmyz a jeho larvy a zelené posekané krmivo.

Rozmnožovanie

Niektoré druhy v zajatí občas zahniezdia v jarných mesiacoch. Samica pobrežníka bojového stavia hniezdo na zemi z trávy, lístia a machu. Kladie 4 vajcia na ktorých sedí 20 – 21 dní. Brehár čiernochvostý stavia hniezdo v trsoch trávy so stebiel a lístia. Samica kladie 4 vajcia na ktorých striedavo so samcom sedí 24 dní.

Čeľaď : čajkovité – Laridae

Najčastejšie sa chovajú čajka smejivá (Larus ridibundus), čajka sivá (Larus canus), čajka sriebristá (Larus argentatus) a čajka morská (Larus marinus).

Nároky na chov

Čajky chováme spoločne viac párov, počas hniezdenia má každý pár svoje teritórium. Spoločne chováme len rovnako veľké druhy čajok. Čajky si vyžadujú väčší bazén, 50 cm hlboký s členitým pobrežím na hniezdenie.

V zoologických záhradách veľa druhov zahniezdi a vyvedie mláďatá. Na stavbu hniezda potrebujú kusy slamy, vetvičky, rákosie atď.

Čeľaď : rybárorodé – Sterninae

Najčastejšie sa chovajú rybár riečny (Sterna hirundo), rybár bieločelý (Sterna albifrons), rybár bielokrídly (Chlidonias leucopterus), rybár inkský (Larosterna inca).

Nároky na chov

Rybáre sa chovajú vo veľkých voliérach, alebo zimných ubikáciách, s väčším bazénom, 0,5 – 1 m hlbokým s miernymi brehmi. Brehy pokrývame rašelinou a za ňou môžeme vytvoriť pláž z piesku s kamienkami. Rybáre môžeme chovať s malými čajkami a ďalšími bahniakmi. Rybáre v čase rozmnožovania žijú vo viacerých pároch. Na zimné obdobie ich premiestňujeme do vyhrievaných ubikácií s teplotou 16 – 18 oC. Kŕmime ich rybami, hmyzom a jeho larvami.

Čeľaď : alkovité – Alcidae

Občas sa v zoologických záhradách chová alka vrúbkozobá (Alca torda), alka tenkozobá (Uria aalge) a alka bielobradá (Fratercula arctica).

Nároky na chov

Alky sa chovajú vo veľkej ubikácii so skalou s výstupkami a priestranným bazénom s čistou vodou. Vedľa tejto ubikácie je potrebné postaviť menší výbeh s malým bazénom a miestom na kŕmenie, aby sme morskými rybami neznečisťovali veľký bazén.

 

Rad : holubotvaré – Columbiformes

Holuby, holubotvaré žijú v tropických lesoch na zemi i na stromoch. Mnohé z nich majú krásne lesklé pestrofarebné perie. Holuby sa živa takmer výlučne rastlinnou potravou. Podľa druhu potravy sa delia na plodožravé a semenožravé.

Nároky na chov

Väčšina druhov holubov a hrdličiek pochádzajú z teplých oblastí, preto ich na zimné obdobie premiestňujeme do zimných voliér vo vyhrievaných pavilónoch. Niektoré druhy je možné v našich podnebných podmienkach chovať vonku celoročne. Jeden pár malého druhu chováme v klietke s rozmermi 80 cm (dĺžka) x 60 cm (šírka) x 70 cm (výška). Výhodné sú väčšie voliéry, v ktorých chováme viac druhov holubov s inými vtákmi, napr. bažantmi. Vo voliére dávame na jedno miesto čistý piesok a umiestnime menší bazénik alebo misku s vodou. Vo veľkých voliérach vysádzame kríky. Zadná časť a čiastočne boky voliéry sú chránené. Holuby kŕmime semenami, nasekaným zeleným krmivom, bobule atď. V období rozmnožovania pridávame vaječný bielok, tvaroh, sekané varené mäso, hmyz a jeho larvy. Plodožravým predkladáme rôzne ovocie a bobule.

