Clinic of Birds and Exotic Animals

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Xenarthra

Rad: slabozubce - Xenarthra

 

Do radu patria vzhľadovo najzvláštnejšie cicavce, leňochy a pásavce. Sú prevažne hmyzožravé, leňochy požierajú listy, výhonky a plody. Slabozubce sa vyskytujú v rôznych biotopoch Južnej Ameriky až po juh USA.

 
1. čeľaď : pásavcovité - Dasypodidae

 

Najčastejšie chovanými zástupcami tejto čeľade v zoologických záhradách sú pásavec štetinový (Chaetophractus villosus), pásavec malý (Zaedyus pichiy), pásavec deväťpásy (Dasypus novemcinctus).

Nároky na chov

Väčšina zástupcov tejto čeľade je aktívna za súmraku alebo v noci. Obývajú rôzne biotopy, od suchých až po pralesy. Tieto druhy živočíchov vedia veľmi dobre hrabať, takže vo voľnej prírode si vytvárajú 5 m hlboké a 7 m dlhé nory. Majú nesmierne silné pazúry na predných končatinách, vďaka čomu sa vedia podhrabať aj pod pletivo alebo betón. Pásavce v zajatí chováme za sklom, po ktorom sa nemôžu šplhať a spadnúť. Podlaha v ubikáciách je z piesku, rašeliny, vo vrstve 10 až 30 cm, čo dostatočne uspokojí ich chuť po hrabaní. Takto pásavce majú zabezpečenú činnosť, ináč by sa často stereotypne pohybovali po ubikáciách.

Kŕmenie

Podávame chudé, škrabané alebo mleté mäso, s vareným vajcom, tvarohom, granule pre psov. Všetky komponenty môžeme pomiešať a pridať k nim ešte ovocie, zeleninu, zrnoviny, hmyz, malé myši, jednodňové kurčatá a pod. Do kŕmnej dávky pridávame minerálne látky a vitamíny.

Rozmnožovanie

Gravidita trvá 65 až 70 dní, u pásavca deväťpásového 120 dní. Väčšinou sa rodia jednovaječné dvojčatá, avšak pásavec deväťpásový rodí jednovaječné štvorčatá. Dokonca pásavec sedempásý môže rodiť 4, 8 alebo 12 mláďat, čiže vždy sa jedná o skupinu jednovaječných štvorčiat. Pôrod prebieha v úkryte a kojenie trvá 4 týždne.

 

2. čeľaď : leňochovité – Bradypodidae

 

V zoologickej záhrade sa najčastejšie chová leňoch dvojprstý (Choloepus didactylus) a leňoch krátkokrký (Choloepus hoffmanni).

Nároky na chov

Leňochy sú denné zvieratá, ktoré žijú na stromoch. Na zem zostupujú len výnimočne, keď odkladajú na zem trus, v blízkosti kmeňov stromov alebo v miestach, kde sa konáre dotýkajú zeme, stále na to isté miesto. Kalia v štvor až desaťdňových intervaloch. Pohybujú sa pomaly, v závislosti od telesnej teploty, ktorá kolíše medzi 24 až 33 oC a ako zbraň používajú pazúry alebo zuby. Vodu prijímajú z kvapiek rosy alebo po daždi z listov stromov, to znamená, že v zajatí musíme pravidelne chovné zariadenia rosiť. Leňochov chováme najčastejšie v zasklených vitrínach, pričom pletivo sa nedoporučuje. Ich chov je možný voľne v pavilónoch s inými druhmi, napr. vtákmi. Pre chov je potrebné do ubikácií umiestniť dostatok konárov na šplhanie, ktorých hrúbka musí zodpovedať veľkosti ich pazúrov na končatinách. Leňochy spia na rozdvojených konároch, alebo si vytvárajú v korunách plošiny, hniezda. Leňochy sú citlivé na prievan, nízke teploty a chladné vlhko.

Kŕmenie

Vo voľnej prírode sa živia listami, plodmi a púčikmi. V zajatí ich kŕmime rôznymi listami, ďatelinou, lucernou, šalátom, čakankou, kelom a inou listovou zeleninou, ovocie podávame všetkého druhu, mrkvu a varenú ryžu. Občas pridávame na tvrdo uvarené vajce. Potravu ponúkame v miskách, v korunách stromov.

Rozmnožovanie

Dĺžka gravidity je 170 až 175 dní, často dochádza u leňochov k superfetácii, čiže k ďalšiemu oplodneniu už gravidnej samice. Mláďa sa osamostatňuje v 10 týždni, kedy začína prijímať pevnú potravu. Úplne sa osamostatňuje ako 9 mesačné a pohlavne dospieva v 3 rokoch.

 

3. čeľaď : mravenčiarovité – Myrmecophagidae

 

Najčastejšie chovaným zástupcom je mravčiar veľký (Myrmecophaga tridactyla).

Nároky na chov

Mravčiar veľký žije na zemi, ďalšie druhy ako mravčiar tamandua (Tamandua tetradactyla) a mravčiar malý (Cyclopes didactylus) žijú na stromoch, k čomu majú aj prispôsobený ovíjavý chvost. Mravčiara veľkého chováme vo vitrínach s pevnou betónovou podlahou a vonkajším výbehom, ktorého podklad je prirodzený, ale musí byť zabezpečený betónovým základom hlbokým aspoň 60 cm proti podhrabaniu. Mravenčiare možno chovať v letnom období aj vo voľných výbehoch ohradených 180 cm hlbokou priekopou. Stromovým druhom poskytneme v ubikáciách množstvo konárov na šplhanie. Mravčiar tamandua sa kŕmi na zemi, ale mravčiar dvojprstý na zem nikdy nezostupuje, preto ho kŕmime zásadne na stromoch. Sú to teplomilné zvieratá, ktoré potrebujú teplotu 20 až 24 oC. Je nutné zabezpečiť ubikácie proti prievanu. Mravčiare chováme samostatne, alebo v pároch, v závislosti od možností veľkosti ubikácií.

Kŕmenie

Vo voľnej prírode sa mravčiare živia termitmi a mravcami, ktoré lovia pomocou dlhého, lepkavého jazyka, ktorý zasunú do mraveniska. Stromové mravčiare sa živia stromovými termitmi a mravcami. V zajatí v zoologických záhradách kŕmime mravčiare mletým mäsom, ktoré zmiešame so surovým žĺtkom, ovsenou kašou uvarenou v mlieku. Môžeme pridávať nastrúhanú surovú mrkvu, minerálne látky a vitamíny. Ďalšou zložkou kŕmnej dávky je hmyz, dážďovky, niektoré jedince sú schopné skonzumovať čerstvo zabitú myš. Niektoré druhy požierajú piesok, kamienky a pod., čo im slúži na mechanické spracovanie potravy v žalúdku.

Rozmnožovanie

Mravčiare sa v zajatí rozmnožujú vzácne. Dĺžka gravidity mravčiare veľkého je 190 dní. Mláďa sa osamostatňuje v 6 mesiaci a dospieva v dvoch rokoch.

 

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.