Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Perissodactyla

Rad: nepárnokopytníky – Perissodactyla

 

Nepárnokopytníky patria k dominantným suchozemským bylinožravcom. Vo voľnej prírode žijú v Afrike, Ázii, Južnej a Strednej Amerike.

 
1. Čeľaď : nosorožcovité – Rhinocerotidae

 

Nosorožce sú typické svojou obrovskou veľkosťou, kožnými záhybmi a rohovitým pyskom. Žijú na savanách v Afrike a v tropických a subtropických lesoch a močaristých, trávnatých lesoch Ázie. Všetkých päť druhov tejto čeľade je ohrozených, z toho tri kriticky. Najčastejšie sa chovajú v zoologických záhradách nosorožec tuponosý (Ceratotherium simum) a nosorožec dvojrohý, syn. ostronosý (Diceros bicornis).

Nároky na chov

Africké nosorožce (nosorožec tuponosý a ostronosý) obývajú suché, trávnaté savany alebo krovinatú buš. Nosorožec indický (Rhinoceros uicornis) obýva oblasti džungle v údolí Brahmaputry, nosorožec jávsky (Rhinoceros sondaicus) a nosorožec sumatranský (Dicerorhinus sumatrensis) obývajú husté lesy a pralesy. Všetky druhy nosorožcov sú citlivé na vlhko a chlad s prievanom. Teplota v ubikáciách sa pohybuje od 20 do 22 oC pre africké druhy a 20 až 26 oC pre ázijské druhy. Africké druhy nosorožcov je možné ľahšie aklimatizovať na podnebie mierneho pásma. Pri priaznivom počasí v zime je možné aklimatizované, dospelé nosorožce ponechať vo vonkajších výbehoch až do teploty -5 oC. Pri teplote -10 oC však dochádza k omrzlinám periférnych častí tela, ako sú ušnice a chvost. Na aklimatizáciu sú náročnejšie ázijské druhy nosorožcov. V zoologických záhradách sa nosorožce chovajú v pavilónoch často spoločne so slonmi a hrochmi. Pavilóny a ich vnútorné ubikácie sú oddelené od návštevníkov 175 cm širokou priekopou, vonkajšie výbehy sú taktiež ohradené priekopou a stenou. Nosorožce sú pomerne ľakavé zvieratá. Na podnety, ktoré nepoznajú, reagujú útokom. Väčšina druhov sa chová samostatne, ale nosorožce tuponosé a nosorožce indické je možné za určitých podmienok chovať spoločne.

Kŕmenie

Nosorožcom podávame zelené krmivo, alebo kvalitné seno. Nosorožcom pochádzajúcich z lesnatých oblastí predkladáme dostatočné množstvo konárov, olistených vetví na okus. Na kŕmenie môžeme používať aj granulované krmivo pre bylinožravce, ďalej miaganý ovos, ovsené vločky, varenú ryžu a kukuricu pre ázijské druhy. Na spestrenie, hlavne ázijským druhom, podávame ovocie a zeleninu. Nosorožce sú náročné na kvalitu krmiva.

Rozmnožovanie

Dĺžka gravidity nosorožca tuponosého je 17 až 18 mesiacov, nosorožca ostronosého 14 až 16 mesiacov a nosorožca indického 15 až 16 mesiacov. Gravidnú samicu mesiac pred pôrodom oddeľujeme, v záujme jej bezpečnosti. Mláďatá sú kojené 1,5 až 2 roky, od 6 týždňov začínajú prijímať pevnú potravu. Vodu prijímajú v 3 až 4 mesiacoch. Samice nosorožcov dospievajú v 4 rokoch a samce v 7 rokoch života.

 

2. Čeľaď : tapírovité – Tapiradae

 

Tapíry sú „živými fosíliami“ lebo ako druh sa za posledných 35 miliónov rokov nezmenili. Sú to stredne veľké zvieratá, ktoré pripomínajú prasa. Obývajú pralesné oblasti juhovýchodnej Ázie, Južnej a Strednej Ameriky. Veľkú časť dňa trávia vo vode, ktorá im slúži ako ochrana pred teplom aj predátormi. Najčastejšie sa v zajatí chovajú tapír juhoamerický (Tapirus terrestris) a ohrozený tapír malajský, syn. čabrakový (Tapirus indicus) pochádzajúci zo Sumatry a Malajzie.