Rozmnožovanie

Veľa druhov holubov v zajatí pravidelne zahniezdi a vyvedie mladé. V období rozmnožovania chováme holuby v pároch vo voliére, kde základ hniezda umiestňujeme na konáre, alebo na stenu. Môžeme použiť na hniezdo prútený, alebo drôtený košík, ktorý si holuby vystelú vetvičkami. Hniezdo nesmieme nikdy umiestniť na priame slnko. Samička väčšinou znesie 2 vajcia, na ktorých sedí v závislosti od druhu 11 – 29 dní. Na sedení sa striedajú obaja rodičia. V prvých dňoch kŕmia mladé kašičkou z hrvoľa.

  

Rad : papagájotvaré – Psittaciformes

Papagáje sú pestrofarebné vtáky, ktoré žijú väčšinou v teplých oblastiach sveta. Najviac druhov pochádza z tropických lesov. Medzi papagáje patria ary, klinochvosty, kakadu, korely, lori a papagáje. Papagáje sa živia takmer výlučne rastlinnou potravou, semenami, orieškami, inými plodmi, nektárom, kvetmi. Potravu si zbierajú na stromoch, alebo na zemi.

Čeľaď : loriovité – Loridae

Najčastejšie sa chovajú lori mnohofarebný (Trichoglossus haematodus) a lori trojfarebný (Lorius lory).

Nároky na chov

Lori chováme v menších voliérach v pároch a vo väčších voliéra viac vtákov aj s inými rovnako veľkými papagájmi. V čase hniezdenia pár oddeľujeme, v tom čase sú neznášanlivé k ostatným. Menším  druhom umiestňujeme do voliéry búdku s rozmermi 20 x 20 cm a s výškou 80 cm. Priemer otvoru 10 cm. Dno v búdke je miskovité. Na udržanie vlhkosti vzduchu pre vajíčka je možné vyvŕtať otvory pod dnom a umiestniť misku s vodou alebo vlhkou rašelinou. Lori kŕmime sladkým pudingom, sladeným mliekom, ovocnou šťavou, mäkkým tropickým ovocím, kompótom. Počas hniezdenia pridávame bielkoviny živočíšneho pôvodu vo forme vareného vaječného bielka a hmyz. Taktiež pridávame nastrúhanú mrkvu a obilné klíčky.

Rozmnožovanie

V zajatí mnoho druhov pravidelne zahniezďuje a vyvádza mladé. Samička lori mnohofarebného kladie 2 vajíčka a sedí na nich 25 dní. Mláďatá kŕmia obaja rodičia, ktoré opúšťajú hniezdo vo veku 8 týždňov.

Čeľaď : kakaduovité – Cacatuidae

Najčastejšie sa chovajú kakadu ružový (Eolophus roseicapillus), kakadu žltolíci (Cacatua sulphurea) a korela chochlatá (Nymphicus hollandicus).

Nároky na chov

Väčšinou sa chovajú vo voliérach v pároch. V období mimo rozmnožovania môžu byť viacerí v jednej veľkej voliére. Pre veľké druhy je potrebné na voliéry použiť hrubšie pletivo alebo tenké okrúhle tyče. V zimnom období papagáje premiestňujeme do ubikácií s teplotou 18 – 20 oC. Kŕmime ich semenami, obilím, orechmi. Pridávame vetvičky, bobule, ovocie, zeleninu. V čase hniezdenia pridávame vaječné krmivo.

Rozmnožovanie

V zajatí kakadu hniezdi pomerne vzácne. Umiestňujeme hniezdiacu búdku s rozmermi 40 x 40 x 100 cm (výška). Samica kakadu ružového kladie 2 – 3 vajcia do dutiny (búdky) a po dobu 28 dní sa na sedení strieda so samčekom. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 6 týždňoch. Samica kakadu žltolíceho kladie 2 – 3 vajcia a na sedení sa strieda so samčekom 30 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8 – 9 týždňoch. Korela chochlatá v zajatí hniezdi pravidelne. Na hniezdenie jej predkladáme búdku s rozmermi 25 x 25 x 30 – 35 cm (výška). Priemer otvoru je 8 cm. Samička kladie 5 – 7 vajíčok do búdky, ktorá by mala mať vyklápaciu striešku. Inkubácia trvá 21 dní a mláďatá opúšťajú hniezdo po 3 – 4 týždňoch, pričom ich rodičia kŕmia ešte 3 týždne.

