Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Marsupials

Podtrieda: živorodé – Theria

 

Rad: vačkovce – Marsupialia

 

Najčastejšie sa chovajú vačica opossun (Didelphis marsupialis) a vačica južná (Didelphis azzarae, syn. D. aurita), kunovec východný (syn. kunovec bodkovaný) (Dasyurus viverrinus), diabol tasmánsky (Sarcophilus laniarius), vakomyš hrubochvostá (Sminthopsis crassicaudata), vakokrt pieskový (Notoryctes typhlops), kusu líščí (Trichosurus vulpecula), vakoveverica lietavá (Petaurus breviceps), koala medvedíkovitá (Phascolarctos cinereus), vombat medveďovitý (Vombatus ursinus), potkanokengura Gaimardova (Bettongia penicillata), kengura červená (Marcopus rufus), kengura obrovská (Macropus giganteus) a valabia červenokrká (Wallabia rufogrisea).

 

1.Čeľaď : Vačicovité – Didelphidae

Nároky na chov

Vačice sú aktívne hlavne v noci, preto ich chováme „v nočných domoch“. Vačice chováme v ubikáciách a teráriách v závislosti od jednotlivých druhov. Vačice sa chovajú samostatne, v čase rozmnožovania by mali byť v dostatočnom priestore, aby mali možnosť pri dvorení behať.

Kŕmenie

Vačice sú všežravce, hmyzožravce, preto im podávame miešanicu z konského mäsa, uvarených žĺtkov, sušeného mlieka a minerálnych látok. Všežravým druhom naviac podávame mletú karotku, jablká, banány a pomaranče. Hmyzožravým pridávame svrčky a múčne červy.

Rozmnožovanie

Dĺžka gravidity vačíc je 12 až 14 dní, niektoré druhy majú 2 až 4 mláďatá, ale je aj druh (Marmosa rolbinsoni), ktorý má 17 až 20 mláďat. Mláďatá sa vyvíjajú pomaly, dospievajú po 6 až 8 mesiacoch.

 

2. Čeľaď: kunovcovité Dasyuridae, bandikutovité – Peramelidae

V zoologických záhradách mimo Austrálie sa chovajú zriedkavejšie. Sú aktívne v noci avšak niektoré druhy aj cez deň. U bandikutov je vak nasmerovaný dozadu. Najčastejšie sa chovajú kunovec východný (Dasyurus viverrinus), diabol tasmánsky (Sarcophilus harrisi) a vakomyš hrubochvostá (Sminthopsis crassicaudata).

Nároky na chov

Väčšina druhov sú stromové zvieratá a vedia veľmi dobre šplhať. Chováme ich v pároch a samce od samíc oddeľujeme až do odstavu mláďat. Ubikácie musia byť priestranné inak sú jedince voči sebe agresívne. Do chovného zariadenia umiestňujeme dostatok konárov a vytvárame rôzne dutiny, v ktorých si vystelú hniezda lístím a trávou. Niektoré si budujú hniezda v norách alebo v hustom poraste. Pralesné druhy potrebujú teplotu 22 – 27 oC a relatívnu vlhkosť vzduchu 80 %. Polopúštne a púštne druhy, ako napr. vakomyš hrubochvostá a vakomyš kowari (Dasycercus byrnei) potrebujú jemný, suchý piesok, v ktorom sa „ kúpu “. Bandikut musí mať možnosť hrabať, k čomu potrebuje aspoň 15 cm hlbokú vrstvu zeme. Ubikácie musia byť zabezpečené proti podhrabaniu. Diabol tasmánsky je silný a treba počíta s tým, že dokáže rozhrýzť hrubé dosky a ohnúť mreže.

Kŕmenie

Zástupcovia čeľade sú všežravce (bandikut) alebo mäsožravce (diabol tasmánsky). Menším druhom podávame miešanice z mletého mäsa s vajcom a psích suchárov s prídavkom hmyzu. Väčším druhom podávame čerstvo zabité myši, morčatá, potkany, sliepky, holuby, králiky. Všežravcom pridávame ovocie a zeleninu, napr. banány, jablká, karotku, topinambury.

Rozmnožovanie

Dĺžka gravidity je rôzna aj v rámci druhu. Kunovec východný má dĺžku gravidity asi 8 dní. Má 3 páry strukov a rodí 24 mláďat a mláďatá, ktoré sa neprisajú zožerie. Samica vakomyši žltonohej je gravidná 44 – 53 dní, vakomyši hrubochvostej asi 13 – 16 dní a diabla tasmánskeho 31 dní. Samica bandikuta je gravidná 12 – 14 dní, má 4 páry strukov a rodí len 1 – 3 mláďatá.

 

3. Čeľaď : kuskusovité - Phalangeridae

 

Kuskusovité, sú po klokanoch najčastejšie chovanými vačkovcami. Najčastejšie sa chovajú kusu líščí (Trichosurus vulpecula), vakoveverica lietavá (Petaurus breviceps) a koala medvedíkovitá (Phascolarctos cinereus).

Nároky na chov

Chovajú sa v priestranných temperovaných ubikáciách. Musia mať dostatok pohybu, k čomu sa umiestňujú konáre. Ak chováme druhy žijúce v skalách, umiestňujeme do výbehu dostatok kameňov, z ktorých vytvárame úkryty. Sú aj samotárske druhy, napr. kuskusy rodu Phalanger, ktoré chováme nanajvýš len v pároch. Kusu líščí (Trichosurus vulpecula) sa môže chovať s jedným samcom a s viacerými samicami. Druhy ako vakoveverica lietavá (Petaurus breviceps), vakoplch lietavý (Acrobates pygmaeus) a vakoveverica sťahovavá (Pseudocheirus peregrinus) žijú v anonymných uzavretých sociálnych skupinách a navzájom sa poznávajú podľa kolektívneho pachu. Nový členovia skupiny sú prenasledovaní, často poranení až zabití. Rod Phalanger si vyžaduje teplotu 22 – 26 oC a relatívnu vlhkosť vzduchu 70 – 80 %. Podlahu pokrývame rašelinou, zeminou, suchými listami.