Nároky na chov

Tapír juhoamerický a tapír malajský obývajú vlhké pralesy, ohrozený tapír Bairdov, syn. stredoamerický (Tapirus bairdii) pochádza zo suchých horských oblastí a taktiež ohrozený druh tapír horský (Tapirus pinchaque) pochádza z vlhkých a chladných horských lesov. Zo všetkých týchto druhov sa najlepšie aklimatizuje tapír horský, na prezimovanie vo vonkajšom výbehu počas miernej zimy mu postačí suchá a teplá ubikácia. Ostatné druhy tapírov chováme vo vyhrievaných pavilónoch s teplotou 20 až 24 oC, bez prievanu a do vonkajších výbehov sú vpúšťané len za slnečného a teplého počasia. Výbehy musia mať tienené časti. Súčasťou ubikácií je bazén, v ktorom sa tapíry často kúpu, inak je nutné aspoň dva krát týždenne ich sprchovať. Odpočívajú na lôžku zo sena, a je dobré, ak podlahy v ubikáciách sú čiastočne vyhrievané. Výbehy sú od návštevníkov oddelené 150 cm širokou a 150 cm hlbokou suchou priekopou. Výbehy by mali mať podklad z mäkkého materiálu, ktorý im nezraňuje chodidlá. Tapíry chováme samostatne alebo v pároch, väčšinou sú krotké, ale ak sa zľaknú, potom môžu zaútočiť a hrýzť. Pohryzenie tapírom je nebezpečné.

Kŕmenie

V zajatí kŕmime tapírov varenou ryžou alebo kukuricou, ovsenými vločkami, obilným šrotom, pšeničnými klíčkami. Súčasťou kŕmenej dávky je ovocie a zelenina a kvalitné seno. Zelené krmivo podávame len navyknutým jedincom. Do kŕmnej dávky nezaraďujeme tvrdé krmivo, ktoré by mohlo poraniť sliznicu ústnej dutiny.

Rozmnožovanie

Gravidita trvá 390 až 405 dní. Samicu pred pôrodom oddeľujeme. Mláďatá sa rodia pruhované, málo pohyblivé. Postupne ako rastú, sa ich aktivita zvyšuje a farba srsti sa mení. Tapíry dospievajú v 3 až 4 rokoch (samice v dvoch rokoch).

 

3. Čeľaď: koňovité – Equidae

 

Do tejto čeľade patria kone, somáre a zebry. Vyznačujú sa dlhým krkom a hlavou, štíhlymi a dlhými nohami. Obývajú trávnaté oblasti a púšte Afriky a Ázie. Najčastejšie sa chovajú rôzne plemená domácich koní, napr. pony shetlandský a somár domáci. Z divých druhov sa chová kulan (Equus hemionus kulan) pochádzajúci z Ázie, zebra stepná (Equus burchellii), zebra Böhmova (Equus burchellii boehmi), zebra Chapmannova (Equus burchellii chapmanni) a zebra damarská (Equus burchellii antiquorum).

Nároky na chov

Divé druhy chováme v priestranných ubikáciách s priestrannými výbehmi. Kone, somáre, kone Przewalského (Equus przewalskii), kulany a somáre africké (Equus africanus, syn. asinus) môžeme chovať v skupinách s jedným žrebcom. Takto podobne môžeme chovať aj zebry stepné. Zebry horské a zebry Grévyho (Equus grevyi) musíme chovať oddelene alebo chováme samice vo veľkých priestranných výbehoch a žrebcov na noc oddeľujeme do zvláštnych boxov. Vonkajšie výbehy sú ohradené 2 m širokou a 150 cm hlbokou priekopou zo strany návštevníkov oddelenou živým plotom. Všetky zebry chováme v suchých ubikáciách, vyhrievaných na 15 oC, pričom teplota nesmie klesnúť pod 8 oC. Kone väčšinou chováme v skupinách s väčším počtom samíc a jedným samcom. Niekedy žrebec útočí na niektoré samice a preto v takom prípade ho musíme oddeliť a pripúšťame len v čase párenia.

Kŕmenie

Koňovité kŕmime granulovanou zmesou pre bylinožravce, miaganým ovsom, repou, mrkvou. Z objemových krmív zaraďujeme lúčne seno. V letnom období, ak je možné, tak necháme zvieratá spásať priľahlé lúky alebo trávnaté porasty.

Rozmnožovanie

Dĺžka gravidity u koňa je 336 dní, somára ázijského 330 až 360 dní, somára afrického  360 dní, zebry gréviho 350 až 390 dní, zebry horskej 345 až 375 dní a u zebry stepnej 360 až 375 dní. Matku pred pôrodom oddeľujeme, novorodené žriebä musí so svojou matkou ostať aspoň jeden až dva dni. V prípade, ak musíme žriebä od matky oddeliť skôr, potom ale už jeho návrat k nej nie je možný. Mláďatá zebier sú chúlostivé na chlad a vlhko. Samice koja mláďatá 6 až 8 mesiacov, u somárov afrických je dĺžka kojenia 4 až 6 mesiacov. Mláďatá koňovitých sa často koja až do jedného roku. Mláďatá začínajú prijímať pevnú potravu na štrnásty deň. Plnohodnotnú kŕmnu dávku prijímajú vo veku 4 až 5 mesiacov. Pohlavne dospievajú v 3 až 4 rokoch a samce v 4 až 5 rokoch.

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.