Čeľaď : papagájovité - Psittacidae

V zoologických záhradách sa chová veľké množstvo papagájov. Z amerických papagájov je to juhoamerická ara zelenokrídla (Ara chloroptera), ara ararauna (Ara ararauna), ladniak pestrý (Psittacula cyanocephala) z Južnej Ameriky a klínochvost mníší (Myiopsitta monachus). Z amazóňanov obývajúcich Strednú a Južnú Ameriku sa najčastejšie chová amazoňan pestrý (Amazona leucocephala), amazoňan žltolíci (Amazona autumnalis). Z afrických papagájov sa najčastejšie chová papagáj sivý (Psittacus erithacus). Z alexandrov napr. alexander malý (Psittacula krameri) z Ázie. Z Austrálskych papagájov  sa chová rozela pestrá (Platycercus eximius) a rozela Pennantova (Platycercus elegans). Najčastejšie zo všetkých papagájov sa chová austrálska andulka vlnkovaná (Melopsittacus undulatus).

Nároky na chov

Papagáje chováme väčšinou v pároch. V období mimo rozmnožovania môžeme chovať vo väčších skupinách, a to z jedného alebo viacerých druhov. Napríklad andulky vlnkované hniezdia v kolóniách a preto ich môžeme chovať v skupinách celý rok. Do voliéry umiestňujeme konáre na sedenie, ktorých hrúbka zodpovedá danému druhu, jeho veľkosti. Malým druhom môžeme vysadiť zelené kríky, babus a iné. Veľkým druhom, napríklad arám, je potrebné drevené časti vo voliére obložiť plechom, alebo použiť zvlášť tvrdé drevo. Pri premiestňovaní dávame pozor na poranenie silnými zobákmi papagájov. Väčšina druhov potrebuje na zimu vyhrievané ubikácie s teplotou 18 – 20 oC. Napríklad andulky a niektoré rozely môžeme nechať vo vonkajších voliérach aj počas zimy, ale musia mať k dispozícii zateplené búdky, ktoré využívajú hlavne v noci. Súčasťou každej voliéry je miesto s jemným pieskom a plytký bazénik, alebo misa s vodou. Hlavnou zložkou kŕmnej dávky sú semená doplnené nezrelými klasmi kukurice, lucerny, zeleného krmiva a pod. Občas podávame vetvičky.

Rozmnožovanie

V zoologických záhradách mnoho druhov papagájov pravidelne zahniezďuje a vyvádza mláďatá. Pre rod Agapornis umiestňujeme búdky s rozmermi 15 x 15 x 30 – 35 (výška) cm, s otvorom s priemerom 4,5 - 5 cm. V búdke si papagáje postavia vlastné hniezdo z kôry a tenkých vetvičiek. Samička kladie 4 – 6 vajec, na ktorých sedí 21 – 23 dní. Počas inkubácie samček kŕmi samičku. O mláďatá sa starajú obaja rodičia. Mláďatá opúšťajú hniezdo približne po jednom mesiaci, ale vracajú sa. V zimnom období vo vyhrievaných ubikáciách búdky na hniezdenie nevyvesujeme. Ak chováme páry vo veľkej voliére, potom musí mať každý pár vlastnú búdku.

Ara zelenokrídla potrebuje na hniezdenie dutý veľký kmeň, alebo silnú drevenú búdku s rozmermi 100 cm (dĺžka) x 60 cm (šírka) x 80 cm (výška). Veľkosť otvoru je v priemere 25 cm. Samica kladie väčšinou 2 vajcia a sedí na nich 27 dní.

Amazoňany hniezdia zriedkavejšie. Samica do hniezdnej dutiny kladie 2 – 4 vajcia a inkubácia trvá 30 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 65 dňoch.