Kŕmenie

Sú to prevažne všežravce. Kŕmime ich banánmi, pomarančmi, jablkami, šalátom, karotkou, listami, kvetmi, medom, pečivom namočeným v mlieku, kúskami mäsa, vajcom, hmyzom. Koala potrebuje niektoré druhy eukalyptov.

Rozmnožovanie

Samice majú dobre vyvinutý vak. Koala má vak nasmerovaný dozadu. Samice majú 2 – 4 bradavky. Gravidita  u kusu trvá 17 – 21 dní, kuskusa 13 – 14 dní, koaly 25 – 30 dní. Rodia sa dve mláďatá len kusu rodí tri. Vo vaku ostávajú 6 mesiacov, potom ich matka vozí na svojom chrbte 6 – 12 mesiacov. Samica koaly nosí mláďa až dva roky. Odstav je u koaly od 6. mesiaca. Matka kŕmi mláďata natrávenou kašou z eukalyptov každé tri dni. Dospelosť koaly dosahujú vo veku 3 – 4 rokov.

 

4. Čeľaď : vombatovité - Phascolomidae

 

Vombaty sú dosť neznášanlivé a preto ich chováme jednotlivo. V dostatočne veľkom priestore môžeme chovať jedného samca s viacerými samicami. Vombaty radi hrabú, preto do ubikácii dávame vrstvu zeminy. Dokážu pod zemou vyhrabať dlhé tunely, na konci ktorých si budujú brlohy so slamy, trávy a kôry. Majú radi vyššiu vlhkosť vzduchu a potrebujú sa skryť pred slnkom, ak takúto možnosť nemajú, potom hynú. Vombaty sú bylinožravé a kŕmia sa trávou, korienkami, hubami. V zajatí ich kŕmime senom, lucernou, trávou, obilninami, mrkvou, jablkami, hruškami, banánmi a predkladáme okus. Gravidita trvá približne 1 mesiac a samica rodí jedno až dve mláďatá, ktoré ostávajú vo vaku asi 6 – 10 mesiacov.

 

5. Čeľaď : klokanovité - Macropodidae

 

Nároky na chov

Všetky kengury chováme v priestranných výbehoch. Väčšina druhov žije v skupinách s jedným dospelým samcom. Niektoré druhy môžeme chovať len v pároch. Nároky na teplotu sú rôzne v závislosti od druhov. Väčšina dobre znesie teploty od 6 do 10 oC a vo vonkajších výbehoch tieto druhy môžu ostať až do teploty -5 oC. Stromové a pralesné kengury neznášajú zimu a vyžadujú si vyššiu vlhkosť vzduchu. Všeobecne klokany sú plaché zvieratá, ktoré pri vyrušení môžu v panike počas úteku naraziť na ohradu a zabiť sa. Kengury sa vyznačujú schopnosťou skákať do veľkej výšky a diaľky. Pokiaľ nie sú vyrušované, tak neskáču a preto na oplotenie postačuje priekopa široká 2 m a plot s výškou 160 až 180 cm. Kengura červená potrebuje trávnatý voľný výbeh, ostatné druhy majú radi množstvo kríkov. Väčšina druhov sa rada kúpe v prachu alebo piesku, preto na tento účel budujeme vo výbehu pieskovisko. Stromové kengury si vyžadujú vysoké klietky s veľkým množstvom konárov na šplhanie a miesto na odpočinok (rôzne plošiny). Ak sa rozhodneme chovať stromové klokany vo voľných výbehoch, potom nesmieme umiestniť pri oplotení žiadne stromy, lebo tieto kengury dokážu preskočiť zo stromu na vzdialenosť 9 m. Skalnaté druhy si vyžadujú množstvo jaskyniek, umelých skál, ktoré by mali byť dostatočne vzdialené od návštevníkov.

Kŕmenie

Klokany sú bylinožravce a žalúdok majú podobný ako prežúvavce. Väčšina druhov klokanov prežúva. V žalúdku a tenkom čreve sa nachádzajú baktérie, ktoré rozkladajú celulózu. Klokany sa radi pasú, obhrýzajú trávu a listy. Klokany stromové sa živia hlavne lístím a plodmi. Všeobecne platí, že klokany potrebujú v kŕmnej dávke vysoký obsah bielkovín. V zajatí im podávame trávu, kvalitné seno, okus, ovsené vločky, sójovú múčku, rôznu zeleninu a ovocie. Malým druhom podávame jemnejšie krmivo, aby nedošlo k poraneniu ústnej dutiny.

Rozmnožovanie

Gravidita trvá 30 až 40 dní. Väčšinou samica rodí jedno mláďa, málokedy dvojčatá. Mláďa ostáva vo vaku 4,5 až 8 mesiacov, ale aj neskôr v nebezpečenstve sa vracia do matkinho vaku dovtedy, kým sa tam zmestí. Samica je väčšinou znovu oplodnená krátko po pôrode, ale vývoj vajíčka sa zastavuje v štádiu blastocysty, pričom je voľne uložené v dutine maternice. Nidácia a ďalší vývoj nastáva až v dobe, keď jeho starší súrodenec opúšťa vak. Dĺžka gravidity s embryonálnou diapauzou sa predlžuje na 230 až 250 dní. Kengury dospievajú v 1. roku života.

 

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.