Papagáj sivý, žako (Psittacus erithacus) sa zahniezďuje v zajatí pomerne často. Hniezdna búdka má mať rozmery 25 x 25 cm x 50 cm (výška) a vzletový otvor má mať priemer 12 cm. Na hniezdenie sa hodí aj dutina kmeňa stromu, ktorá môže byť hlboká 80 cm. Samička kladie 2 – 5 vajec, na ktorých sedí asi 30 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 60 dňoch.

Alexander veľký hniezdi v dutinách. Hniezdna búdka by mala mať rozmery 20 x 20 cm x 40 cm (výška) a vzletový otvor priemer 8 cm. Ak na hniezdenie použijeme prirodzenú dutinu, jej hĺbka môže byť väčšia. Samička kladie 2 – 6 vajec a sedí na nich 22 – 24 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo vo veku asi 6 – 7 týždňov.

V zajatí pravidelne zahniezďujú aj rozely. Samička kladie 3 – 7 vajec do dutiny a sedí na nich 20 – 22 dní. Počas sedenia ju samček kŕmi. O mláďatá sa starajú obaja rodičia. Mláďatá vylietajú z hniezda vo veku 5 týždňov. Sú prípady, keď samička rozely znesie väčší počet vajec a odmieta na nich sedieť. Vajíčka potom podkladáme inému páru rozel alebo rodičovskému páru iného druhu, napr. korelám. Po vyliahnutí je potrebné mláďatá oddeliť, lebo sa stáva, že korelý samec cudzí druh prenasleduje a niekedy aj zabije. Na hniezdenie sa používajú prirodzené dutiny, alebo búdky s rozmermi 25 x 25 cm x 35 – 45 cm (výška). Priemer otvoru je 8 cm. Obľúbené sú búdky z kmeňa stromu s hĺbkou 80 cm. Ak použijeme vyššiu búdku, potom do jej vnútra musíme umiestniť rebríček, po ktorom papagáje vylezú.

Andulky vlnkované zahniezďujú viackrát za rok. Chováme ich v skupinách, ale každý párik má vlastnú búdku s rozmermi 15 x 15 cm x 20 – 25 cm (výška). Priemer vzletového otvoru je 4,5 – 5 cm. Dno v búdke formujeme do jamky, aby sa vajíčka udržali na jednom mieste. Osvedčený je i vodorovný tvar búdky s rozmermi 25 x 15 cm x 15 cm (výška), pričom vzletový otvor je umiestnený na jednej strane. Búdky by mali mať otváraciu striešku, slúžiacu na kontrolu hniezda. Samica kladie 3 – 6 vajec a sedí na nich 18 dní. O kŕmenie mláďat sa starajú obaja rodičia. Mláďatá vylietajú z hniezda po 30 – 35 dňoch. Andulky v zajatí zahniezďujú počas celého roka, ale je lepšie ak ich necháme hniezdiť len na jar a v lete, maximálne trikrát ročne, aby sa nevyčerpali. Zahniezdeniu zabránime odobratím búdky.

Rad : kukučkotvaré – Cuculiformes

Do tohto radu patria kukučky, bananiare žijúce len v Afrike, napr. turako (Tauraco erythrolophus) a hoacinovité s jediným druhom hoacintom chochlatým (Opisthocomus hoazin).

Čeľaď : banániarovité – Musophagidae

Z čeľade banániarovitých je najčastejším chovaným druhom v zoologických záhradách turako (Tauraco erythrolophus) z južnej časti Afriky a turako bielolíci (Tauraco leucotis) z Etiópie.

Nároky na chov

Turako žije vysoko v korunách stromov, je to čulý vták a preto si vyžaduje na chov v zajatí priestrannú voliéru. Menším druhom stačí voliéra s rozmermi 1,5 – 2 m (dĺžka) x 1,5 m (šírka) x 1,8 m (výška). Do voliér umiestňujeme vetvy stromov do vodorovnej polohy. V zajatí sa dajú úspešne chovať, ale potrebujú dostatok krmiva, lebo majú veľký apetít. Podávame im rôzne ovocie, v zime kompóty, nakrájanú zeleninu, občas hmyz alebo nasekané mäso, uvarený a nastrúhaný vaječný bielok, na spestrenie vrabce a pod. Svojou žravosťou produkujú väčšie množstvo trusu, ktorý sa hromadí hlavne na zemi. Z tohoto dôvodu je nutné na zem dávať dostatok piesku, ktorý je nutné denne odpratávať a dopĺňať. Vo vonkajšej voliére umiestňujeme plytký bazén. Na jesenné a zimné obdobie vtáky premiestňujeme do vyhrievaných ubikácií tiež s vodou na kúpanie.

Rozmnožovanie

Turako chováme v pároch. Na hniezdenie im umiestňujeme prútený košík, čo najvyššie až k stropu voliéry do tieňa. Stavebný materiál, vŕbové a iné vetvičky, predkladáme do voliéry. Občas sa počas hniezdenia stáva, že samec prenasleduje samicu. V takom prípade mu skrátime letky na jednom krídle, čím mu obmedzíme pohyb. Samica kladie 2 – 3 vajcia, na ktorých striedavo sedí so samcom. Mláďatá kŕmia rodičia vyvrhnutou potravou zo zobáka. Z hniezda vylezú mláďatá už po 10 dňoch.

Čeľaď : kukučkovité - Cuculidae

V zoologických záhradách sa často chovajú kukučka jarabá (Cuculus canorus), kukučka zlatá (Chrysococcyx cupreus), ostrohár bažantovitý (Centropus phasianinus), kukavica chochlatá (Clamator glandarius) a kukuľa zemná (Geococcyx californianus).

Nároky na chov

Sú to teplomilné vtáky, ktoré chováme vo voliérach a v zimnom období vo vyhrievaných ubikáciách. Veľké druhy si budujú vlastné hniezda a chováme ich v pároch. V letnom období do voliér vysádzame kríky, zadnú časť a striešku chránime doskami. Kukučky kŕmime zmesou mletého mäsa s vaječným bielkom, hmyzom a jeho larvami

 

Rad : sovotvaré – Strigiformes

Sovy sú vtáky s nočnou aktivitou. Za súmraku a v noci sa vydávajú na lov koristi, k čomu majú prispôsobený zobák a ostré pazúry ako dravce. Rad tvoria dve čeľade, pravé sovy a plamienky. Sovy žijú v rôznych biotopoch celého sveta okrem Antarktídy. Živia sa rôznou živočíšnou potravou. Väčšinou lovia hmyz, vtáky a cicavce. Najčastejšie sa chovajú plamienka driemavá (Tyto alba), výr bielobradý (Bubo virginianus), sova snežná (Nyctea scandiaca), sova lesná (Strix aluco), kuvik králičí (Athene cunicularia), kuvik plačlivý (Athene noctua), myšiarka ušatá (Asio otus), výr skalný (Bubo bubo) a kuvik kapcavý (Aegolius funereus).

Nároky na chov

Sovy chováme vo voliérach, ktoré z jednej tretiny zhora sú kryté. Aj zadná stena by mala byť krytá doskami, alebo iným materiálom. Musíme vytvoriť pre sovy priestor, v ktorom sa cítia bezpečne. Do voliéry umiestňujeme skaly a konáre stromov vo vodorovnej polohe kvôli odpočinku. Sovám, zdržujúcim sa na zemi umiestňujeme na odpočívanie väčšie kamene, pne a podobne. Sovy kŕmime väčšinou neskoro poobede, vzhľadom k tomu, väčšina druhov začína loviť za súmraku. Kŕmime ich usmrtenými myšami, potkanmi, kuriatkami, nakrájaným mäsom zabaleným do srsti alebo peria. Niektorým aj hmyz a jeho larvy. Do voliéry vstupuje ošetrovateľ opatrne, sovy často útočia na hlavu človeka, preto sa používajú ochranné pomôcky, rukavice, pokrývka hlavy.

Rozmnožovanie

V čase rozmnožovania chováme sovy v pároch. Väčšina druhov hniezdi v dutinách stromov. Umiestňujeme búdky alebo duté kmene. Dno by malo mať miernu jamku, aby  vajcia boli na jednom mieste. Sovám, ktoré hniezdia na zemi alebo v zemných dutinách vytvoríme zo skál jaskynku alebo ohrádku, do ktorej si sova spraví svoje hniezdo. Samice väčšinou kladú 3 – 5 vajec, niektoré arktické druhy až 13 vajec. Inkubačná doba je 24 – 30 dní, u veľkých druhov 35 dní.

 

Rad : lelkotvaré – Caprimulgiformes

Sú to dlhokrídle vtáky, ktoré majú telo prispôsobené na lietanie. Lelkovce,  lelčíky a guacharo lietajú za korisťou za súmraku alebo v noci. Žijú vo veľkej časti sveta, obývajú lesy v otvorených biotopoch a živia sa rôznym hmyzom. V zoologických záhradách sa stretávame so žaboústkou sovitou (Podargus strigoides) z Austrálie, lekovcom urutau (Nyctibius griseus) z Južnej Ameriky a európskym druhom lelkom lesným (Caprimulgus europaeus).

 

Rad : dážďovníkotvaré – Apodiformes

Do tohto radu patria dážďovníky a kolibríky, ktoré majú zvláštnu stavbu tela, ktorá im umožňuje unikátny akrobatický let. Dážďovníky takmer celý život trávia v povetrí, kde lovia bezstavovce. Pestrofarebné kolibríky sa živia nektárom kvetov. Dážďovníky žijú po celom svete okrem polárnych oblastí a kolibríky len v Amerike.

Čeľaď : kolibríkovité – Trochilidae

Najčastejšie sa v zoologických záhradách chovajú kolibrík rubínovokrký (Archilochus colubris), kolibrík škoricový (Selasphorus rufus), topásovec kosierkatý (Topaza pella), medovec menší (Mellisuga helenae), kolibrík nádherný (Lophornis magnifica), kolibrík jamajský (Trochilus polytmus).

Nároky na chov

Kolibríky chováme v zasklených voliérach v pároch, jednotlivo, alebo v skupinách s jedným samcom a viacerými samicami. Vo veľkých voliérach s množstvom zelene môžeme chovať viacero kolibríkov, ale len s jedným samcom. Samčekovia sú útoční a bránia si svoje teritórium a kvety v ňom. Na zadnú stenu do skleníkov vysadíme popínavé rastliny, do stredu jeden konár na sedenie. Vhodné sú kvitnúce rastliny, pretože sa ich nektárom kolibríky živia. Okrem kvetov umiestňujeme špeciálne sklenené napájačky s umelým nektárom a do ubikácií dávame do úkrytu fľašu s ovocnými muškami, ktoré lovia. Rastliny denne rosíme.

Rozmnožovanie

Počas svadobných dní samčekovia bojujú o samičky. Svojim vyvoleným predvádzajú svoje farebné perie a nosia im ako dar hmyz. Po spárení samčekovia si idú hľadať nové partnerky. Samička si stavia hniezdo na kríkoch alebo stromoch. Buduje ho z vatovitých vlákien rastlín, do stien vkladá kúsky kôry a lišajník. Samička kladie 2 vajíčka a sedí na nich 14 – 17 dní. Tri týždne kŕmi mláďatá v hniezde.

 

Rad : krakľotvaré – Coraciiformes

Najznámejšími zástupcami krakľovcov sú rybáriky, ďalej včeláriky, todi, momoty, krakle, dudky, toko a zobákorožce. Okrem rybárikov, ktoré lovia rybky, ostatné druhy nie sú viazané na vodu. Žijú takmer na celom svete v lesoch. Väčšina druhov sa živí rybkami, hmyzom, inými vtákmi, malými cicavcami a na doplnenie ovocím.

Najčastejšie sa chovajú rybárik smejivý (Dacelo novaeguineae), rybárik stromový (Halcyon pileata), rybárik červenozobý (Halcyon smyrnensis), rybárik himalájsky (Ceryle lugubris), rybárik riečny (Alcedo atthis), rybárik lesný (Ceyx rufidorsus).

Nároky na chov

Rybáriky chováme vo voliérach alebo zasklených ubikáciách v pároch. Druhy, ktoré žijú pri vodných zdrojoch, si vyžadujú vo voliére hlbší bazén s čistou vodou, pričom hĺbka je asi jeden meter. Do vody môžeme umiestniť živé rybky, ktoré slúžia ako potrava. Na hladinu umiestňujeme vetvy na sedenie a slnenie. Menším druhom rybárikov predkladáme vodný hmyz na miske. Veľkým druhom môžeme podávať aj myši. Na zimné obdobie rybáriky premiestňujeme do vyhrievaných ubikácií s teplotou 18 až 20 oC. Rozmnožovanie rybárikov v zajatí je vzácne.

Čeľaď : zobákorožcovité – Bucerotidae

V zoologických záhradách sa najčastejšie chovajú toko červenozobý (Tockus erythrororhynchus), toko sivý (Tockus nasutus), krkavčiak prilbatý (Bucorvus abyssinicus) a zobákorožec dvojrohý (Buceros bicornis).

Nároky na chov

Zobákorožec chováme vo voliérach v pároch. Na dno voliéry dávame piesok a rašelinu, ktoré denne čistíme a dopĺňame. Do vonkajších voliér umiestňujeme bambus, rákosie a kmene s dutinami na hniezdenie. Súčasťou voliéry je menší bazén alebo misa s vodou. Na zimné obdobie zoborožce umiestňujeme do vyhrievaných ubikácií s teplotou 20 oC.

Rozmnožovanie

V zoologických záhradách sa často rozmnožuje toko červenozobý. Hniezdi v dutine stromu alebo v búdke. Samica ostáva v dutine a samec z vonkajšej strany zmenší otvor zmesou zeminy, trusu a slín. V tomto „múre“ ostane len úzka štrbina, cez ktorú samec samicu a neskôr aj mláďatá kŕmi. Samička kladie 3 až 6 vajec v intervaloch 2 až 5 dní. Inkubácia trvá 28 dní, pričom mláďatá sa liahnu postupne, ako na nich samica sedí. Samček počas inkubácie samičku kŕmi 30 krát za deň a po vyliahnutí mláďat aj mláďatá s matkou 70 krát za deň. Za 6 až 8 týždňov vtáci spoločne rozbijú vybudovaný múr a najsilnejšie mláďatá vyletia z hniezda. Slabšie ostávajú na dokŕmenie v hniezde, rodičia opäť zmenšia otvor.

 

Rad : ďatľotvaré – Piciformes

Do radu ďatlovitých patria stromové vtáky, ďatle, tukany, fuzáne, jagavce, medozvestky a lenivky. Šplhajú sa po stromoch k čomu majú aj prispôsobené prsty, dva sú orientované dopredu a dva dozadu. Väčšina zástupcov radu žije v trópoch, len ďatle sa vyskytujú aj v miernom pásme. Ďatle sa živia hmyzom zo stromov,  tukany a fuzáne plodmi a semenami stromov.

Čeľaď : fúzanovité – Capitonidae

V zoologických záhradách sa najčastejšie chovajú fuzáň chochlatý (Trachyphonus vaillantii), fuzáň škriekavý (Megalaima virens), fuzáň žltokrký (Cyanops franklini), fuzáň modrolíci (Cynops asiatica), fuzáň pestrý (Eubucco versicolor).

Nároky na chov

Fuzáne chováme v malých voliérach v pároch. Ak majú fuzáne malý priestor, samce často útočia na svoje partnerky, ktoré niekedy aj zabijú. Menšie druhy môžeme chovať vo väčších skupinách vo voliérach aj s inými druhmi vtákov. Väčšie fuzáne chováme len samostatne, pritom aj po hniezdení ich musíme oddeliť. Do voliéry umiestňujeme väčšie vetvy. Na kŕmenie podávame droždiu zmes (mäsitú) s vajíčkom a mrkvou, krájané ovocie, varenú mrkvu, bobule, zelené krmivo, hmyz a jeho larvy.

Rozmnožovanie

V zajatí sa fuzáne rozmnožujú vzácne. Do voliéry umiestňujeme búdky na prenocovanie. Samica kladie 2 až 5 vajec a striedavo na nich sedí 12 až 15 dní. Mláďatá kŕmia obaja rodičia v hniezde 3 až 5 týždňov.

Čeľaď : tukanovité - Rhamphastidae

Najčastejšie sa v zoologických záhradách chová tukan veľkozobý (Ramphastos toco), tukan pestrý (Ramphastos discolorus), tukan oranžový (Ramphastos ariel) a tukan čiernokrký (Pteroglosus aracari).

Nároky na chov

Tukany chováme v priestranných voliérach v pároch,. Dno voliéry pokryjeme pieskom, ktorý denne čistíme a dopĺňame. Do voliér umiestňujeme hrubšie konáre na sedenie. V čase mimo hniezdenia môžeme do veľkej voliéry umiestniť aj viac jedincov toho istého druhu alebo rovnakej veľkosti. Súčasťou voliéry by mal byť plytký bazén s vodou alebo väčšia misa na kúpanie. V zimnom období tukanovité umiestňujeme do vyhrievaných ubikácií s teplotou 20 oC. Na kŕmenie používame varenú ryžu, na kocky nakrájanú varenú mrkvu, nakrájané ovocie, celé čerešne (v zime kompóty), mäkké bobule a na tvrdo uvarený vaječný bielok s nastrúhanou surovou mrkvou. Ako doplnok živočíšnej potravy predkladáme kúsky mäsa, celé myši alebo vrabce a hmyz.

Rozmnožovanie

V zajatí hniezdia vzácne. Samica znáša 1 až 4 vajcia do dutín stromov alebo do búdok, inkubácia trvá 16 až 18 dní. Mláďatá v hniezde ostávajú 6 týždňov a kŕmia ich obaja rodičia.

Čeľaď : ďatľovité – Picidae

V zoologických záhradách sa najčastejšie chovajú tropické druhy ďatľov.

Nároky na chov

Ďatle chováme vo voliérach v pároch a tropické a subtropické druhy premiestňujeme na zimné obdobie do vyhrievaných ubikácií s teplotou 20 oC. Ďatľovité hniezdia v dutinách stromov. Do voliér umiestňujeme hrubé kmene s dutinami alebo búdky s kmeňov stromov z tvrdého dreva. Vo vonkajších voliérach môžeme sadiť popínavé rastliny, na zadnú stenu umiestňujeme umelé kmene. Ďatle kŕmime hlavne hmyzom, jeho larvami a semenami. Plodožravým druhom podávame šťavnaté ovocie, kompóty a hmyz.

Rozmnožovanie

V zajatí sa dobre rozmnožuje napr. ďateľ kubánsky, ktorý hniezdi 17 dní.

 

Rad : vrabcotvaré (spevavce) - Passeriformes 

Do radu spevavcov patrí väčšina vtákov sveta. Hlavným spoločným znakom je hlasový orgán, syrinx, ktorý im slúži na spev. Väčšina žije na stromoch a v krovinách, niektoré na zemi a v povetrí. Vyskytujú sa takmer na celom svete vo všetkých suchých biotopoch od púští až po dažďové pralesy. Väčšina vtákov sa živí bezstavovcami alebo semenami, alebo kombináciou oboch. Sú medzi nimi aj dravé druhy (strakoše), ktoré lovia veľký hmyz a drobné stavovce. Krivozoby sa živia výlučne semenami ihličnanov.

V zoologických záhradách sa najčastejšie chovajú druhy týchto čeľadí : kotingovité (Cotingidae), pitovité (Pittidae), drozdovité (Turdidae), timáliovité (Timaliidae), vlhovité (Oriolidae), rajkovité (Paradisaeidae), krkavcovité (Corvidae), škorcovité (Sturnidae), pletiarkovité (Ploceidae), astrildovité (Estrildidae) a pinkovité (Fringillidae).

Nároky na chov

Vrabcotvaré chováme vo voliérach, veľkých v závislosti od jednotlivých druhov. Spevavcom prispôsobujeme vybavenie voliér v čase rozmnožovania aj mimo neho. Podrobnejšie sú základy chovu zástupcov tohto mnohopočetného radu v cvičeniach.

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.